Pätina obyvateľov Britských ostrovov sa pred ostatnými Vianocami chystala odoprieť si sviatočnú návštevu rodiny či známych. Ako vyplynulo zo štúdie spoločnosti Green Flag, domasedov z nich urobili rastúce ceny motorových palív. Šoférov vo Veľkej Británii vyšiel liter benzínu koncom minulého roka v prepočte na viac ako 1,55 eura, za necelý rok zdražel o šesť percent. Rastúce ceny pohonných látok nie sú len špecifikom britských čerpačiek. V ostatnom období nie je problém nájsť ani na Slovensku pumpu so stojanom, na ktorom svieti benzín za jeden a pol eura.

Mastné dane

Vysoké ceny palív netešia motoristov, ale vyhovujú štátnej kase. Keď šofér na pumpe dnes zaplatí za liter benzínu v priemere 1,49 eura, viac ako polovica skončí v rozpočte. Pri nafte si štát odhryzne o niečo menej.

Pohonné látky štát zaťažuje nepriamymi daňami. Bez ohľadu na pohyb cien sa z každého predaného litra platí pevná suma spotrebnej dane. Takto upravenú cenu na pumpe zdvihne ešte daň z pridanej hodnoty (DPH). Čím vyššia je cena paliva, tým viac si na nej štát uchmatne. DPH sa od začiatku vlaňajška zvýšila o jeden percentuálny bod na dvadsať percent. Pri benzínoch a nafte funguje dvojité zdanenie, keďže sa vyberá daň z dane.

Cena každého litra pohonných látok navyše skrýva fixný poplatok dva centy pre štátne hmotné rezervy, ktoré sa starajú o skladovanie povinných núdzových zásob ropných produktov.

Spotrebné dane z minerálnych olejov sú potešením pre každého ministra financií. Bez ohľadu na ceny na čerpačkách nosia stabilný príjem do rozpočtu. Ich výber závisí iba od sadzby a toho, aké množstvo pohonných látok sa spotrebuje. Ročne sa na spotrebnej dani z minerálnych olejov vyberie približne jedna miliarda eur, čo by stačilo napríklad na pokrytie tohtoročných výdavkov vyčlenených pre ministerstvo vnútra.

Slovensko má v porovnaní s okolitými krajinami najvyššie zdanenie benzínov. Pri nafte ho ale podliezajú iba Poliaci.

Marže za pár centov

Predajcovia palív menia ceny najmä podľa toho, ako sa vyvíjajú dolárové kotácie benzínu a nafty na medzinárodnej burze v Rotterdame. Tie dlhodobo kopírujú ceny ropy, v kratšom období sa však môžu hýbať odlišne. Na ceny benzínu má vplyv aj kurz eura voči doláru, keďže ropa sa nakupuje v americkej mene, i vývoj ďalších nákladov, ktorými sú pre rafinériu biozložky alebo zemný plyn.

Slovenský líder Slovnaft nereaguje pri cenotvorbe na každú zmenu na burze, ale až keď sa na trhu vykryštalizuje trend rastu či poklesu. „Ak ceny na burze idú hore, tak je určite menej stresujúce, keď nárasty cien nie sú frekventované,“ hovorí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Zatiaľ čo v USA alebo vo Veľkej Británii sa údaje na stojanoch menia aj viackrát denne, na Slovensku sa stáva, že sa nehýbu aj dva či tri týždne.

Po očistení konečnej ceny paliva o dane a pokrytí nákladov na hlavný vstup – ropu, zostane marža pre predajcu. Podľa M. Senkoviča sa retailové marže na Slovensku hýbu pri benzíne okolo desiatich centov na liter, v prípade nafty zhruba o dva centy nižšie. Nejde však o zisk pre predajcu. Z marže musí najskôr zaplatiť prevádzku pumpy a vo vrecku mu zostane nanajvýš pár centov. Retailové marže reguluje trh. Ak by niektorý hráč uletel, konkurencia by ho podľa M. Senkoviča vytrestala.

Výpadky v rozpočte

Pomerne vysoký podiel daní na retailovej cene palív je typický pre Európu. Na rozdiel od Spojených štátov, kde sa pohonné látky zdaňujú v porovnaní so starým kontinentom symbolicky. Vďaka tomu Američania tankujú približne o polovicu lacnejší benzín a naftu.

Vodiči v období vysokých cien palív čoraz častejšie ukazujú prstom na štát a vysoké daňové zaťaženie. Po sociálnej sieti na internete koluje od konca januára výzva na štrajk s otázkou Dokedy sa budeme len prizerať?

Znížiť daňovú záťaž palív v dnešnej dobe, keď ekonomiku a príjmy štátu ohrozuje recesia, by zrejme nebolo rozumným riešením. Štát by výpadok musel kompenzovať presunutím daňového bremena na iné položky, alebo by išiel na vrub vyššieho deficitu. To nie je v čase nutného ozdravovania verejných financií a tlaku na znižovanie schodku dobrý nápad. Odchádzajúca stredopravá vláda uprednostňuje zdanenie spotreby, keďže nepriame dane sú menej škodlivé pre ekonomiku. Karty však môžu zamiešať marcové predčasné voľby a výmena vlády.

Pokles spotrebnej dane z nafty si naposledy vytrucovali kamionisti začiatkom roka 2010. Mal im kompenzovať zvýšené náklady po zavedení elektronického mýta. Daň klesla o necelú štvrtinu, no ceny nafty sa zdvihli na pôvodné úrovne už po trištvrte roku. Navyše štát na tom prerobil, výpadok na dani dosiahol podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií 73 miliónov eur. Stratu z poklesu sadzby dane nedokázal vykompenzovať ani nárast spotreby, pod ktorý sa podpísali aj zahraniční prepravcovia tankujúci výhodnejšie na Slovensku.

Pod priemerom

Slovenské ceny benzínu a nafty sa nevymykajú európskym pomerom. Na konci januára sa držali pod priemerom celej únie aj eurozóny. Najdrahší benzín tankovali Gréci, Taliani a Holanďania, najmenej zaň platili Bulhari a Rumuni. V dieselovom rebríčku vedú Briti, u ktorých sa cena za liter vyšvihla nad 1,7 eura. Najlacnejšia nafta bola v Luxembursku.

Po očistení od daní sa Slovensko drží v lacnejšej polovici krajín aj v rebríčku priemerných cien od vstupu do Európskej únie v roku 2004. Pred tromi rokmi, keď Bratislava prijala euro, však nechal šofér na pumpe za naplnenie päťdesiatlitrovej benzínovej nádrže päťdesiat eur a ešte mu z nej vydali. Dnes si môže nachystať o polovicu viac. Od ostatných parlamentných volieb v júni 2010 zdražel liter benzínu približne o dvadsaťdva centov, cena nafty sa zvýšila o viac ako tridsať centov. Za nárastom stál najmä vývoj cien ropných produktov na svetových trhoch. Cena čierneho zlata za rok a pol stúpla zhruba o polovicu.

Pod zdražovanie na čerpačkách sa podpísala viacerými opatreniami aj odchádzajúca vláda. Dočasne zvýšila DPH z 19 na 20 percent, od motoristov začala vyberať poplatok pre štátne hmotné rezervy a zrušila daňové zvýhodnenie biozložiek, ktoré sa primiešavajú do palív.

Komu platíme za benzín 1
(%, štruktúra retailovej ceny benzínu na Slovensku)

1 cena z 20. januára 2012, 1 liter = 1,452 eur
PRAMEŇ: TREND Analyses

Nízke marže

Rafinérie v problémoch

Mnohé rafinérie v Európe sa v súčasnosti prepadávajú do mínusu. Zhoršenie situácie v sektore ilustruje vývoj takzvanej odvetvovej marže, ktorá porovnáva celkovú hodnotu produktov voči cene ruskej ropy Ural. Tento rozdiel sa vlani scvrkol v priemere na jeden dolár. To znamená, že hodnota celej produkcie podľa burzových kotácií v typickej rafinérii bola o dolár vyššia než priemerná cena barelu ropy. Z tejto sumy musela fabrika pokryť svoje náklady aj stratu z výroby a predaja ďalších produktov (vykurovacie oleje, asfalty), ktoré sa dlhodobo predávajú pod cenou ropy.

„Tí, čo ropu spracovávajú, sú v súčasnosti na kolenách,“ poznamenáva hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Nepriaznivý vývoj v odvetví dokumentujú problémy najväčšieho nezávislého prevádzkovateľa rafinérií v Európe, švajčiarskej spoločnosti Petroplus. Nízka marža v odvetví jej nedávala veľa šancí na solídny zisk. Firma preto na nákup ropy využívala peniaze od bánk, ktoré jej už pre vysoké dlhy nechcú požičiavať. Petroplus zvažuje predaj troch z piatich rafinérií, ktoré má vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Nemecku a Veľkej Británii.