Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Vladimír Soták: Nemuselo vyjsť nič a vyšlo nám všetko

30.12.2015 | Jozef Prosnan | © 2015 News and Media Holding

Vladimír Soták sa upísal Železiarňam Podbrezová už vtedy, keď ako vysokoškolák poberal podnikové štipendium. Fabriku previedol úskaliami kupónovej privatizácie, revitalizoval ju a aj vďaka akvizícii zahraničných firiem dnes velí ako generálny riaditeľ a najvýznamnejší spolumajiteľ prosperujúcej spoločnosti. Tá obsluhuje v hladkých rúrach osem percent a v presných rúrach deväť percent trhu Európskej únie.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Vladimír Soták hovorí, že odvahu musel mať pri každom vážnom rozhodnutíZdroj: Maňo Štrauch

Patríte k služobne najstarším generálnym riaditeľom na Slovensku. Ako si teraz spomínate na svoj príchod do Podbrezovej? Vraj ste začínali ako robotník.

Fakticky po návrate z vojenskej služby som požiadal vedenie fabriky, aby ma zaradilo na miesto robotníka. Nechcel som robiť za smiešne peniaze ako inžinier, keď ako kalič som mohol zarobiť, a aj som zarobil, dvakrát toľko. Bola to dobrá skúsenosť.

No vedenie fabriky mi to – ako štipendistovi – prestalo tolerovať a musel som vziať funkciu vedúceho odboru bezpečnosti a hygieny práce. Mal som v rukách všetko, čo súviselo s ochranou zdravia pri práci. Ešte aj dnes je na všetkých metodických usmerneniach a príkazoch môj podpis z toho obdobia. Poriadok, ktorý vidíte na pracoviskách, tu bol aj za socializmu. Mnohí mi to neveria.

Neprehliadnite

Prečo kupónová privatizácia, ktorá sa stala pre firmu aj pre vás osobne úspešným príbehom, nie je v spoločnosti tak hodnotená aj vo všeobecnosti?

Kupónová privatizácia podľa môjho názoru nebola najlepšou metódou, ako privatizovať národný majetok, ale nebola zlá. Vychádzala z logického očakávania, že ak prostredníctvom nej niekto ovládne fabriku, tak sa bude aj správať ako hospodár. Verím, že tí, čo kupónovú privatizáciu spustili, neočakávali, že podniky budú rozkradnuté.

Čo rozhodlo, že ste do toho išli?

Podbrezová vstúpila do kupónovej privatizácie na žiadosť manažmentu. Moji známi na ministerstve financií ma totiž varovali: Ak nezaložíte fond a neprihlásite sa, druhá vlna už nebude a politici Podbrezovú predajú. Tak sme spolu s Petrochemou Dubová založili fond Horehronie.

Veľkou zaťažkávacou skúškou bolo zrejme obdobie po rozpade Sovietskeho zväzu, kam smerovala významná časť produkcie.

V tom čase Podbrezová vykázala stratu päťsto miliónov korún. Bol som výrobným riaditeľom a súčasne, ako člen predstavenstva, som mal prostredníctvom fondu Horehronie na seba nadviazaných množstvo malých fondov.

V pozícii tretieho najsilnejšieho akcionára na valnom zhromaždení sa mi podarilo zablokovať návrhy akcionárov, ktorí boli pripravení Podbrezovú orezať a rozkúskovať. Vybrať si čerešničky, rozpredať a ostatné ponechať svojmu osudu. Potom sme nakúpili aj ďalšie akcie z Fondu národného majetku a ponúkli ich zamestnancom férovo, za cenu, za ktorú sme si ich na úver kúpili.

Pár zamestnancov prejavilo záujem, ostatní sa báli neistoty. Nakoniec sme spolu s tými, ktorí fabrike verili, skúpili všetky akcie, ktorých zhruba desať percent vlastnia malí akcionári. Verím, že spokojných. Nikto nám nedaroval ani jednu akciu. Keď mi potom Iveta Radičová ešte ako ministerka povedala, že sme si už podporu od vlády vybrali v kupónovej privatizácii, mohol som s čistým svedomím odpovedať, že sa mýli.

Na čom sa to zvrtlo, že železiarne neskrachovali, ale v roku 1995 zaznamenali opäť zisk?

V krízovej situácii sme si najali konzultačnú spoločnosť zo Švajčiarska a nechali sa školiť, ako sa robí revitalizácia vo svete. V tom čase sme jediní zostavili revitalizačný projekt. Na jeho základe Slovenská sporiteľňa železiarňam požičala 300 miliónov korún. Vďaka tomu sme otočili fabriku k prosperite a mohli splácať 500 miliónov korún Novej Hute a Vítkovickým železiarňam. Splatili sme dlhy a začali zarábať.

Aká podnikateľská filozofia vás viedla ku kúpe českých a potom aj španielskych firiem?

Tým, že sme úspešne revitalizovali Podbrezovú, poznali sme, že môžeme doviesť k prosperite akúkoľvek fabriku. Tak sme v roku 1996 kúpili a revitalizovali Tažírny trub Svinov, potom Žďas aj TS Plzeň. Dve španielske fabriky neboli na tom tak zle, ale aj tie sme revitalizovali. Len Svinov sme v čase krízy, v roku 2009, museli zatvoriť. Akvizíciou zahraničných firiem sme si posilnili zamestnanosť v Podbrezovej finalizáciou našich rúr.

Napríklad v Španielsku máme najmodernejší hutnícky podnik v Európe s vysokou produktivitou práce. A čo je hlavné, vstupmi ich zásobuje Podbrezová. Keby sme nemali tieto dve fabriky, tak valcovňa rúr v Podbrezovej nepredá sedem- až osemtisíc ton hladkých rúr valcovaných za tepla ročne.

Geniálny ťah. Dnes Podbrezová obsluhuje v hladkých rúrach viac ako osem percent trhu Európskej únie a v presných rúrach viac ako deväť percent. Ukážte mi na Slovensku podnik, ktorý v danej komodite dosahuje taký trhový podiel.

Máte manažérsky vzor?

Cez otca môjho priateľa, ktorý kedysi robil v Partizánskom, som sa dostal k Baťovym knihám. Aj preto dnes máme vlastné školy. Strednú odbornú s maturitou a súkromné gymnázium. Tvrdím, že naša stredná odborná škola hutnícka patrí k tým najlepším. Otvoríte triedu a vidíte, že naši študenti nosia rovnošaty, ako nosili aj u Baťu. Dostávajú vreckové ako u Baťu. Majú vytvorené pracovné prostredie, vybavené dielne, laboratóriá a dobrých učiteľov, ktorí zarábajú možno o tretinu viac ako učitelia v školách pod štátnou správou.

Dostávajú štrnásť platov, rovnako ako zamestnanci. Baťa mal vybudovanú vlastnú obchodnú sieť, aj my ju máme. Školil si obchodníkov, aj my si ich školíme. Platíme štipendiá. Mali sme aj svoje byty. Predali sme ich ľuďom nie za trhovú, ale za zostatkovú hodnotu. Rekondičné pobyty zamestnancom sme platili aj vtedy, keď boli zo zákona zrušené. Darcom krvi dávame odmeny, odmeňujeme aj ľudí, keď majú výročia.

Poznáte vládne rozhodnutie, ktoré najviac poškodilo podnikateľský sektor?

Z môjho pohľadu to nie je relevantná otázka. Pred dvanástimi rokmi vznikol Klub 500, ktorého som predsedom. Združujeme firmy so slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi s viac ako 500 zamestnancami. Sme súčasťou medzirezortného pripomienkového konania. Sledujeme činnosť legislatívnej rady všetkých vlád za dvanásť rokov.

Spolupracujeme s právnickými agentúrami a zástupcami Slovenska v Bruseli tak, aby sme dostávali podklady a mohli poskytovať fundované stanoviská. Za dvanásť rokov ani jeden politik nemohol povedať, že nehovoríme pravdu. Za dvanásť rokov sme ovplyvnili množstvo paragrafov. Keď vláda robí dobré rozhodnutia, podporíme ich, zlým rozhodnutiam sa snažíme predchádzať. Keby som teraz niečo kritizoval, môžu povedať, že som sa mal ozvať predtým.

Ako hodnotíte podnikateľské prostredie na Slovensku?

Do zlého podnikateľského prostredia neprídu zahraniční investori. Mne skôr prekáža, že 95 percent dividend vyplatených na Slovensku je vyvezených do zahraničia bez zdanenia. Päť percent, ktoré tu zostanú, je zdanených štrnástimi percentami. To nie je fér. Nie je fér, že zamestnanci vo firmách majú najvyššie odvodové zaťaženie v porovnaní so živnostníkom aj všetkými ostatnými.

Nie je fér, že tu máme toľko neziskoviek, že tu máme taký silný tretí sektor, ktorý neustále natŕča dlane a pýta peniaze. Táto krajina bude prosperovať len s rozvojom kľúčových priemyselných odvetví. V regiónoch potrebujeme veľkých zamestnávateľov, ktorí na seba nadviažu malé a stredné podniky.

Zahraniční investori prichádzajú aj kvôli stimulom.

Pittsburgh bol železné srdce Ameriky. Potom si celú prvovýrobu Američania zničili, okrem vojenskej zložky, a obsadili svet. Pred desiatimi rokmi zistili, že majú veľa nezamestnaných. Teraz guvernéri súťažia, ktorý štát dá lepšie podmienky zahraničnému investorovi, aby postavil fabriku a zamestnal ľudí.

Američania poskytujú stimuly. Turci, Rusi a okolité krajiny tiež. Celý svet dáva stimuly. Ak nebude vláda tlačiť, aj za cenu finančnej straty, aby ľudia dostali prácu, nebude možné tvoriť hodnoty nevyhnutné pre spoločnosť. Stimuly nie sú slovenský patent, dospel k nim svet. Skôr mi ležia v žalúdku dary pre Ukrajinu a Grécko.

Musí manažér pri svojich rozhodnutiach stavať na odvahe?

Odvahu musíte mať vždy. Keď prijímate vážne rozhodnutie, idete do rizika. Navyše mojím krédom je nenechať si skákať po hlave. Nám nemuselo nič vyjsť a vyšlo nám všetko. Mal som to šťastie, že som mohol robiť s tímom ľudí, ktorí mali rovnaký záujem ako ja. Platí totiž zásada, že vrcholový manažér je taký silný, akými schopnými ľuďmi sa obklopuje.

Vladimír Soták (60)

Vladimír SotákZdroj: Ivan Illík

Rodák zo Sobraniec vyštudoval Hutnícku fakultu VŠT (dnes Technická univerzita) Košice, odvtedy pôsobí v Železiarňach Podbrezová. Prešiel viacerými pozíciami od kaliča, cez vrchného majstra, vedúceho odboru bezpečnosti a hygieny práce až po investičného riaditeľa. Po transformácii železiarní na akciovú spoločnosť zastával post výrobného riaditeľa.

Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva sa stal v 1994 a v tejto pozícii pôsobí doposiaľ. Je nositeľom štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za významný prínos v národnom hospodárstve a v rámci Slovenského prieskumu CEO 2013 spoločnosti PwC a Forbes získal čestný titul Najrešpektovanejší generálny riaditeľ na Slovensku.

Rozhovor vyšiel ako súčasť prílohy 25 rokov podnikania na Slovensku. Všetky rozhovory s 25 osobnosťami slovenského biznisu nájdete tu.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 46/2015. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Rubrika TREND špeciál - 25 rokov podnikania

Tagy 25 rokov podnikania, hutníctvo, železiarne

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt: (02) 3215 3121-2, predplatne@trend.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.