Ak by podvyživené zahraničné banky chceli vysávať kapitál zo slovenských dcér, mali by to mať ťažšie. Národná banka Slovenska (NBS) vydala v januári zoznam odporúčaní a limitov, ktorými chce podporiť stabilitu tunajšieho bankového sektora. Finančníkom tiež odkazuje, že sa bude podrobnejšie pozerať na ich vnútroskupinové transfery.

Všetky banky so slovenskou bankovou licenciou by mali po novom obmedzovať výplatu dividend, kým nedosiahnu primeranosť základných vlastných zdrojov (vo finančníckom jazyku Core Tier 1) 11,5 percenta. To by mal byť dostatočný vankúš pre budúce straty, pri ktorom už centrálna banka nevidí dôvod ovplyvňovať ich dividendovú politiku. No dovtedy by rada pustila akcionárom len limitovanú porciu zisku.

Koho obmedzí

Podľa odporúčania by banky s úrovňou ukazovateľa Core Tier 1 pod 9,625 percenta mali v banke uzamknúť celý dosiahnutý zisk. Už ten vlaňajší. So stúpajúcou výškou tohto parametra možnosť výplaty dividend akcionárom narastá. Hoci to na prvý pohľad vyzerá ako veľká vec, nič zásadné by sa zmeniť nemalo. Ako hovorí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia, ak by takéto pravidlá platili už pred rokom, keď o nich nik netušil, dividendovú politiku by musela zmeniť len jedna banka. Ostatné banky sa správali beztak podľa nich.

Takmer polovica domov by mala už teraz mať kapitálovú primeranosť vo výške, kde už NBS nechce hovoriť nič do dividendovej politiky. Celý zisk by mali v banke uzamknúť len dve banky. Práve o takomto počte hovorila NBS už skôr v súvislosti s tým, že neplnia deväťpercentnú kapitálovú primeranosť. Podľa prepočtov TRENDU to je Poštová banka a Prima banka. Tie by preto mali celý prípadný zisk ponechať v banke. Poštová banka, ktorá potrebuje riešiť problém porcie gréckeho dlhu, tak urobila už aj v minulom roku (zisk za 2010). Prima banka prechádzajúca očistnou diétou pod taktovkou Penty vykazovala za tri kvartály stratu. A jej akcionár vyjadril pripravenosť zvýšiť v nej kapitál.

Najnovšia aktivita NBS slovenské banky veľmi neprekvapila. Hoci by podľa slov šéfa Slovenskej sporiteľne Jozefa Síkelu boli rady, keby bol prístup k reguláciám v rámci únie aj regiónu koordinovanejší. S inými emóciami sa na to pozerá generálny riaditeľ Tatra banky Igor Vida. Podľa neho je logické, že akcionári očakávajú vyššie zisky z krajiny, kde štát berie kapitál vo forme bankového odvodu, obmedzuje dividendy, prikazuje zvyšovať kapitál a likviditu. A zároveň očakáva investície do štátnych dlhopisov a úverové zdroje pre investičné a rozvojové programy štátnych firiem. „Riešenie takto postavenej rovnice o niekoľkých neznámych neexistuje,“ hovorí.

Obaja bankári tvrdia, že s plnením odporúčaní nebudú mať žiadny problém. Sporiteľňa rovnako ako VÚB pripomínajú, že ich dividendová politika bola vždy konzervatívna. Za posledné roky nechávali akcionári v banke 60 percent zisku. Tak by to podľa J. Síkelu malo byť aj za vlaňajšok.

Želanie regulátora

Keďže viaceré zahraničné matky slovenských finančných domov musia podľa prísnejších pravidiel európskych regulátorov dopĺňať kapitál, najjednoduchší spôsob by bol presunúť zisk úspešných dcérskych bánk k sebe. Tento tok chce NBS ustrážiť.

Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie za ostatné tri roky zostala vo forme nerozdeleného zisku v bankách viac ako polovica vytvoreného profitu. Ku koncu septembra minulého roka sa nerozdelený zisk bánk v priemere podieľal na bankovom kapitáli zhruba 46 percentami.

Odporúčania NBS nemajú záväzný charakter. Domácim bankám akurát dávajú argument pre akcionára, pre ktorý by si mali zlepšovať kapitál. Pri neplnení odporúčania budú musieť centrálnym bankárom prinajmenšom podať oficiálne vysvetlenie.

NBS vychádza z minimálnej požiadavky na základné vlastné zdroje vo výške deväť percent. Žiada tak úroveň, ktorú by mali banky od júla plniť aj podľa Európskeho bankového úradu. V súčasnosti sú tunajšie banky zo zákona viazané držať kapitálovú primeranosť (podiel vlastných zdrojov k rizikovo váženým aktívam) aspoň vo výške ôsmich percent. Na to môžu okrem najrýdzejšieho kapitálu používať aj dodatkový, napríklad podriadený dlh. Takýto širší ukazovateľ spĺňajú všetky banky.

Recept

Keďže NBS snahou limitovať deľbu zisku tlačí banky k primeranosti základných zdrojov 11,5 percenta, ďalšie opatrenia sú skôr receptom, ako to dosiahnuť. Centrálna banka by rada videla také vysoké tempá rastu úverov ako v minulosti. Hoci si je vedomá toho, že banky môžu menej úverovať v dôsledku nižšieho dopytu – tak ako to bolo v retaili v druhej polovici minulého roka. Alebo môžu byť v snahe strážiť kreditné riziko jednoducho opatrnejšie. No rada smeruje skôr k tomu, aby banky nešli cestou škrtenia úverov, ktorého sa obáva aj celá Európa. NBS by rada videla domáci sektor čo najsebestačnejší. Preto by nemal prekročiť podiel úverov k stabilným zdrojom (vklady a emitované cenné papiere) hladinu 110 percent. To isté od rakúskych matiek žiada pre zahraničné dcéry aj rakúsky bankový dohľad. NBS však stanovila limit len pre banky so slovenskou bankovou licenciou. Ovplyvniť tak chce dianie vnútri hraníc. V tom vidí podstatný rozdiel oproti konaniu rakúskych orgánov.

Ak slovenská banka odporúčanú hodnotu prekročí, bude musieť predložiť plán postupného dosiahnutia tohto cieľa. Banky by mali myslieť na sťažený prístup k zdrojom na medzibankovom trhu. A mali by prijať opatrenia na zvýšenie objemu dlhodobých vkladov so splatnosťou nad jeden rok. O to sa už beztak snažia. Preklápanie neviazaných vkladov do dlhších splatností sa im vďaka lákavejším úrokovým sadzbám vlani začalo dariť.

Pozor na obchody

A ešte jedno upozornenie z pera centrálnej banky: bude viac sledovať, aké nové obchody uzatvárajú aj v rámci vlastných finančných skupín. Či pri nich „náležite zvážili riziko a ako ovplyvnia ich likviditu“. Aby sa nestalo, že dcéra vymení kvalitnejšie a likvidnejšie aktíva s matkou za horšie.

Vnútroskupinové obchody môžu byť (nielen) pre centrálnu banku zaujímavým čítaním tak či tak. Pri dohliadke, ktorú v banke vykonáva, si ich môže vyžiadať, hoci ich neovplyvní. Peniaze môžu matky z dcér ľahko vyťahovať cez predražené konzultácie či outsourcing služieb. Napríklad české Lidové noviny upozornili na to, že z tamojšej ČSOB putovalo za informačné a telefónne služby materskej KBC viac než 2,5 miliardy českých korún za dva roky. Do leta 2009 si banka podľa novín zabezpečovala tieto služby sama, no potom dostala príkaz previesť ich na KBC General Services. „Je to do očí bijúce predražovanie. Za servis jedného počítača platíme KBC viac než štyritisíc korún mesačne,“ povedal novinám zdroj z banky. Takýchto príkladov by mohlo byť v bankách oveľa viac.

Ako sa majú obmedzovať dividendy v bankách
(odporúčanie NBS z januára 2012)

PRAMEŇ: NBS

Výsledovka 2011

Rekordný rok

I keď celkový zisk bankového sektora za minulý rok ešte nie je známy, analytici i centrálna banka očakávajú rekordné čísla. Také, ktoré by sa už počas hospodárenia v tomto roku nemali zopakovať. Kým v roku 2010 banky ukázali čistý zisk takmer 504 miliónov eur, čo bol viac než dvojnásobok roka predchádzajúceho, rok 2011 mal byť ešte lepší. Za jedenásť mesiacov sektor vykazoval čistý zisk vyše 660 miliónov eur.

Tento rok by výšku zisku mala ovplyvniť banková daň. Štát ňou do nákladov bánk pridá zhruba 100 miliónov eur. Na možné zvýšenie dane na dvojnásobok, ktoré avizuje šéf Smeru-SD Robert Fico, upriamila pozornosť aj NBS. Odvod označila za jednu z hrozieb, ktoré môžu ohroziť stabilitu bankového sektora. Pozastavuje sa aj pri slovenských štátnych dlhopisoch, ktoré tvoria pätinu aktív bánk. Prípadný pokles ich cien by mal negatívny vplyv na ziskovosť a kapitálovú primeranosť.(mk)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.