Keď Dana Borderová (54) vošla deň pred primárnymi voľbami na Floride do biopotravín v Miami Beach, chvíľku sa zamyslela, kým na otázku novinárky vymenovala najdôležitejšie veci, ktoré by napísala na svoj nákupný zoznam vlastností pre budúceho prezidenta. „Zvoliteľnosť by som dala úplne navrch.“ Mal by tak mať hlavne šancu poraziť B. Obamu. „A z tohto dôvodu dám zajtra hlas Mittovi Romneymu.“

D. Borderová vlastní malú fabriku na výrobu tričiek a suvenírov, takže vie oceniť Romneyho schopnosť zarábať peniaze vo veľkom, pričom si myslí, že jeho kritici by ho už mali prestať napádať len preto, že je superbohatý. Čo sa týka Newta Gingricha, D. Borderová si je istá, že tri razy ženatý bývalý šéf parlamentu by v novembri pohorel. Už počuje, ako mu prezident Barack Obama sebavedomo kontruje: „Nuž, ja som celý čas oženený len so svojou Michelle... a keď si niekto nevie poriadne usporiadať svoj vlastný život, ako potom dokáže riadiť krajinu?“

Ale Osvaldo Hernandez (47), ortopéd na klinike v miamskej štvrti Little Havana, pochybuje, že M. Romney má v sebe dosť tvrdosti, aby si mohol sadnúť do Oválnej pracovne. Preto sa utieka k N. Gingrichovi. „Ako šéf Snemovne už vyhral veľa bitiek,“ hovorí, zatiaľ čo cez kocku cukru usrkáva silné espresso pred kultovou kubánskou reštauráciou Versailles. „Pri Romneym si nie som celkom istý, či je jeho doterajší životopis dostatočne presvedčivý na to, aby bol lídrom, ktorého potrebujeme. Gingrich pomery vo Washingtone dobre pozná. On jediný dokáže uštedriť Obamovi riadnu ranu do nosa.“

Je posledný januárový deň. Primárky sa práve začali. O. Hernandez už odvolil, pyšne to hlása samolepka na jeho tričku.

Romney verzus Gingrich

Volebné miestnosti sa zatvorili večer o ôsmej. Podnikateľka môže byť spokojná, ortopéd už menej. M. Romney so 46-percentnou podporou registrovaných republikánskych voličov presvedčivo porazil ešte pred dvoma týždňami favorizovaného matadora washingtonských kuloárov Newta Gingricha o dvojciferných 14 percent. Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts, si získal najväčšie uznanie medzi zámožnejšími a vzdelanejšími voličmi, ktorí nie sú až takí okúzlení vnútrostraníckym radikálnym a populistickým hnutím Tea Party. Jeho finančný úspech ako podnikateľa je pre nich synonymom inteligencie a tvrdej práce. Ak si bude počínať rovnako úspešne v kresle prezidenta, veria, že zvráti zle sa vyvíjajúcu ekonomiku. N. Gingrichovi sa zasa darí medzi menej bohatými voličmi, ktorí sa boja ekonomického poklesu, a tými, ktorých hnevá Washington a jeho prebujnené a nevýkonné byrokratické inštitúcie. Na ľudí ako M. Romney sa pozerajú s podozrením, dokonca odporom. Spochybňujú, či niekto, kto vlastní majetok za stovky miliónov dolárov, dokáže pochopiť obyčajného človeka. Pre mnohých je zároveň Romneyho mormonská viera väčší problém ako Gingrichove nechutné nevery a tri manželstvá.

Boj o nomináciu na republikánskeho prezidenta, ktorý má čerstvo Florida ako štvrtý z päťdesiatky Spojených štátov za sebou, ale nie je len súťažou medzi Romneym a Gingrichom. Je to boj o smerovanie celej Republikánskej strany; koho má reprezentovať a komu má slúžiť. Wall Street alebo Main Street? Bohatým biznismenom alebo bežným Američanom? Tento boj vnútri strany prebieha už viac ako 50 rokov – Eisenhower verzus Taft, Rockefeller verzus Goldwater, Dole verzus Buchanan – v úlohe miláčikov establishmentu alebo konzervatívnej alternatívy. (Doteraz bol takmer vždy nakoniec nominovaný ten, koho podporili tradičné republikánske elity blízke Wall Street.) Je to zároveň aj boj medzi ekonomickými vrstvami spoločnosti a kultúrami, čo dokazuje fakt, že v predchádzajúcich troch súbojoch v Iowe, New Hapshire a Južnej Karolíne vyhral zakaždým iný z troch najsilnejších kandidátov. Výhra M. Romneyho na Floride nateraz potvrdzuje jeho pozíciu lídra, ale stále ešte nič zásadné neznamená.

Superutorok

„Akcent Romneyho na tvorbu nových pracovných miest mu v tejto fáze veľmi pomáha. Jeho veľký test však ešte len príde. V marci,“ prízvukuje profesor Nicol Rae, špecialista na politické strany a prezidentský úrad z College of Sciences v Miami. Takzvaný Superutorok 6. marca, keď primárky budú naraz v deviatich štátoch, môže rozhodnúť, či sa boj o nomináciu zredukuje na „two man race“ (boj dvoch najsilnejších), alebo uvidíme „one man show“ (o kandidátovi bude viac-menej rozhodnuté). Zatiaľ je to stále zápas štyroch: ako tretí na Floride skončil exsenátor Rick Santorum (13 percent), štvrtý kongresman Ron Paul (sedem percent).

Prezidentské voľby budú 6. novembra. Dovtedy majú kandidáti v boji o vytúženú republikánsku nomináciu pred sebou ešte dlhú štreku. Najúspešnejší z nich musí do konca augusta, keď bude nominačný konvent Republikánskej strany, nazbierať minimálne 1 144 hlasov delegátov, ktorí ho na ňom budú zastupovať. Zatiaľ najúspešnejší M. Romney ich má po doterajších súťažiach v štyroch štátoch istých 80. Primárky fungujú tak, že víťaz vo väčšine štátov berie všetko (napríklad na Floride, vzhľadom na to, že je to štvrtý najľudnatejší štát, pripadlo víťazovi až 50 delegátskych hlasov), ale nie je to pravidlo. Je zopár štátov, kde sa hlasy delegátov rozdeľujú proporcionálne, podľa toho, koľko percent voličov toho-ktorého kandidáta krúžkovalo.

Kampaň šitá „na dôchodcov“

Slnečná Florida už ani náhodou nepripomína klišé o bohatých dôchodcoch, ktorí sem prichádzajú na staré kolená oddychovať.

V pomere k počtu obyvateľov ich tu síce stále žije najviac spomedzi všetkých štátov USA. Presnejšie povedané seniorov nad 65 rokov. Po finančnej kríze im však život zdražel natoľko, že mnohí sa silou-mocou naďalej snažia uplatniť na trhu práce. Po kolapse cien nehnuteľností sa státisíce z nich ocitli jednou nohou na ulici. Kto nespĺňa podmienky na štátnu pomoc pre rekvalifikáciu hypotéky, musí buď naďalej splácať dom, ktorého hodnota je bežne aj o polovicu nižšia ako cena splátky (v takejto situácii je až 44 percent všetkých ľudí s hypotékou na Floride), alebo hypotéku nespláca, a tým sa ocitol v lehote 600 dní, odkedy je jeho dom v zástave banky. Na jej konci musí pobaliť svoje osobné veci a odísť. Ide o významnú skupinu voličov, ktorých neradno podceniť. V novembrovom finiši môže práve vďaka nim B. Obama na Floride triumfovať.

„Ani jeden z republikánskych kandidátov nespĺňa moju predstavu o prezidentovi. Neodpovedali mi na najzákladnejšiu otázku: ako si udržím strechu nad hlavou, zaplatím jedlo a zdravotné poistenie? Napádajú Obamovu zdravotnú reformu. Tá v skutočnosti ako jediná dáva nejakú odpoveď na obavy, ktorým dnes čelí bežný senior,“ hovorí dobrovoľníčka z Americkej asociácie dôchodcov Yolanda Rodriguezová. Avšak Raffael Nodarez, 84-ročný dôchodca, vychádza z volebnej miestnosti na Coconut Grove so spokojným úsmevom: „Romney je môj muž. Je bohatý, nepotrebuje už preto kradnúť. Zachránil nám olympiádu. A tak, ako otočil kolabujúcu finančnú situáciu v Salt Lake City, zachráni celú americkú ekonomiku.“

Tea Party

N. Gingrich, ale aj R. Santorum a R. Paul majú zasa potenciál osloviť široké spektrum konzervatívnych sympatizantov populistického hnutia Tea Party. Práve tento elektorát stojí za úspechom republikánov, ktorým sa v polovici súčasného Obamovho volebného obdobia podarilo vyhrať kongresové voľby a ovládnuť Snemovňu reprezentantov. Politikov vo Washingtone obviňujú, že s drastickým škrtaním výdavkov a úradníckych miest to vôbec nemyslia vážne, že ich zaujíma len to, ako si udržať moc, že sa príliš nechávajú vtiahnuť do záujmov veľkého biznisu a lobistických skupín. A –že sú až príliš naklonení kompromisom s liberálnymi demokratmi.

Šéfa miestneho hnutia Tea Party Marcosa Sendona však otázka, ktorého z kandidátov favorizuje, zaskočila: „Radšej nepoviem nič, nech nikoho neovplyvním. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby ľudia prevzali zodpovednosť za to, čo sa tu deje. Musíme ísť voliť a zložiť Obamu na lopatky.“ Zdravotná reforma, ktorú prezident presadil, je podľa neho „socialistická cesta, ktorá sťahuje Spojené štáty do pekla“. Profesor politických vied na Florida International University a špecialista na predvolebný marketing Adrian Ang však situáciu číta inak: „Tea Party otvorene nepodporuje nikoho z jednoduchého dôvodu – ani jeden z kandidátov naplno nereprezentuje ich záujmy. Gingrich sa síce silou-mocou snaží vpratať do ich ideí, ale to je len populistický kalkul.“ Podľa A. Anga prívržencov Tea Party v skutočnosti oveľa lepšie dokáže vystihnúť libertarián Ron Paul, ktorý je napríklad zásadne proti zachraňovaniu bánk z peňazí daňových poplatníkov, alebo kresťanský radikál Rick Santorum s jeho navrhovanými zákazmi potratov a sobášov homosexuálov: „Povedal by som, že zvlášť Santorum môže už čoskoro zažiť svoj veľký okamih.“

Mašinéria peňazí

Keď sa jeden z oslovených politických analytikov po vypnutí mikrofónu uvoľnil, s neskrývanou dávkou frustrácie poznamenal: „Celé naše analýzy sú možno nanič. Nakoniec vyhrá nomináciu ten, kto bude mať najviac peňazí.“

Po prvý raz v histórii USA tečú financie na kampaň pre politikov bez obmedzenia. Najvyšší súd v roku 2010 totiž rozhodol, že na základe slobody prejavu môžu tzv. SuperPACy (fondy) firiem a súkromných darcov neobmedzene míňať peniaze na politickú reklamu. Jedinou podmienkou je, že nesmú byť priamo napojené na konkrétneho kandidáta. No aká je prax? Každý z troch najväčších superPACov riadi človek, ktorý je superblízky buď Romneymu, Gingrichovi, alebo Obamovi.

Na Floride nadobudla sila týchto peňazí gigantické rozmery. Len superPAC blízky Romneymu napumpoval do negatívnej mediálnej kampane proti jeho hlavnému konkurentovi posledné dni pred primárkami 16 miliónov dolárov. Televízne šoty ohovárali N. Gingricha od hlavy po päty a späť takmer každú hodinu. Spoty ho obviňovali z klamstiev, neschopnosti a zrady konzervatívnych hodnôt.

Politické debaty

Zvyšní štyria kandidáti majú za sebou 19 politických debát. Ich sledovanosť, ktorá viackrát v miliónoch presiahla dvojciferné číslo, láme rekordy.

Napríklad N. Gingrich sa len vďaka nim pred Vianocami vyšvihol do vedenia prieskumov. Bodoval jeho agresívny štýl. Vyvolával vo voličoch dojem, že len takýto človek dokáže neskôr v prezidentskom boji úspešne zaútočiť na brilantného rečníka, akým je B. Obama. N. Gingrich však premrhal svoj veľký okamih práve v tej poslednej. Očividne ju podcenil. Nemal v talóne žiadnu novú tému a vôbec nebol pripravený na to, že dovtedy „slušný chlapec“ Romney vycerí tesáky. Politologička z Výskumného ústavu Florida International University Kathryn De Palo tvrdí, že mediálny trh na Floride patrí k najdrahším v Spojených štátoch: „Avšak aj napriek miliónom dolárov a negatívnym spotom v televízii Romneymu nič nepomohlo viac ako Gingrichova spackaná debata na CNN.“ Trvala dve hodiny. „Si odporný,“ otočil sa v jednom momente Romney na Gingricha. „Nálepkuješ ma ako človeka, ktorý je proti prisťahovalcom. Ospravedlň sa mi, inak ťa za takéto nadávky môžem zažalovať.“ N. Gingrich odmietol povedať „sorry“: „Najradšej by si deportoval 11 miliónov prisťahovalcov, ktorí tu za desaťročia zapustili korene a majú vnúčatá.“

Za obrovského aplauzu publika mu však M. Romney zakontroval: „Naším problémom nie je 11 miliónov babičiek. Naším problémom je 11 miliónov pracovných miest, ktoré prisťahovalci zaberajú, zatiaľ čo by ich radi uvítali Američania a imigranti, ktorí sú tu legálne.“

Doterajšie výsledky republikánskych primárok
(% získaných hlasov voličov, v zátvorke počet získaných hlasov delegátov nominačného snemu strany)

PRAMEŇ: Wikipedia

Kolonizácia Mesiaca

Tri dni predtým sa N. Gingrich znemožnil aj počas svojej kampane na Cocoa Beach. Táto časť Floridy je domovom amerického vesmírneho programu. S jeho ukončením minulé leto tu prišlo o prácu 13-tisíc ľudí, nezamestnanosť je takmer 11 percent (v porovnaní s celoštátnou v USA 8,5 percenta).

Bezútešnosť situácie zosilňuje pohľad na opustené domy. Rezidenti si už nemohli dovoliť platiť hypotéky, pritom miestni obyvatelia majú v priemere lepšie vzdelanie ako väčšina Floridčanov.

Asi to bol populista v Gingrichovi, ktorý sa pred tamojším publikom zaviazal sľubom, že ako prezident USA osídli Mesiac. Tam mu ešte jeho fanúšikovia zatlieskali. V neskoršej debate na CNN to už Romney využil ako prihrávku na smeč: „Stálo by to stovky miliárd (dolárov), ak nie biliónov. Radšej by som ich investoval do obnovy domov tu v Spojených štátoch.“ Luxusný moment proti Gingrichovi využil aj R. Paul: „Nemyslím, že by sme mali chodiť na Mesiac; mali by sme tam radšej poslať viacerých politikov.“

Autorka je novinárka, v súčasnosti študuje vo Washingtone.

Typy primárnych volieb v USA

Iný štát, iný mrav

Prezidentské primárky v USA nemajú jednotnú podobu. Historicky sa odlišovali medzi ústrediami strán v jednotlivých štátoch, tie si potom kde-tu pridali aj vlastné obmedzenia. V závislosti od toho, kde sa primárne voľby odohrávajú, tak víťazný kandidát získa buď plnú alebo čiastočnú podporu, prípadne len formálne nezáväzné odporúčanie, za koho majú delegáti na federálnom sneme hlasovať. Republikáni na rok 2012 zaviedli zmeny, ktoré rozšíria počet štátov, v ktorých sa primárky uskutočňujú na princípe proporcionality. Tento spôsob je najrozšírenejší a delegáti z daného štátu sa rozdelia v podpore kandidátov podľa počtu hlasov, ktoré jednotliví adepti na prezidenta dostali. Väčšinový systém, ktorý funguje napríklad v štátoch New York, Kalifornia či Florida, zas zabezpečuje podporu všetkých delegátov víťaznému kandidátovi. Okrem klasických volieb fungujú niekde aj jednoduchšie hlasovania (caucus), ktoré nemajú záväzný, ale len odporúčací charakter. Organizujú si ich strany samy a ide vlastne o súkromné stretnutia členov strany spojené s hlasovaním. Vo väčšine štátov sa v primárkach zúčastňujú len členovia strany, niekde je umožnené hlasovať aj nezávislým. Voliacich delegátov v republikánskej strane bude spolu 2 286, víťazný kandidát potrebuje získať najmenej polovicu plus jeden hlas, teda 1 144 delegátov. Na získanie delegáta z jedného štátu potrebuje kandidát získať najmenej 15 percent hlasov voličov.