Biznis s vínom ich stiahol tak trochu nasilu. Ich bratislavská developerská skupina zastrešená spoločnosťami BZ a Property Investment s touto brandžou nemala predtým nič spoločné. Ale sú to vyše tri roky, čo za vrábeľskými vínami Vinanza stoja spoluvlastníci tohto zoskupenia, ktoré vedie Peter Cesnak, Marek Zvara a Jaroslav Ružička. Ten je aj spolumajiteľom právnickej kancelárie Ružička Csekes.

P. Cesnak pôvodne patril medzi veriteľov tejto dakedy krachujúcej vinárskej značky. Kúpiť a oživiť ju sa spolu s partnermi rozhodol po tom, čo za ňu nikto iný nechcel zaplatiť sumu, ktorá by bola pre nich primeraná.

Veľké oči

Značka Vinanza patrí k tým tuzemským vínam, ktoré vznikli krátko po novembri 1989. Prišli s ňou privatizéri vrábeľskej fabriky bývalých nitrianskych vinárskych závodov. Rýchlo sa však dostali do finančných problémov a už v roku 1995 išla bývalá eseročka Vinanza do likvidácie. Vinárska rodina Handzušovcov, ktorá patrila medzi spolumajiteľov prvej skrachovanej firmy, výrobu pod hlavičkou novej spoločnosti Vinárstvo Vinanza rýchlo oživila. Zlepšovala kvalitu, časom sa dostala až do klubu najúspešnejších siedmich slovenských vinárskych výrobcov. Tam ich zaradil najuznávanejší domáci enológ Fedor Malík spolu s Vladimírom Mrvom, Milanom Pavelkom, Ladislavom Šebom, Jaroslavom Ostrožovičom, Alojzom Masarykom a Petrom Matyšákom.

No potom rodina prestrelila rozvoj podniku. Zlákali ju eurofondy, ktoré jej pomohli vymeniť staršie technológie ešte z čias socializmu. Na nové chrómové tanky dostali z Bruselu vyše milióna eur. Zhruba rovnakú sumu museli vynaložiť z vlastných peňazí či pôžičiek od bánk. A to nezvládli. Nové technológie ešte neboli ani poriadne zabehnuté a Handzušovci si už museli požičiavať peniaze na zachovanie chodu podniku od iných podnikateľov. Keď tí videli, že finančná kondícia Vinárstva Vinanza je čoraz horšia, chceli na podnik sami dohliadať. Tak sa na prelome rokov 2006 a 2007 do riadiacich orgánov firmy dostali aj jej najsilnejší veritelia vrátane s P. Cesnaka. Rozbehli v nej reštrukturalizáciu.

Dlhy rodiny však už boli také vysoké, že veritelia pred neistými pokusmi o záchranu firmy uprednostnili konkurz. Súdy ho odobrili na jar roku 2007. Konkurzný správca Ladislav Barát potom dostal požehnanie na pokračovanie prevádzky, aby značka úplne nezmizla z trhu. Vo firme zostali tri desiatky pracovníkov.

Z veriteľa investor

Správca viac ako rok hľadal investora. Neúspešne. „Vo viacerých kolách aj nejaké ponuky prišli, ale podľa veriteľov boli všetky nízke,“ hovorí L. Barát. A ako sa v lete roku 2008 svetová ekonomika ponárala do krízy, nielen správcovi, ale aj veriteľom bolo zrejmé, že nájsť štedrejšieho kupca bude čoraz náročnejšie. P. Cesnak sa s partnermi rozhodol, že svoje pohľadávky voči Handzušovcom najlepšie zhodnotia, ak vinice, budovy, stroje i značky Vinanzy kúpia a naštartujú sami. „Spočiatku taký plán nemali, ale nakoniec oživenie Vinanzy vlastnými silami vyhodnotili ako optimálne riešenie,“ hovorí Tibor Koščo, riaditeľ firmy SVV. Do jej majetku kúpili noví majitelia z developerskej skupiny aktíva skrachovaného Vinárstva Vinanza a cez ňu ich aj spravujú.

Cenu spresniť nechcel, no podľa neho bola rádovo v miliónoch eur. Z významnej časti sa peniaze cez konkurzný výťažok opäť iba vrátili novým vlastníkom Vinanzy. Menej významným veriteľom – bankám či dodávateľom hrozna išli z kúpnej ceny menšie podiely.

SVV prevzalo majetok Vinanzy tesne pred vinohradníckou kampaňou 2008. A developerská skupina ihneď nasadila nový manažment.

Tibor Koščo

Menší, no kvalitnejší

Podľa T. Košča bolo prvoradé pre oživenie Vinanzy obnoviť dôveru bývalých obchodných partnerov. „Po predchádzajúcich majiteľoch zostali dlhy, a tak sme museli obchádzať dodávateľov surovín i odberateľov hotových vín. A vysvetľovať, že sú tu noví vlastníci a tí garantujú zlepšenie vzťahov,“ spomína. Po prevzatí Vinanzy dokonca noví majitelia zvažovali, či vôbec budú pokračovať s touto značkou alebo to skúsia s novou. „Vyhralo to, že obnovíme tradíciu, aj keď trochu pokazenú,“ hovorí T. Koščo. Napokon veľa starých prerušených kontaktov obnovili a našli aj nové.

Reštartovaná firma prišla na trh s novými fľašami a etiketami, jej majitelia začali investovať i do zlepšenia výroby. Kľúčové bolo dostať do lepšieho stavu vinice spoločnosti pri vyše dvadsať kilometrov vzdialených Veľkých Lovciach, ktoré už pomaly zarastali burinou. SVV prevzalo 76 hektárov, na dvanástich vysadilo nové vinice.

V obchode SVV podľa T. Košča razí zásadu: byť radšej kvalitnejší ako väčší. Handzušovci dakedy vyrábali – a drahé technológie nakúpili na – zhruba tri milióny litrov vína ročne. Noví vlastníci obmedzili produkciu na pol milióna. Robia len akostné vína a akostné vína s prívlastkom. Takmer len z vlastných viníc. Nákup z iných výrazne obmedzili.

Obchodné reťazce sú pre novú Vinanzu iba doplnkom. Do COOP Jednoty, Carrefouru a Metra smeruje ani nie tretina jej vína. SVV sa zameriava hlavne na vinotéky, hotely a reštaurácie. Tam vie umiestniť viac kvalitnejších vín. Zalistovanie každého druhu vína na pulty reťazcov stojí podľa T. Košča okolo dvetisíc eur. „Radšej za rovnaké peniaze urobíme množstvo degustácií pre potenciálnych klientov z hotelov či vinoték,“ hovorí.

Víno potrebuje čas

Noví vlastníci chcú s Vinanzou ďalej rásť. Podľa T. Košča nie prirýchlo a nie s privysokými investičnými injekciami.

„Nerobíme drahú reklamu v médiách, v tejto brandži nemá veľký zmysel. Víno potrebuje čas, aby si naň spotrebitelia zvykli. Preto nejdeme do rizika s priveľkými investíciami,“ hovorí. Noví vlastníci podľa neho žiadne veľké injekcie do SVV a propagácie značky Vinanza nenatláčajú. Firma využíva skôr úvery v bankách.

Pri triezvom oživovaní Vinanzy tak SVV stačí vo fabrike i viniciach zhruba 30 ľudí, ktorých prevzalo od konkurzného správcu. S nimi dokáže zvládnuť aj prvé plánované zvýšenie výroby. Už v najbližšej jesennej kampani firme zarodia prvýkrát aj nové vinice. Objem spracovaného hrozna sa jej zdvihne z doterajších 300 na vyše 500 ton a aj ročná produkcia vína sa zdvojnásobí k miliónu litrov. Ročné tržby by sa mali z terajšieho jedného milióna eur posunúť na dva milióny.

Takýto rast produkcie podporí spoločnosť novými investíciami. I keď nepôjde o žiadne riskantné balíky. Do zlepšovania viníc chce vložiť vyše stotisíc eur. Rovnaký balík pôjde na nákup menších tankov na dozrievanie vysokokvalitných vín. Veľké, ktoré kúpili ešte Handzušovci, sú na to priveľké a neekonomické.

Spoločnosť SVV chce za niekoľko desiatok tisíc eur rozbehnúť aj viaceré vlastné vinotéky. Zatiaľ má jednu pri závode vo Vrábľoch a jednu v Bratislave. „Výhľadovo chceme mať vinotéku v každom krajskom meste,“ hovorí T. Koščo.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.