Vyše 2 600 štátnikov, ekonómov, bankárov a bossov nadnárodných korporácií debatovalo koncom januára vo švajčiarskom Davose o veľkej transformácii súčasného kapitalizmu a hľadaní jeho nových modelov. Dali si to i do titulu hlavnej témy podujatia: „The Great Transformation: Shaping New Models“. Skutočnosť, že tie doterajšie už prestávajú fungovať, pripustil aj zakladateľ a výkonný riaditeľ fóra Klaus Schwab: „Kapitalizmus vo svojej súčasnej podobe už nie je primeraný pre svet okolo nás“. Boli to silné slová a predznamenali brizantný priebeh päťdňového diskusného maratónu v Davose.

Volanie po náprave

Infografika z fóra vyčíslila počet prednášok a debát na dvestošesťdesiat. Podtémy zaradené do oficiálneho programu sa zaoberali hľadaním nových modelov svetového hospodárskeho systému, rastu a zamestnanosti, vodcovstva a inovácií, udržateľnosti hospodárskeho rastu, modelov sociálneho a technologického rozvoja či nakladania so zdrojmi.

Organizátori očividne usudzujú, že doterajšie modely prestávajú spoľahlivo fungovať. vyhlásil K. Schwab, 73-ročný ekonóm, ktorý v roku 1971 založil European Management Conference (Európsku manažérsku konferenciu). Bola to nadácia zameraná na integráciu západoeurópskej ekonomiky do globálneho hospodárskeho systému.

Davos ako maják

K. Schwab sa narodil v nemeckom Švábsku v meste Ravensburg ako syn švajčiarskeho továrnika. Na vysokej škole technickej v Zürichu vyštudoval strojné inžinierstvo a získal doktorát technických vied. Doktorát z ekonómie mu udelili na univerzite vo švajčiarskom Freiburgu. Nasledovalo štúdium odboru verejnej správy na Harvardskej univerzite. Takmer tri desaťročia prednášal hospodársku politiku na ženevskej univerzite a patril medzi kľúčových propagátorov európskej, transatlantickej a svetovej hospodárskej integrácie.

Vzorom pre národné ekonomiky Západu i mnohé rozvojové krajiny bol vtedy americký model trhovej ekonomiky, ktorá udávala tón aj globalizačným procesom. Schwabovo Svetové hospodárske fórum, ktoré má právne postavenie neziskovej nadácie so sídlom vo švajčiarskom Cologny pri Ženeve, si dlho vystačovalo s rozvíjaním zabehaných hospodárskych modelov skoncipovaných v USA a upravovaných pre potreby a možnosti jednotlivých štátov a regiónov. Po páde železnej opony poslúžili ako žriedlo inšpirácií pre hospodárske reformy postkomunistických krajín a mnohých rozvojových štátov. Aj veľké, rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky kalibru Číny, Indie, Brazílie, Ruska a ďalších považovali za česť i povinnosť vysielať do Davosu svojich predstaviteľov na dôkaz príslušnosti k systému, ktorý sa dlho javil ako univerzálny a správny.

Bez ružových okuliarov

Spestrenie tematických okruhov tohtoročného davoského fóra nekonvenčným obsahom spôsobila finančná pohroma v septembri 2008. V januári 2009 na fóre v Davose ešte nedala podnet na dôkladné prehodnocovanie existujúcich hospodárskych a sociálnych modelov. Do vlaňajška prevládali v Davose pohľady na zlom v rokoch 2008/2009 ako na krízu, a nie zlyhávanie systému. Až tento rok sa začali hlbšie analyzovať deformácie kapitalizmu a podriadenosť reálnej ekonomiky, ba i demokracie, finančnej oligarchii. Na davoskom fóre 2012 sa skeptici a oponenti dominantnej neoliberálnej línie zišli v dostatočnom počte na to, aby vnášali do diskusií prvky kritického myslenia.

Vyvažovali ním optimizmus zástupcov vysokých bankových kruhov. Viacerí bankári sa pripravili na vyhlásenie riadeného bankrotu Grécka v nádeji na záchranu svojich záujmov inde v eurozóne. Atény sa však do konca fóra nedokázali definitívne dohodnúť so zástupcami súkromných veriteľov na podmienkach výmeny štátnych dlhopisov za nové s nižšou hodnotou. To bránilo zažehnať obavy z následkov neregulovaného kolapsu gréckych štátnych financií a poskytovalo muníciu spochybňovačom projektu eurozóny.

Zamračené nad Európou

Neistoty okolo eurozóny prehĺbil v Davose úvodný prejav nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Zdráhala sa totiž odobriť zvyšovanie dočasného Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a stáleho záchranného mechanizmu (ESM). Zdvojnásobenie financií v záchranných fondoch podľa nej nemusí upokojiť trhy. Odmietla za Nemecko sľúbiť, čo nemôže jej vláda splniť. Podotkla, že Berlín pôjde „len tak ďaleko“, aby pomohol členom eurozóny tonúcim v ťažkostiach. „Jasne sme povedali, že za euro sa postavíme, nechceme sa však dostať do situácie, keď sľúbime niečo, čo nie sme schopní splniť,“ uviedla. Tým sa dostala do sporu s riaditeľkou MMF Christine Lagardeovou, nabádajúcou na spevnenie záchranných fondov, napríklad spojením EFSF s ESM.

Tiesnivú atmosféru v Davose umocnila štúdia MMF o zhoršených rastových vyhliadkach svetovej ekonomiky. Vyšla v deň otvorenia fóra a fond v nej stlačil dovtedy očakávaný vzostup HDP eurozóny z 1,1 percenta na pol percenta pod nulu. To má pridusiť tohtoročný rast svetového hospodárstva zo štyroch percent predpokladaných v októbri na 3,3 percenta. „Globálne zotavenie ohrozuje pnutie v eurozóne a krehkosť ekonomiky v iných regiónoch,“ cituje ČTK hlavného ekonóma MMF Olivera Blancharda.

Tristné perspektívy eurozóny skľúčili svetové a najmä európske manažérske špičky, čo zdokumentovala v prieskume spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Svetlú výnimku tvorí Nemecko, kde mníchovský Ústav pre hospodársky výskum IFO potešil 25. januára správou o zlepšení (v poradí tretieho za sebou) indexu podnikateľskej dôvery.

Davos 2012 v číslach

Prameň: REUTERS

Ázia, USA, Rusko

Skleslosť nedoliehala v Davose ani na rečníkov a diskutérov z Indie, Číny, Ruska, ale ani z Mjanmarska (Barmy). Tamojší režim zmierňuje politický útlak a sľubuje povoliť opozícii účasť na aprílových voľbách. Spojené štáty alikvotne uvoľňujú hospodárske embargo a vodkyňa barmskej opozície Aun Schan Su Ťij poslala do Davosu videonahrávku s víziou zapojenia barmského hospodárstva do svetovej ekonomiky. Vyslovila nádej, že v Barme sa vytvorí nový sociálne a environmentálne citlivý hospodársky model, ktorý pritiahne zahraničné investície.

V úvodný deň fóra predniesol Barack Obama vo Washingtone výročnú správu o stave americkej únie. Podnikateľské špičky v Davose neviseli na každom slove amerického prezidenta ako v predkrízových rokoch a ak ich zaujal, tak pripustením zvyšovania daní. USA v Davose zastupoval minister financií Timothy Geithner, ktorý neprestajne apeloval na eurozónu, aby skvalitnila vozovú hradbu okolo eurozóny, ak nechce privodiť ťažkú ranu globálnej ekonomike.

Ruská vládna a podnikateľská delegácia, vedená prvým vicepremiérom Igorom Šuvalovom, nespochybňovala spoločnú európsku menu. Bol v nej aj exminister financií Alexej Kudrin, ktorý prišiel o priazeň prezidenta Dmitrija Medvedeva. Súhlasil s kritikmi veľkorysých rozpočtových výdavkov vlády Vladimira Putina, ale neobviňoval ho z predvolebného populizmu. Západných investorov upútal Šuvalovov záväzok zredukovať v nasledujúcich piatich-šiestich rokoch účasť štátu v ekonomike. Riaditeľ ruského štátneho fondu na podporu zahraničných investícií Kiril Dmitrijev sľúbil zlepšenie podmienok pre prílev zahraničného kapitálu. Austrálčanov potešil prvý námestník riaditeľa Ruskej centrálnej banky Alexej Uľukajev. Moskva má podľa neho pokračovať v diverzifikácii svojich devízových rezerv, ktoré dosiahli k 1. januáru tohto roka takmer 499 miliárd dolárov: 47 percent z nich drží Moskva v dolároch a 41 percent v eurách. Od 1. februára začne zaraďovať do menového koša austrálsky dolár.

Kapitalizmus neodsudzovali všetci

Tohtoročný Davos zaujal svetovú verejnosť zaradením kontroverzných tém o podstate kapitalizmu, nutnosti jeho humanizácie, o ozdravení finančného systému, odstraňovaní sociálnej nerovnosti, krotení moci monopolov, zastavení zvýhodňovania veľkých korporácií na úkor malých a stredných podnikov, o zdaňovaní korporácií, ale hlavne odbúravaní korumpujúceho prepojenia medzi politikou a ekonomikou.

Po poľudštení kapitalizmu volali prevažne diskutéri z transatlantického Západu. Čínski, indickí, ruskí a africkí delegáti sa pridávali na stranu apelujúcich len zriedkavo. Pokračovania neoliberálnej deregulácie trhu sa neboja. Obavu majú skôr z opačných tendencií, z návratu k regulovaniu a prerozdeľovaniu. „Mal som dosť socializmu u nás doma,“ povzdychol si spravodajcovi agentúry Bloomberg indický miliardár Rahul Bajaj, šéf rodinného priemyslového konglomerátu Bajaj Group.

Autor je spolupracovník TRENDU.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.