Záujem o fenomén 99 % je veľký a otázok s ním spojených je veľa. No dôležité sú najmä dve. Ide v jeho prípade – ako to tvrdia predstavitelia 99 % – o „neformálne spoločenstvo bežných ľudí“? Môže byť ako politický subjekt skutočnou alternatívou k iným stranám a hnutiam?

V drese Puli tímu

V novembri 2011, keď mali predstavitelia 99 % prvú tlačovú konferenciu, vystupovali na nej veľmi skromne: každý sa k hnutiu len pripojil, nikto nepovedal, že ho založil. Ich združenie Občan v akcii, ktoré podľa Registra občianskych združení vzniklo vlani 2. novembra, však bolo hneď po svojom zrode nielen rozhodné, ale aj neskutočne akčné.

Za pár dní dokázalo spustiť profesionálne pripravenú a finančne veľmi nákladnú teasingovú kampaň 99 % a súbežne s tým zozbieralo podpisy a zaregistrovalo do volieb aj rovnaký politický subjekt. Tvrdenie, že niečo také – a za taký krátky čas – zvládne „neformálne spoločenstvo bežných ľudí“, pri najlepšej vôli nemožno brať vážne.

Odpoveď na otázku, kto je za touto pseudoneformálnou skupinou, kto to všetko organizuje a platí, je známa od decembra. Postaral sa o to politológ a aktivista Eduard Chmelár, ktorý mal pôvodne za 99 % kandidovať. Povedal, že „akýkoľvek sponzor“, ktorý by chcel financovať jeho vstup do politiky, musí mať odvahu sa k tomu verejne priznať, a preto ocenil, že „pán Ivan Weiss mal tú odvahu, aby tieto skutočnosti zverejnil, na rozdiel od mecenášov iných politických strán“.

Mgr. Ivan Weiss, bývalý finančný poradca generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), neskôr jeho riaditeľ pre stratégiu, ktorý od roku 2004 podniká v energetike, však mecenášom nebol a nie je sám. Už dávnejšie E. Chmelár priznal aj to, že v roku 2010 odmietol vážnu politickú ponuku, lebo si nevedel sám seba predstaviť „v strane financovanej zbrojárskou firmou“. Išlo o spoločnosť či presnejšie zoskupenie firiem, spojených so spoločnosťou Puli, ktoré zväčša sídlia na Miletičovej ulici v Bratislave. Dostal ju od Pavla Weissa, Ivanovho otca.

Keď hráva Weiss junior pólo, je kapitánom družstva Puli Slovakia Polo Team. Keď má na sebe politický dres, takisto „hrá“ za Puli tím.

Nesprávni a vyvolenci

V prvom vyhlásení, ktoré 99 % vydalo ešte ako občianska iniciatíva, sa hovorí: „Túto krajinu už takmer dvadsať rokov vedú nesprávni ľudia, ktorí... slúžia jednému percentu vyvolencov.“ Ak je tak, potom to vrhá zlé svetlo na všetkých a na každého – aj na mecenášov 99 %.

Práve ľudia, ktorí viedli krajinu po Vladimírovi Mečiarovi, umožnili bakalárovi Yale University a magistrovi právnickej fakulty I. Weissovi, aby po výmene vlády nastúpil do vrcholových funkcií v štátnom SPP. Bola to nepochybne politická nominácia, za ktorou stáli „nesprávni ľudia“ vtedy vládnej Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V období prvého Dzurindovho kabinetu sa zoskupeniu okolo weissovcov veľmi darilo. Denník Práca si v roku 2001 položil otázku, čím je známa spoločnosť Puli i s ňou spojené firmy, a sám si na ňu aj odpovedal: „Dodávkami pre štátom kontrolované organizácie.“

Okrem Strediska cenných papierov SR boli odberateľmi ich služieb a tovarov, predovšetkým výpočtovej techniky, aj ministerstvá školstva a zdravotníctva – v tomto rezorte zvíťazili v niekoľkých desiatkach verejných súťaží. Druhá Dzurindova vláda, hoci v nej už SDĽ nebola, predala Vojenský opravárenský podnik v Prešove bratislavskej spoločnosti Delta-B, ktorá bola stopercentnou dcérou firmy Puli. Podnik, ktorý dostal štátnu zákazku vo výške 1,4 miliardy slovenských korún, získala Delta-B odkúpením pohľadávky vo výške 23,8 milióna korún od Národnej banky Slovenska a za kúpnu cenu tri milióny korún. Hoci zoznam takýchto a podobných obchodov by mohol byť obsiahlejší, dĺžka zoznamu nie je rozhodujúca, keď ide o posúdenie jeho podstaty.

Biznis so štátom, a špeciálne obchod so „špeciálom“, na Slovensku vždy bol, stále je a zrejme aj dlho bude spojený s tým, že o ňom rozhodujú strany a ľudia, ktorí práve vedú krajinu. Pretože ju vedú – ako tvrdí 99 % – už takmer dvadsať rokov tí nesprávni, vyplýva z toho otázka, či rozhodnutia, ktoré prijali v prospech skupiny Puli, mohli byť aj niečím iným ako rozhodnutiami v prospech „vyvolencov“. Ak niekto zo systému, v ktorom „nesprávni ľudia“ rozhodujú v prospech „vyvolencov“, dlhé roky sám profitoval, jeho náhly a principiálny odpor voči tomuto systému (v čase, keď z neho bude s najväčšou pravdepodobnosťou profitovať niekto iný) je nedôveryhodný.

Navyše ak ide o druhú politickú opciu, ktorú v rozpätí dvoch rokov s obrovskými nákladmi podporil.

Prvý pokus: SDĽ

Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 mala podobnú kampaň, akú teraz vedie 99 %, Strana demokratickej ľavice. Pretože vtedy od sponzora SDĽ nik nežiadal, aby sa deklaroval ako mecenáš, otázka, kto ju platí, zostala pod pokrievkou. Vtedajší predseda strany Marek Blaha vyhlasoval: „Financujú nás členovia a sympatizanti strany.“

Podľa jedného z kvalifikovaných odhadov, ktoré zverejnil denník Sme, mala SDĽ v roku 2010 „jednu z najdrahších kampaní – odhaduje sa na päť miliónov eur“. V porovnaní s obdobím spred dvoch rokov, keď SDĽ cestovala po krajine s autobusom Lavičák, pripravila päťsto mítingov, prenajala si osemsto bilbordov a ponúkla divákom sto televíznych spotov, je teraz prakticky bez kampane. Pritom sa zmenilo len jedno. Kým v októbri 2009 sa I. Weiss, ako sám napísal, „zapojil do činnosti novej SDĽ“, teraz sa od nej „odpojil“, lebo vraj „po prehratých voľbách sa začal jej hodnotový rámec meniť“.

Napriek tomu, že sa parlamentné voľby 2010 skončili pre SDĽ neúspechom, lebo získala len 2,4 percenta hlasov, pôvodné číslo sedem z kandidátky strany urobilo kariéru. Novinár Marek Vagovič v júli 2010 zistil, že Silvia Horvátová, ktorú si televízni diváci pamätajú ako hovorkyňu Balázsikovú (hovorila za colníkov, hasičov i za ministra zdravotníctva), sa na ministerstve hospodárstva stala šéfkou odboru, ktorý je kľúčový pre každého, kto chce obchodovať so zbraňami.

Otázka, prečo sa práve osoba blízka SDĽ stala šéfkou takého citlivého odboru na ministerstve Juraja Miškova, zaujala mnohých. Aj aktivistu E. Chmelára, ktorý v roku 2011 naznačil, že ak sa šéfkou na ministerstve stane nominantka údajne opozičnej strany, ktorej hlavný sponzor podniká v oblasti zbrojárstva, tak to nepovažuje za náhodu, ale za „prostý fakt, že SDĽ si splnila úlohu vo voľbách a dostala za to odmenu“.

Skutočnosť, že SDĽ a jej sponzor boli odmenení, lebo odobrali nejaké hlasy strane Smer-SD, naznačil človek, ktorý mal byť lídrom kandidátky 99 %. Človek, o ktorom Ivan Weiss v decembri 2011 povedal, že „je jeden z tých, ktorí sú nositeľmi svetla myšlienok 99 %“. E. Chmelár je najlepším „nositeľom svetla“, aj pokiaľ ide o sponzorov a mecenášov strany.

Ničím sa neodlišuje

V porovnaní s obdobím spred dvoch rokov postupuje 99 % s oveľa väčším nasadením a aj riskantnejšie, lebo má v porovnaní s SDĽ aj menej času.

Podpisy potrebné na registráciu strany získavali „aktivisti“ výmenou za pivo či kávu. Denníku Sme sa prihlásila mladá žena, ktorá pred notárkou podpísala vyhlásenie, že podpisy na hárkoch sfalšovala – mená aj s adresami odpísala zo Zlatých stránok a čísla občianskych preukazov si vymyslela. Robila to preto, lebo za každý podpis mala dostať od neznámych mužov jedno euro.

Občianske združenie Občan v akcii vyhlásilo verejnú zbierku na podporu 99 % (hoci na to nemalo povolenie), aby členovia kandidujúcej strany mohli predstierať, že ich podporuje spontánne hnutie zdola. Pritom „sídlom“ združenia je budova, ktorej dvere sú nielen trvalo uzavreté, ale aj zabezpečené reťazou.

Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že niekoľkotýždňová masívna televízna kampaň v prospech 99 % sa realizovala v rozpore so zákonom, ktorý zakazuje vysielanie politickej reklamy skôr ako 21 dní pred voľbami. Strana, ktorá vznikla preto, aby ostatné strany prestali zvýhodňovať „vyvolencov“, zvýhodnila samu seba porušením zákona.

Na rozdiel od minulých volieb, keď sa SDĽ vymedzovala najmä proti Smeru, 99 % sa vymedzuje proti všetkým. Český týždenník Euro napísal, že Gorilu vypustili z klietky práve ľudia z okolia 99 %. Hoci dôkaz o tom nikto nepredložil, faktom je, že Gorila sa ocitla v centre mediálnej prezentácie strany.

Pavol Pavlík, dvojka na kandidátke 99 %, v online diskusii povedal: „Naše politické strany sú v podstate firmy, ktoré majú svojich akcionárov, bossov, pokladníkov, generálov, pešiakov a poskokov. Ich hlavným zmyslom, okrem rečí, ktorým ani sami neveria, je vytĺcť z parazitovania na štáte, čo sa len dá.“ Jeho definícia je vcelku výstižná. Keby do množiny „naše politické strany“ zaradil aj 99 %, bola by kompletná. Lebo aj v jej prípade ide len o „firmu“, pre ktorú je politika iba pokračovaním podnikania inými prostriedkami.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.