Keď sa chystala ostatná schôdzka šéfov vlád Európskej únie v Bruseli, titulné stránky novín príliš nezapĺňala. Trhy tentoraz nežiadali žiadnu akútnu akciu. Oficiálnou témou stretnutia boli síce 30. januára opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, ktorý by eurozóne mohol pomôcť vymaniť sa z dlhovej krízy, politici však v skutočnosti dohadovali najmä podobu nového paktu rozpočtovej disciplíny.

Nemecko v ňom krajinám eurozóny naordinovalo nízke rozpočtové schodky, a tým aj šetrenie. Dohoda však nemá okamžitý vplyv na riešenie dlhových problémov. Berlín už pred stretnutím v Bruseli vysielal jasné signály, že zatiaľ netreba počítať so zvýšením plánovanej úverovej kapacity nového trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu, takzvaného eurovalu.

Finančné trhy znepokojovalo skôr ako budúcnosť paktu to, že sa Grécko s európskymi bankami stále nedokázalo oficiálne dohodnúť na podmienkach zoškrtania jeho dlhu, aj keď dohoda je vraj už na spadnutie.

Medzivládnu dohodu o finančnej disciplíne na samite odobrilo nakoniec 25 štátov z dvadsaťsedmičky. K odmietajúcej Británii sa pridalo ešte Česko. Premiér Petr Nečas sa sťažoval, že Praha pre neúčasť v eurozóne aj tak nebude mať prístup na všetky bruselské rokovania.

Väčšie Poľsko ale túto pilulku prehltlo a pristúpilo na niekoľko foriem schôdzí – od stretnutí zástupcov eurozóny po samity členov nového paktu až po schôdzky celej EÚ. Pre Prahu mohol byť zásadnejším problémom nesúhlasný postoj prezidenta Václava Klausa.

Nič okamžité

Fiškálny pakt predpokladá, že štáty do svojho zákonodarstva, najlepšie do ústavy, zakotvia pravidlo, že štrukturálne schodky (očistené od vplyvu hospodárskych cyklov a jednorazových opatrení) majú postupne dosiahnuť najviac 0,5 percenta výkonu ich ekonomiky. Navyše by mali doplniť aj mechanizmus, ktorý by naprával odchýlenie sa od tejto hranice. Krajiny s verejným dlhom výrazne pod 60 percent HDP a nízkym rizikom udržateľnosti verejných financií by mali voľnejšiu hranicu jedno percento. Slovenska sa to však zrejme týkať nebude, problémom by bola práve udržateľnosť. Európske inštitúcie by skúmali, či sú pravidlá dostatočné. Previnilcom, čo by nespolupracovali, môže hroziť sankcia do výšky 0,1 percenta HDP.

To však nemá začať fungovať hneď. Dohoda sa má oficiálne podpísať až začiatkom marca na ďalšom samite únie. Potom jednotlivé krajiny čaká schvaľovanie v národných parlamentoch, v Írsku je možné aj referendum. Pakt má začať platiť vo chvíli, keď sa k nemu pripojí aspoň dvanásť krajín eura. Na zavedenie pravidiel by účastníci mali ďalší rok.

Slovensko sa ako jeden z najväčších rozpočtových hriešnikov musí pripraviť na okresávanie výdavkov a zvyšovanie príjmov – napríklad aj formou vyšších daní. Aj pravidlá zo zákona o takzvanej dlhovej brzde prijaté nedávno v Národnej rade SR bude možno ešte potrebné doplniť. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti je totiž postavený najmä na limitoch na celkový verejný dlh.

Väčší dosah na burzy by malo zväčšenie kapacity záchranných fondov eurozóny. Ani v súvislosti s novým eurovalom však v Bruseli nepadlo žiadne horúce rozhodnutie. Jeho úverová kapacita päťsto miliárd eur sa bude prehodnocovať až v marci, teraz len štáty súhlasili s tým, že v treťom mesiaci podpíšu potrebnú zmluvu a fond začne naozaj fungovať už od júla. O rok skôr, ako sa plánovalo.

Aby únia vyvážila nemecký dôraz na šetrenie, vo vyhlásení lídri 26 krajín (bez Švédska) sľúbili, že viac podporia malé a stredné podniky. Ďalšie prostriedky majú smerovať na projekty uľahčujúce zamestnávanie mladých ľudí. EK odkázala, že v rozpočte únie na podporu zamestnanosti či konkurencieschopnosti sa nachádza 82 miliárd eur. Takáto suma však tvorí len päť tisícin HDP celej únie.

Zdanlivý pokoj

Európa si pomerne pokojnú schôdzku mohla dovoliť aj preto, že jej finančné trhy po ohlásení lacných úverov bankám zo strany Európskej centrálnej banky a nástupe novej vlády Maria Montiho v Taliansku prestali dávať až tak zabrať ako počas horúcej jesene.

Recesia sa doteraz črtala v miernej podobe. Výnosy štátnych dlhopisov problémového Talianska a Španielska pri aukciách klesali, a to aj napriek zníženiu ich ratingov. Pri desaťročných dlhopisoch Madridu si investori v januári vypýtali v priemere výnosy 5,40 percenta, Taliani odsúhlasili 6,08 percenta. Dôvera v ekonomiku v eurozóne dokonca po prvý raz za desať mesiacov vzrástla, hoci najmä vďaka Nemecku.

Relatívny pokoj na trhoch však môže byť len dočasnou prestávkou. Výnosy obligácií Talianska či Španielska predstavujú oproti jeseni úľavu, no ešte pred rokom by sa mnohí týchto čísel zdesili. Španielska centrálna banka tento rok očakáva prepad ekonomiky o 1,5 percenta. Nezamestnanosť dosiahla 22,85 percenta a je najvyššia za posledných sedemnásť rokov. Rímu predpovedá Medzinárodný menový fond pokles o 2,2 percenta.

Priestor na ďalšie škrty
(Deficity/prebytky očistené od vplyvu cyklov, % HDP)

PRAMEŇ: Európska komisia, jesenná prognóza 2011

Smerom na Grécko a Portugalsko

Pozornosť sa tiež sústreďuje na Grécko, kde stále hrozí chaotický bankrot. V Bruseli v pondelok politici nemohli pokročiť s novým balíkom pomoci v objeme 130 miliárd eur, pretože nedokázali Atény a banky donútiť k dohode o výmene starých dlhopisov za nové, ktoré by mali nižšiu nominálnu hodnotu a dlhšiu splatnosť. Aj keď grécki politici cez víkend tvrdili, že k dokončeniu dohody je už blízko, chýbalo predsa len príliš veľa, aby sa to stihlo ešte do bruselského stretnutia.

Neplnenie podmienok programu pomoci vyprovokovalo Nemecko k úvahám o zavedení kontroly nad gréckym rozpočtom. Aténski politici takýto nápad ostro odmietli, nezískal však napríklad ani podporu Francúzska.

Pritlačiť Grécko úplne k múru zrejme nie je možné – obe strany sa navzájom potrebujú na odvrátenie neriadeného krachu, keďže kolaps by poškodil nielen Grékov, ale aj samotnú úniu. Okrem toho krajinu Helénov čakajú na jar parlamentné voľby a strana, ktorá by odobrila stratu suverenity, by to v očiach voličov mala spočítané.

Popri udalostiach v Grécku ostáva akosi mimo pozornosti Portugalsko. Trhy však signalizujú, že aj Lisabon môže potrebovať druhý balík pomoci, podobne ako Gréci. Swapy úverového zlyhania vyskočili na úroveň naznačujúcu 72-percentnú pravdepodobnosť bankrotu. A výnos dvojročných bondov prekročil dvadsať percent.

Skôr než sa fiškálna dohoda rozbehne, sú tak na obzore nervózne stretnutia venované Grécku či Portugalsku. Mnohí európski lídri sa jej účinkov vo svojich funkciách už nemusia ani dočkať. Za niečo viac ako rok skosila dlhová kríza vlády v Írsku, Portugalsku, Grécku, Španielsku, Taliansku i na Slovensku. Čoskoro sa k porazeným môže pridať aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý v prieskumoch pred voľbami zaostáva za svojím socialistickým súperom Francoisom Hollandeom. Ten chce podmienky fiškálneho paktu znovu otvoriť.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.