Nekonečný príbeh pripomína snaha slovenských úradov získať súhlas ekológov z Bruselu na stavbu diaľničného úseku Turany – Hubová. Kameňom úrazu sa stal vplyv na sústavu chránených území európskeho významu Natura 2000.

Bez prikývnutia Európskej komisie môže Slovensko zabudnúť na európske peniaze, z ktorých chce jeden z chýbajúcich úsekov diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami spolufinan- covať.

Štát má všetky potrebné povolenia na začatie stavby a mohol by poslať bagre v plnej sile na stavenisko. Nebyť sťažností ochranárov, ktorí preferujú iný variant trasy, podľa ich názoru šetrnejší k prírode.

Svetlo v eurotuneli

Naplánovaný údolný variant diaľnice medzi Turanmi a Hubovou lemuje rieku Váh a zasahuje do chránených území Malej a Veľkej Fatry. Počíta s dvoma kratšími tunelmi Rojkov a Havran s celkovou dĺžkou 4,6 kilometra. Ide o úsek, ktorý bol súčasťou jedného z dvojice skrachovaných balíkov verejno-súkromných projektov (PPP) z dielne bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD).

Na patáliách s ekológiou si vylámal zuby už exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD). Chýbajúce odobrenie Bruselu znamenalo červenú pre pôžičku od Európskej investičnej banky a takto nasmerovalo PPP projekt do zabudnutia, kam ho definitívne poslal jeho nástupca Ján Figeľ (KDH).

Tomu nestačil rok a pol v kresle ministra na to, aby sa vyrovnal s ekologickým problémom. Koncom vlaňajška mu zavarili ochranári, ktorí projekt oficiálne napadli pred Európskou komisiou. Nepáči sa im, že štátne orgány v minulosti nedali verejnosti šancu vyjadriť sa k posudzovaniu vplyvov diaľnice na chránené územia. Navyše presadzujú alternatívnu trasu so šesťkilometrovým tunelom Korbeľka, ktorá je podľa nich prijateľnejšia z pohľadu ekológie.

Zástupcovia Slovenska absolvovali už niekoľko sérií rokovaní s komisiou. Tá naposledy zhodnotila materiály domácich odborníkov, no tie ju neuspokojili.

Štát sa teda dobrovoľne podujal na dodatočné posúdenie vplyvov stavby a zmierňujúcich opatrení na chránených územiach. Nezávislý zahraničný expert odporučený Bruselom by mal hodnotenie dokončiť do polroka. „Následne očakávam definitívne vyjadrenie na strane Európskej komisie. Je to zvládnuteľné,“ hovorí J. Figeľ, ktorý v pôvodných plánoch rátal s odštartovaním výstavby diaľnice Turany – Hubová v prvom štvrťroku 2012.

Dodatočné dobrovoľné posúdenie ekologických vplyvov diaľnice nie je v súlade so slovenskou legislatívou. Takéto kroky sa majú podľa zákona podniknúť už skôr pri príprave projektu. Komisia žiada od Slovenska takzvané primerané posúdenie, vodidlom preň má byť európska smernica a metodika hodnotenia vplyvov na územia Natura 2000 v rámci Európskej únie.

Tunelová alternatíva

Ochranármi presadzovaný tunelový variant preferovalo aj ministerstvo životného prostredia v štúdii hodnotenia dosahov na životné prostredie (EIA). Záverečné stanovisko sa vydalo v roku 2002, keď ešte slovenské zákony nepoznali hodnotenie vplyvov na chránené územia Natura 2000. Tie sa posudzovali „z rýchlika“ až neskôr v procese prípravy územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Bolo to v čase, keď si vláda R. Fica chystala pôdu pre PPP projekt.

Napriek tomu, že EIA odporúčala prioritne variant s tunelom, ministerstvo dopravy sa rozhodlo pre iné trasovanie úseku. Vtedajšie predpisy mu takýto postup dovoľovali. Silným argumentom bolo napojenie plánovanej oravskej rýchlostnej cesty R3 na chrbtovú diaľnicu D1 v križovatke Kraľovany, s čím tunelový variant nerátal.

Tunel Korbeľka by sa mohol dostať na program dňa až po tom, čo by Brusel definitívne zmietol zo stola vybraný údolný variant. Ochranári o ňom tvrdia, že je v rozpore so smernicou únie. Tá podľa nich dovoľuje stavať na územiach Natura 2000 iba vtedy, ak neexistuje alternatívne riešenie. A za také v tomto prípade považujú Korbeľku.

Tento variant by sa musel preskúmať a roky pripravovať, čo by odsunulo dokončenie diaľničného úseku bližšie k roku 2020 z plánovaného termínu 2015 až 2016. Niektoré štúdie tunelového variantu naznačujú, že by mohol nepriaznivo vplývať na podzemné vody.

Úsek Turany – Hubová je vklinený medzi ďalšie dva nedobudované úseky diaľnice. V smere na Martin sa už oficiálne začala výstavba medzi Dubnou Skalou a Turanmi v réžii firmy Váhostav-SK. Nadväzujúca časť D1 smerom na Ružomberok, Hubová – Ivachnová sa tendruje. Obálky s ponukami sa majú otvárať v polovici februára.

Opatrenia pre prírodu

Chránené územia na severe Slovenska už dostali zabrať. Počas prípravných prác v rámci PPP nastúpili mechanizmy a dláždili cestu pre budúcu diaľnicu.

Necitlivo zasiahli na Rojkovskom rašelinisku, ktoré patrí k najvzácnejším v strednej Európe. Po výrube stromov neďaleko Kraľovian došlo k zosuvom pôdy, svah si dnes vyžaduje sanáciu.

Ministerstvo dopravy do projektu zapracovalo sériu opatrení, ktoré majú zmierniť negatívne vplyvy diela na chránené územia, druhy a biotopy. Podľa šéfky sekcie riadenia projektov rezortu dopravy Evy Dulebovej zatiaľ dosahujú okolo pätnásť percent z celkových nákladov úseku. Tie sa odhadujú na takmer sedemsto miliónov eur. Súťaž by mala stlačiť cenu nižšie. Stavebné náklady úseku v rámci PPP sa podľa ministerstva dopravy predpokladali vo výške 754 miliónov eur.

Jedným zo zmierňujúcich opatrení nad rámec doteraz započítaných nákladov je biokoridor, ktorý umožní migrovať zvieratám cez umelú diaľničnú prekážku a cestu prvej triedy. Toto dielo s dĺžkou šesťsto metrov vyjde na dodatočných zhruba desať až pätnásť miliónov eur. Biokoridor bol naplánovaný už skôr, ale v inej časti úseku. Teraz sa má presunúť na vhodnejšie miesto. Z najnovšieho posudzovania ekologických dosahov diaľnice môže vzísť potreba ďalších krokov voči prírode, čo by projekt ešte predražilo.

Chýbajúce úseky na diaľnici z Bratislavy do Košíc

PRAMEŇ: dokumentácia TRENDU

Ako ďalej s výstavbou

Záložný plán

Ministerstvo dopravy chce podobne ako pri ostatných úsekoch zo zastaveného 75-kilometrového PPP projektu využiť na financovanie cesty Turany – Hubová eurofondy. „Pre toto programovacie obdobie už nie je celková výstavba stihnuteľná. Musí sa to rozdeliť,“ hovorí šéfka sekcie riadenia projektov rezortu dopravy Eva Dulebová.

Trinásťapolkilometrový úsek Turany – Hubová sa presekne v križovatke Kraľovany. Pôjde teda, podobne ako v prípade levočského úseku medzi Jánovcami a Jablonovom, do dvoch tendrov. Prvú, technicky jednoduchšiu časť bez tunelov, by ešte mohli zatiahnuť súčasné eurofondy. Pod podmienkou, že sa začne tendrovať tento rok v lete. Pre prípad, že by úsek dovtedy nedostal zelenú od ekológov z Bruselu, chystá rezort záložný plán na dočerpanie diaľničných eurofondov. Paralelne s fatranským úsekom pripravuje do súťaže úsek kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile.

V Operačnom programe Doprava po započítaní zatiaľ neukončeného tendra na úsek Hubová – Ivachnová zostane voľných zhruba 73 miliónov eur, čo by na celý fatranský úsek nestačilo, a ani by sa nestihol dobudovať do konca roka 2015. To je posledný termín na dočerpanie súčasných eurofondov. V prípade diaľnic to znamená, že najneskôr v tomto termíne musia byť prevádzkyschopné.

Na druhú časť úseku Turany – Hubová sa majú použiť eurofondy z nového programovacieho obdobia na roky 2014 až 2020. Pre Slovensko by bolo výhodnejšie, keby sa obe časti rozdelenej cesty mohli stavať súčasne. Zemina z hĺbenia tunelov by sa napríklad mohla použiť ako materiál do násypov na prvom úseku.

Rezort dopravy sa pokúša vyrokovať s Európskou komisiou možnosť takzvaného bridge financingu. Znamená to, že projekty financované z nového programovacieho obdobia by sa mohli začať v predstihu. Bežne komisia prepláca len práce, ktoré sa zrealizovali v príslušnom období financovania. Brusel je k takémuto zámeru zdržanlivý, ale v minulosti povolil podobný systém financovania Írom alebo Španielom.