Tri balíky diaľnic za súkromné peniaze, ktoré nadizajnovala bývalá vláda Roberta Fica (Smer- -SD), by zadusili verejné financie, hovorí podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Do funkcie nastúpil pred jeden a pol rokom. Stihol stopnúť megalomanské diaľničné projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) a niektoré úseky z nich už vytendroval za nebývalo nízke ceny. Slovensko má šancu stavať kľúčové cesty lacnejšie a pomocou eurofondov, no kritici upozorňujú, že projekty sa nezaobídu bez dodatkov o zvýšení cien. O ďalšom smerovaní diaľničnej výstavby bude už o niekoľko týždňov rozhodovať jeho nástupca.

Posledné súťaže na diaľničné úseky vygenerovali výrazne nižšie ceny oproti minulosti. Neobávate sa, že to bude na úkor kvality stavieb?

Nie, nikdy by som ani neuprednostnil kvantitu alebo iné parametre nad kvalitou. V Európe stojí kilometer diaľničných ciest podľa náročnosti terénu päť až desať miliónov eur. Nám to teraz vychádza v priemere okolo osem až desať miliónov. Sú to európske ceny, v ktorých nemôže byť žiadny kompromis s bezpečnostnými alebo technickými normami.

Stavbári prežívajú ťažké obdobie. Išli dolu s cenami. Neobávate sa rizika, že prídu dodatky a ceny sa budú zvyšovať?

Firmy zrejme išli na doraz so svojimi kalkuláciami. Miera zisku je tam dnes nižšia, ale stavebné kapacity sa výrazne pohli dopredu. Pri veľkých stavbách je dodatok riešením pre nepredvídateľné súvislosti, či už klimatické, archeologické, bezpečnostné, alebo geologické. Nie však pre neodôvodnené zvýšenie ceny. Túto líniu držíme. Skôr by som videl kriticky niektoré stavby z minulých rokov, kde celá séria dodatkov potvrdzovala, že neboli dostatočne kvalitne pripravované.

Je to dnes inak?

Myslím, že dnes je to inak. Aj preto, že musíme realizovať záležitosti v zhode s európskym právom. Nie je to perfektné, ale oveľa precíznejšie a prísnejšie sa posudzujú všetky okolnosti a akékoľvek zmeny sú zároveň nanovo posudzované z hľadiska oprávnenosti nákladov.

Cítiť na ministerstve lobing stavebných firiem? Chodia biznismeni rokovať?

Aj dnes tu bol jeden, aj budúci týždeň budú ďalší. Ale nie pre lobing, prišiel skôr vyjadriť uistenie, že aj ich čítanie situácie je rovnaké. Transparentnosť vo verejnom obstarávaní je výhodná nielen pre štát, ale celkom určite aj pre stavebné firmy.

V akom termíne dnes vidíte reálne dokončenie diaľnice Bratislava – Košice?

Tunel Višňové bude najdlhším na D1 a zároveň je najťažšou stavbou svojho druhu. Jeho dokončenie by malo byť tým termínom, ktorý je rozhodujúci. Rok 2017 považujem za reálny, pretože súťaž je vypísaná. Verím, že aj ten možno najviac diskutovaný úsek Turany – Hubová pôjde do obstarávania v lete tohto roka.

Pri úseku Turany – Hubová sa znova púšťate do hodnotenia vplyvov na chránené územia. S čím má Brusel stále problém?

Myslím si, že predchádzajúca vláda mala urobiť o kus viac roboty. V priebehu minulého roku sa podarilo zadefinovať konkrétne zmierňujúce opatrenia tak, aby či už rašelinisko, voľne žijúce druhy živočíchov alebo rastlín, respektíve povodie Váhu boli viac chránené z hľadiska ekologických dosahov.

Komisii tieto opatrenia nestačia?

Brusel očakáva takzvané súhrnné primerané posúdenie, ktoré zakomponuje všetky rozhodnutia a opatrenia prijaté do roku 2010. Plus nové kroky, ktoré realizovala slovenská strana v priebehu minulého roku. Takýto proces sme dohodli. Do júna by mohol byť finalizovaný a následne očakávam definitívne vyjadrenie od Európskej komisie. Je to zvládnuteľné.

Prečo sa to nepodarilo vyriešiť za rok a pol?

Už vlani na jar mi komisár Potočnik tlmočil očakávanie, že dodefinovanie potrebných opatrení a ich zhodnotenie je z jeho pohľadu téma na dvanásť až osemnásť mesiacov. Stále sme v horizonte tohto obdobia. Posudzovanie sa deje priamo v teréne a nerobí sa v zimnom čase. Okrem toho v novembri bola podaná ďalšia sťažnosť zo strany slovenských mimovládok v Bruseli na predchádzajúce rozhodnutia.

Z akých zdrojov sa bude financovať úsek Turany – Hubová? Stihnú sa na to využiť ešte eurofondy zo súčasného programovacieho obdobia?

Naším cieľom je využiť naplno eurofondy. Či sa budú dať ešte využiť na tento úsek alebo iný, je závislé aj od stavu verejného obstarávania počas tohto roku. Sú aj iné alternatívy, napríklad výstavba úseku Skalité – Svrčinovec. V priebehu roku sa potvrdí či ešte z eurofondov, alebo zo štátneho rozpočtu.

Budú na to peniaze?

Ak tento štát bude zodpovedne gazdovať, tak na to budú. Ak nebude zodpovedný, tak peniaze nebudú ani na iné veci. Fungovať v deficitoch, ako sa nám darilo posledné dva roky za Fica, to bolo nie že neudržateľné, ale verím, že aj neopakovateľné.

Chceli ste presmerovať eurofondy z iných operačných programov na diaľnice. Neprešlo to. Ako vnímate tento pokus s odstupom času?

Ten pokus bol odpoveďou na zrušenie tretieho balíka PPP a potrebu vyšších investícií. Súťaže potvrdzujú, že vieme realizovať väčšinu dotknutých úsekov cez eurofondy, pretože ani ja som nečakal, že sa zadaria také výsledky. Vlastne môžeme z rovnakého objemu vykryť dvojnásobok kilometrov. Realokácia je súčasťou pravidiel, ale Európska komisia ju akceptuje až po vyčerpaní alokovaných financií.

Nebol ten pokus unáhlený a nepripravený?

Do istej miery nebol vopred pripravovaný, konzultovaný. Bol v gescii úradu vlády, ktorý poukladal mozaiku programov najslabšie čerpaných pre prípadné využitie v doprave. Z môjho pohľadu bol hlavný princíp o tom, aby sme neprišli o niektoré zdroje. Stále máme zaostávajúce programy, ako je informatizácia, vzdelávanie, veda a výskum.

Robert Fico sa netají tým, že je veľkým priaznivcom PPP projektov. Čo si myslíte o takom scenári, že ak sa dostane k moci, zruší neukončené diaľničné tendre a bude si opäť raziť cestu cez PPP projekty?

Takýto plán je socialistickým smerom do Grécka. Chcem urobiť všetko pre to, aby Slovensko pokračovalo v nastúpenom trende. Lebo je lacnejší, rýchlejší, zodpovednejší. Jednoducho recept na to je zdravý rozum a svedomie, pretože PPP je neudržateľná a veľmi riskantná forma, ktorú môžem jednoducho nazvať socialistické smerovanie. Dnes sú obrovské problémy vo Veľkej Británii, kde má šesťdesiat nemocníc problémy splatiť PPP investície.

Ako hodnotíte z pohľadu štátu výhodnosť PPP projektu, ktorý sa zrealizoval na R1 smerujúcej z Nitry na Pohronie?

Nevidím výhodnosť. Predchádzajúca vláda vytiahla najlepšie pripravené projekty, ktoré mali byť realizované v rámci Operačného programu Doprava a dala ich zrealizovať narýchlo cez PPP projekt, ktorý mal neúmerne krátky čas na realizáciu. Ani samotný koncesionár doteraz tak rýchlo nestaval.

Je to podľa vás dobrý projekt?

Bol pochválený bankami, takže je dobrý pre banky. Úroky, ktoré budú banky z toho tridsať rokov dostávať, by si bežný občan nedovolil, ani keď kupuje chladničku.

Aký je ten projekt z pohľadu štátu?

Zaujímavý. Je to veľká skúsenosť, ale stavebné náklady sú zhruba dvakrát vyššie ako na diaľničných úsekoch dnes. Ešte jeden taký balík a slovenské verejné financie by mali veľký problém pre nasledujúce desaťročia.

Ján Figeľ (52)

vyštudoval v roku 1983 odbor elektrické pohony a výkonová elektronika na Technickej univerzite v Košiciach. Po nežnej revolúcii v roku 1990 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Bol hlavným vyjednávačom Slovenska pre vstup do Európskej únie, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. Po skončení bruselskej misie sa postavil do čela KDH. Od leta 2010 sedí v kresle ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Je ženatý, má štyri deti.