Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

16.02.2014 | Zuzana Petková | © 2014 News and Media Holding

Fínski žiaci sa dlhodobo držia na špičke v testovaní zručností a vedomostí v krajinách OECD pod názvom PISA. Slovenské deti v poslednom hodnotení skončili na chvoste. Ani fínske školstvo nebolo vždy ideálne, no reformy ho potiahli dopredu, hovorí ministerka školstva Krista Kiuru. Na Slovensku sa zúčastnila na diskusii iniciatívy Chceme vedieť viac, rokovala aj so slovenským ministrom Dušanom Čaplovičom.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Bol školský systém vo Fínsku vždy na takej úrovni, ako v súčasnosti potvrdzujú medzinárodné testovania a merania?

Nie, k obrovskému skoku došlo koncom 60. rokov. Vtedy padlo politické rozhodnutie, že školský vzdelávací systém vo Fínsku bude bezplatný a ani za súkromné školy sa nebude vyberať školné. Schválila sa tiež povinná školská dochádzka, aby bola prístupná každému bez ohľadu na jeho majetkové a sociálne pomery.

Aké bolo školstvo vo Fínsku dovtedy, čo nefungovalo?

Vo Fínsku bol dovtedy zmiešaný systém. Za vzdelávanie sa platilo, bolo oveľa menej vyšších stredných škôl. Ich sieť bola pritom nevyhovujúca, lebo boli od seba veľmi vzdialené. Tí, ktorí skončili základné vzdelanie a mali sa rozhodnúť pre kvalitnú strednú školu, často nemohli cestovať tak ďaleko. Treba brať do úvahy, že Fínsko má rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, ale územie je osemkrát väčšie. Čiže stredné školy boli vzdialené, neprístupné a nemohol si ich každý dovoliť.

Ako je to so súkromnými školami, eliminuje ich vláda celkom?

Vo Fínsku funguje niekoľko desiatok škôl, ktoré sú súkromné v tom zmysle, že ich nezriadil štát. Ale nie sú platené, nesmú prijímať za vzdelanie poplatky. Štát financuje školstvo všeobecne, čiže aj súkromné školy dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Žiaci na ich prevádzku priamo neprispievajú.

Čím sa tieto školy líšia od verejných?

Tie školy sú niečím špecifické, napríklad ide o kresťanskú katolícku školu, čo nie je bežné [vo Fínsku prevláda evanjelické náboženstvo, hlási sa k nemu 76 percent obyvateľov]. Prípadne je to nemecká alebo španielska škola, mnohé sú švédske. Sú svojím spôsobom súkromné, založili ich iné subjekty s cieľom rozšíreného vyučovania špecifických predmetov, ale nefinancujú ich rodičia.

Kto vo Fínsku zriaďuje školy a zodpovedá za ne?

Je to podobne ako na Slovensku, zodpovednosť nesie obec, teda samospráva. Peniaze idú od štátu na obec, ktorá financuje školu. Pokiaľ ide o súkromné školy, zakladá ich spolok, právnická osoba alebo združenie. Ak štát odsúhlasí zriadenie takejto školy, tak tieto subjekty dostávajú financie.

A čo vysoké školy?

Všetky sú verejné. Avšak svoje pobočky tu majú zahraničné vysoké školy. Napríklad estónska univerzita si otvorila svoju pobočku vo Fínsku a podobne. V takom prípade Fínsko len udelí povolenia, aby škola mohla pôsobiť na našom území, ale nič viac. Aj financovanie sa potom rieši s univerzitou cudzej krajiny.

Vo Fínsku je učiteľ piate najpopulárnejšie povolanie. Na Slovensku mladí ľudia nechcú zostať v školstve. Čím to je, že vo Fínsku je učiteľská profesia atraktívna?

Učiteľ je vo Fínsku veľmi vážená osoba, má v spoločnosti veľkú autoritu. Zvyčajne sú to ľudia, ktorí komunite pomáhajú, prichádzajú s nápadmi. V tomto vzťahu sa za dlhé roky nič nezmenilo. Mladí Fíni chcú byť učiteľmi, lebo vedia, že žiadne iné povolanie nie je také spoločensky významné a nemá takú váhu. Nerobia to kvôli platu, fínsky učiteľ má zhruba toľko, ako je priemerný plat v hospodárstve. Keby chcel zarobiť viac, ide robiť niečo iné.

Vekový priemer slovenských učiteľov je pomerne vysoký, pričom na základných a stredných školách učia skôr ženy. Ako je to vo Fínsku?

V základných školách učí takmer 74 percent žien, 36 percent je starších ako päťdesiat rokov. Zhruba 31 percent učiteľov má menej ako štyridsať rokov. Teraz podnikáme niektoré kroky a prijímame opatrenia, aby sme do škôl prilákali viac mužov.

Napríklad?

Keď školy prijímajú učiteľa do zamestnania, nemusí to byť ten najmúdrejší, kto sa do konkurzu prihlási. Má to byť predovšetkým človek, ktorý vie zaujať žiakov. Nie ten, kto najlepšie zvládne prijímací test. Kladie sa dôraz na ústne pohovory a tam dostávajú priestor skôr muži, aby sa vyrovnali rozdiely.

Akú hodnotu má vo Fínsku vzdelanie?

Ľudia školstvom vo Fínsku žijú. Každý chodil do školy, má s ňou skúsenosti, každý má svoj názor. Teraz je napríklad diskusia o reforme gymnázií a veľa sa o tom debatuje, denne dostávam sto esemesiek a mailov od učiteľov, čo by sa malo robiť.

Pedagógovia majú vo Fínsku pomerne veľkú slobodu v tom, čo učia. Ako štát kontroluje, či ju nezneužívajú?

Je to celé o dôvere. Veríme, že učitelia vedia, čo robia, sú veľmi dobre vzdelávaní. Myslíme si, že nepotrebujú štátny dohľad, lebo poznajú svoju školu lepšie ako inšpektori, ktorí by ich mali kontrolovať. Hlavný odborník, ktorý zodpovedá za školy v regióne, je na úrovni samosprávy. Zodpovedá za rozvoj vzdelávania a pokrok v školách. Školy sú veľmi špecifické, majú lokálne osnovy, nadväzujúce na celoštátne.

Aká je váha celoštátnych osnov v obsahu jednotlivých predmetov, nakoľko sa ho musia školy pridržiavať?

Závisí to od predmetov. Napríklad v predmete história štát určí, čo by sa malo učiť, ale nie na každej hodine, ale napríklad na štyridsiatich. Nie je to určené detailne.

Je niečo, čo treba vo vzdelávacom systéme zlepšiť?

Takmer každých desať rokov sú nové celoštátne osnovy, snažíme sa zdokonaliť existujúce. Napríklad aj minulý rok padlo rozhodnutie o posilnení niektorých predmetov v základných školách. Predovšetkým budeme klásť väčší dôraz na šport, rozvoj talentu ako hudba, umenie, začali sme tiež v skorších ročníkoch učiť jazyky, to sú štrukturálne zmeny.

Čo to bude v praxi znamenať?

Tým sa v súčasnosti práve zaoberáme. Zmeny by sme chceli implementovať v priebehu dvoch rokov. Taktiež meníme osnovy na stredných školách, ale najskôr potrebujeme urobiť politické rozhodnutie, koľko hodín a predmetov budú mať študenti presne daných a koľko si môžu vybrať podľa svojich preferencií. Je to veľký projekt, na ktorom pracuje asi dvesto odborníkov z celej krajiny. Nielen administratíva, ale aj experti zo škôl.

Aká je spolupráca rodičov s učiteľmi a školou? Majú vplyv na to, akým smerom sa uberá vzdelávanie?

Ich vplyv je veľký. Všetky administratívne rozhodnutia sú podrobené rozsiahlej verejnej diskusii, môžu ich komentovať aj obyčajní ľudia. Školy viac napredujú, keď vtiahnu rodičov do svojho fungovania. V súčasnosti je veľkou výzvou digitalizácia školstva, ale aj ďalšia, na ktorú poukázali výsledky testovania PISA. Možno západný svet čelí veľkému problému a ani sme si neuvedomili, že môže mať také rozmery.

Čo máte na mysli?

Strata motivácie u časti spoločnosti. Západné krajiny stavili na vzdelanie, stalo sa prirodzenou súčasťou spoločnosti. Moji rodičia si naozaj mysleli, že je to najdôležitejšia vec v živote. Mama aj otec boli robotníci, lebo nemali možnosť študovať, bolo to pre nich pridrahé. Žili na vidieku a školy boli priďaleko, takže nemali možnosť zvoliť si štúdium. Motivovali ma na to, že musím urobiť všetko pre to, aby som dosiahla vyššie vzdelanie, lebo bolo odrazu zadarmo. Rodičia pred rokmi veľmi podporovali školský systém. Teraz sme si zvykli, že vzdelanie je dostupné, a už mu nepripisujeme taký význam.

To znamená, že dostupnosť vzdelania viedla aj k tomu, že si ho menej vážime?

Mnoho západných štátov je podľa mňa vystavených tomu, že rodičia strácajú zodpovednosť voči školám. Vidíme to aj na výsledkoch národných prieskumov, že ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie, majú stále pozitívny vzťah k školám. Ale tí, ktorí majú nižšie vzdelanie, ho strácajú. A takto neprichádzame len o rodičov, ale najmä o deti, ktoré sú ovplyvnené z domu. A ak nemáte motiváciu, nebudete sa učiť. To je v súčasnosti otázka – ako zabezpečiť, aby sa priepasť nezväčšovala. Musíme vplývať na rodičov a vzdelávať aj ich. Ak nebude zabezpečený rovnaký prístup aj v tejto oblasti, výsledky sa nezlepšia.

Fínsko však patrí medzi krajiny, kde vo vzdelávaní neexistuje veľký rozdiel medzi výsledkami detí z bohatších rodín a tými, ktorí majú nižší príjem. Mení sa to?

Podľa výsledkov PISA sme štvrtí najlepší, pokiaľ ide o rovnosť v prístupe k vzdelaniu. Ale 60 percent študentov, ktorí sa rozhodnú pokračovať v štúdiu na univerzite, majú rodičov s vysokoškolským titulom. To znamená, že vyššie vzdelanie je dedičstvo, ktoré vedie mladú generáciu k lepším študijným výsledkom, blahobytu. To je problém, musíme dosiahnuť, aby sa o univerzitné štúdium zaujímali viac aj žiaci, ktorých rodičia majú základné vzdelanie. Inak nevyužijeme ich potenciál.

Na Slovensku sa dobré vzdelanie čoraz viac vzďaľuje sociálne znevýhodneným skupinám, najmä Rómom. Ako to riešiť?

U nás to nie je problém menšiny, ako sú Rómovia, ale skôr okrajových oblastí, predmestí. Tam je situácia, že obyvatelia majú nižšie vzdelanie, horšie študijné výsledky a prístup ku škole. Je tam vyššia nezamestnanosť a mnoho emigrantov. Tieto faktory ovplyvňujú školy umiestnené v týchto oblastiach. Majú väčšie problémy ako tie, ktoré sú situované v centrách miest. Čiže potrebujeme viac podporiť tieto školy, pracovať s komunitou a rodičmi, zlepšiť ich vzťah k vzdelaniu. Musíme do týchto oblastí nasmerovať aj viac peňazí, aby sme vyrovnali rozdiely medzi školami.

Nakoľko je kvalita vzdelávania závislá od financovania?

Neplatí, že čím viac peňazí, tým lepšie školstvo. Keď si pozriete rebríček OECD, Fínsko je niekde v strede. V priemere neinvestujeme viac ako iné krajiny.

Na čo teda kladie fínsky model dôraz?

Mnohé európske krajiny majú úžasné výsledky v PISA, ale keď sa pozriete, ako ich dosahujú, uvidíte, že deti pracujú rovnaký počet hodín ako dospelí v pracovnom procese. A stále to nie je dosť, vysedávajú po večeroch na nákladnom doučovaní, aby boli lepšie. Vo Fínsku je menej vyučovacích hodín, ale máme mnoho aktivít, ktoré nie sú sústredené v škole. Pre nás je výzva, že deti sa učia čoraz viac z iných zdrojov ako zo školy. Škola stráca svoj význam v spoločnosti, lebo máme viac platforiem, z ktorých sa môžeme učiť, najmä internet. Držať deti v škole osem hodín denne nie je cesta, musíme im dať priestor a čas, aby boli kreatívne. Potrebujeme sa poobzerať po nových vzdelávacích metódach.

Digitálnych?

Kedysi mali deti papier a pero, dnes majú mobily a tablety. Nemôžeme stále nariekať, že kedysi bolo lepšie. Musíme to rešpektovať a učiť inými metódami. Keď som sa stala ministerkou, čakal ma môj jedenásťročný krstný syn doma s papierom, mal na ňom sedem bodov, ktoré chcel okamžite riešiť. Prvým bola školská jedáleň a ďalším, aby sa v školách viac diskutovalo, čo je myslím dôležité. Tiež sa pýtal, prečo aj v škole nemôžu hrať matematické hry na počítačoch, ktoré hráme cez víkend a veľa sa z nich naučil. Mal pravdu, musíme sa pozerať dopredu a tvoriť školy budúcnosti.

Poznáte slovenský školský systém?

Pred návštevou Slovenska som dostala riport z veľvyslanectva. Detaily nepoznám.

Čo by sme mali urobiť, aby sa slovenské školstvo zlepšilo?

Fínsky model funguje len vo Fínsku, pre fínsku spoločnosť. Preto je veľmi ťažké dať nejakú všeobecnú radu. Verím, že nájdete spoločenský konsenzus a zvolíte najlepšiu cestu, ktorá bude vhodná pre Slovensko. Úspešný systém je vybudovaný na konsenze všetkých hráčov, musí byť založený na rovnakom prístupe každého k vzdelaniu, digitálnej spoločnosti a na tom, že to bude škola zajtrajška, nie dnešná.

Krista Kiuru (39)

Učila filozofiu na univerzite v Tampere, v roku 2007 sa stala poslankyňou parlamentu. Je podpredsedníčkou fínskej sociálnodemokratickej strany. Od roku 2011 do mája 2013 bola ministerkou pre výstavbu, od mája je ministerkou školstva.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 6/2014. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Rubrika Rozhovor

Súvisiace články

Kauza: Za korupciu na slobode. Minister Borec sa má spovedať

Kauza: Za korupciu na slobode. Minister Borec sa má spovedať Nájdete v TRENDE

Bývalý košický poslanec František Olejník bol odsúdený za úplatok na päť rokov. Vďaka ministrovi Tomášovi Borecovi je na slobode. T. Borec má teraz kauzu vysvetliť parlamentu 1

S víziou kolchozu na hornej Nitre

Pozoruhodný príbeh Camillusa Braxatora

Problémy SES narástli. Tak sa chystajú druhé strojárne

Emisný kšeft na dvakrát

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, predplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.