Vládny plán konsolidácie, teda zníženia vysokého deficitu verejných financií, sa vlani naplnil. Svedčia o tom prvé údaje rezortu financií o hospodárení celej verejnej správy, vrátane samospráv a Sociálnej poisťovne. Celkový deficit verejných financií dosiahol podľa odhadu 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda o tri desatiny percentuálneho bodu menej, ako sa plánovalo. Schodok tak klesol z predvlaňajších 8,1 percenta HDP o výrazných tri a pol percentuálneho bodu, čo jevýznamný úspech.

Spolu s prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje takzvanú dlhovú brzdu, je to pre finančné trhy v turbulentných časoch od slovenského vedenia signál, že krajina vie a chce plniť svoje záväzky. Nasledujúcou domácou úlohou je ešte viac skresať deficit – v budúcom roku pod tri percentá ročného výkonu ekonomiky.

Poisťovňa v prebytku

Celkový deficit verejných financií dosiahol v peňažnom vyjadrení 3,19 miliardy eur. Drvivú časť z neho vytvoril štátny rozpočet.

Samosprávy, pod ktoré spadajú mestá, obce a samosprávne kraje, hospodárili s deficitom 170 miliónov eur. Sociálna poisťovňa, ktorá prerozdeľuje viac ako šesť miliárd eur, skončila v prebytku 122 miliónov eur. Poisťovni podľa vlastných slov pomohli nižšie výdavky na dôchodky a poistenia, úspory na prevádzke, ale aj vyšší výber poistného.

Lepší ako plánovaný výsledok v štátnom rozpočte docielilo nadhodnotenie čerpania eurofondov. Napriek ich nárastu o dve pätiny nedosiahli príjmy z Európskej únie rozpočtovanú hodnotu, a preto na ich pomernú časť nebolo potrebné kofinancovanie z miestnych zdrojov. Úsporu predstavovali aj nižšie ako predpokladané úrokové sadzby, za ktoré štát obsluhuje verejný dlh.

Všeobecnému plneniu vlaňajšieho štátneho rozpočtu pomohli najmä vyššie plánované príjmy, ale aj úspory na chode štátneho aparátu. Celkové príjmy vzrástli medziročne v hotovostnom vyjadrení o viac ako desatinu, najmä vďaka eurofondom a hospodárskemu rastu. Ten pomohol zvýšiť výber dane zo zisku firiem a popchol plnenie vyššej DPH. Daňové príjmy tak napriek hospodárskemu spomaleniu v druhej polovici vlaňajška svoje ročné rozpočtované hodnoty naplnili na 99 percent.

Výdavky štátu ako celku poklesli len o 0,4 percenta. Ak sa však očistia o vyššie čerpanie eurofondov, ktoré vystupujú na strane príjmov, ako aj výdavkov, štátny aparát „zlacnel“ o viac ako štyri percentá. Docielili to škrty v úradníckych platoch, prepúšťanie, ako aj šetrenie na verejnom obstarávaní.

Budúcnosť je otázna

Tohtoročný štátny rozpočet s ďalším znižovaním rozdielu medzi verejnými príjmami a výdavkami nepočíta. Naplánovaná je rovnaká hodnota 4,6 percenta HDP.

Hospodáreniu verejnej správy čiastočne pomôžu vyššie dane z nehnuteľností. Podnikateľská aliancia Slovenska uviedla, že v tomto roku vzrástli medziročne v priemere o 13,5 percenta. Pozitívne bude vplývať taktiež zmrazenie platov štátnych úradníkov.

Rizikom pre tohtoročné verejné financie zostáva negatívny hospodársky vývoj, ktorý znižuje verejné príjmy, ale aj vyostrovanie dlhovej krízy v Európe. To zasa predražuje financovanie štátneho dlhu.

Kým rezort financií očakáva tohtoročný hospodársky rast na Slovensku vo výške 1,7 percenta, bankoví analytici ho vidia v priemere len na úrovni 0,8 percenta.

Posledné ekonomické indikátory nemeckých nákupných manažérov i hospodárskeho sentimentu naznačujú, že by tohtoročná situácia pre slovenský export, ktorý ťahá slovenskú ekonomiku, nemusela byť až taká kritická.

V budúcom roku však už deficit bude musieť klesnúť pod tri percentá ročného výkonu ekonomiky. Pod hrozbou pokuty to stanovuje vládny záväzok voči Európskej únii. Od roku 2014 by mal schodok klesať minimálne ešte o pol percentuálneho bodu ročne.

2011: Výrazné zníženie deficitu
(saldo verejnej správy, % HDP)

1 Rozdiel spočíva v dlhoch železníc a nemocníc z rokov 2008 – 2010, Eurostat ich počíta do roku 2011. 2 Rok 2012: pre MF SR je použitá predikcia zo štátneho rozpočtu, pre Eurostat predikcia Európskej komisie.
PRAMEŇ: Eurostat, MF SR

Metodické spory

Napriek vyhláseniu ministerstva financií o vlaňajšom deficite vo výške 4,6 percenta nemusí byť toto číslo ešte konečné.

Ak sa do vlaňajšieho schodku započíta aj oddlženie železníc a nemocníc, ktoré vzniklo „návratnými“ pôžičkami ešte za vlády Roberta Fica, teda v rokoch 2008 až 2010, deficit dosiahol pravdepodobne až 5,5 percenta HDP.

Na túto hodnotu tlačí Eurostat. Ten už v októbri minulého roka vykázal odhad, ktorý staré dlhy nemocníc a železníc zaraďoval práve do vlaňajška. A to napriek svojej účtovnej metodike nazývanej akrualizácia, založenej na princípe, že verejné výdavky sa zaraďujú do toho časového obdobia, v ktorom vznikol ich záväzok, a nie až v čase, keď boli hotovostne vyplatené.

Definitívny akrualizovaný schodok za verejnú správu zverejní Eurostat začiatkom apríla. TREND očakáva, že to bude 5,5 percenta HDP. Európsky štatistický úrad sa takto prísnym pohľadom na „presúvanie“ výdavkov v čase môže snažiť tlačiť na členské štáty, aby hospodárili zodpovednejšie.