Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Igor Matovič: Ten, kto získa najväčšiu dôveru, bude štatutárom

20.12.2015 | Marián Leško | Michal Lehuta | © 2015 News and Media Holding

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) malo pôvodne v marcových voľbách kandidovať v koalícii s hnutím NOVA.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Rubrika

Rozhovor

Na začiatku decembra Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zmenili svoj názov, takže o voličskú podporu sa bude uchádzať jeden subjekt. Na otázky TRENDU odpovedajú predseda hnutia Igor Matovič a Daniel Lipšic, poslanec Národnej rady SR.

Vo vašom programe, takzvanej Zmluve so Slovenskom, sa veľa hovorí o zvyšovaní výdavkov. Na vyššie platy učiteľov, opravu nemocníc, obranu, materskú. Kde na to chcete nájsť zdroje?

Igor Matovič: Štandardné klišé zlodejov v politike je, že peniaze nie sú. Na Slovensku je však peňazí dosť, len politici musia prestať kradnúť. A to nemyslím iba priamo, že manipulujú verejné obstarávania, ale aj tým, keď dopustia, že peniaze, ktoré by mali skončiť v rozpočte, tam nie sú.

To je napríklad výber DPH, v ktorom sme na chvoste Európskej únie, konkurujeme Grécku. To je okrádanie svojich vlastných voličov. Ale aj to, keď sa dosádza na úrady, napríklad za riaditeľku finančného úradu, niekto, kto má kvalifikáciu „učiteľka v materskej škole“. Takýto človek nezabezpečí efektívny výber daní a tie peniaze nám chýbajú.

Neprehliadnite

Kontinuita v štáte je však veľmi silná, vytvorí výmena ľudí dostatok zdrojov na všetky priority?

I. M.: Ten zotrvačník je obrovský, dôsledky politík znášame niekedy až po rokoch. Vždy by sme mohli odrezať prvé dva roky vlády a prifariť ich tej predchádzajúcej. Daňové úniky sa dajú minimalizovať aj párovaním faktúr DPH, aby sme zamedzili nadmerným odpočtom. Vláda prišla s kontrolným výkazom, na ktorý mnohí podnikatelia nadávajú, ale je to cesta správnym smerom. Mohli by sme mať úplne zelektronizovaný výber tejto dane a vystavovania faktúr a štát by mal o všetkom prehľad.

Daniel Lipšic: Slovensko má vyše dvojmiliardový únik na DPH. Pokles sa začal za prvej Ficovej vlády. Tým, že veľkí podvodníci sa nestíhali. Klasický prípad je Mikuláš Vareha. Až my sme ho zatkli a bol odsúdený. Pri únikoch DPH sa stíhajú malé ryby – čašníci, mäsiari. Ale veľké nie, napríklad kauza Budamar [vymenil sa vyšetrovateľ]. Keď to má vplyv na politikov alebo im blízke firmy, tak sa nič nedeje. Ak by sa nám podarilo vrátiť na priemer únikov v EÚ, tak máme miliardu eur.

Pred tromi rokmi zasa na Vianoce chceli prihrať 450 miliónov eur za pätnásť rokov pre PPC [bývalý Paroplynový cyklus vlastnený skupinou Penta]. Ľudia majú často pocit, že stačí zmeniť zákony. Moja skúsenosť je, že kľúčoví sú ľudia, ktorí ich vykonávajú. Lenka Bradáčová [vrchná štátna zástupkyňa v Prahe v ČR] to v nedávnom rozhovore tiež potvrdila. Ak dosadíte do čela Kriminálneho úradu Finančnej správy ľudí blízkych SBS Bonul a pánu Miroslavovi Bödörovi, ktorí sú blízki Smeru, tak čo očakávame, že po akých veľkých rybách pôjdu?

V programe máte tiež päťdesiatpercentnú daň z príjmu pre regulované firmy. Neobávate sa, že pri takej vysokej dani by mohli zo Slovenska odísť?

I. M.: Je to, ako keď sa pozriete na pohár a poviete, že je iba poloprázdny. Druhí povedia, že je poloplný. Rovnaký pohľad platí aj tu. Oni povedia, že chceme, aby platili dvojnásobné dane. My povieme, že chceme, aby mali len o tretinu nižší zisk. Namiesto 78 centov im zostane z eura 50. Ide o banky a energetické monopoly, ktoré už dnes platia mimoriadny odvod. No ten je výrazne menší, ako navrhujeme my.

Nemyslíme si, že rovná daň má platiť rovnako pre firmy podnikajúce na regulovanom, chránenom trhu, a pre eseročku s tromi-štyrmi zamestnancami. Malo by ísť o 77 takýchto spoločností, ktoré by mali platiť vyššiu daň. Ostatným dovolíme dýchať.

D. L.: Opisuje to náš kolega Marcel Klimek v knihe Nemecký štandard. Tam ukazuje, že monopoly a oligopoly zamestnávajú zhruba tri percentá všetkých zamestnancov. Ich obrat tvorí asi dvadsať percent. Ale v ziskovosti tvoria až päťdesiat percent, čo je absurdné.

Podnikať ako monopol vie každý. Navrhoval som, aby sa špeciálny odvod týkal aj prevádzkovateľa diaľničného mýta. Veď to je monopol! Napriek tomu to Smer odmietol, pretože je za tým jemu blízka finančná skupina. Ak, naopak, niekto funguje v konkurencii, nech má nízke dane.

Nehovoríme však o chránenom, ale o regulovanom trhu. Ziskovosť regulovaných firiem má strážiť nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Dodávatelia energií nie sú monopoly – konkurujú si medzi sebou.

I. M.: Ak by bol nezávislý regulátor efektívny, tak tieto firmy by dosahovali zhruba rovnakú ziskovosť ako ostatné firmy na trhu. Avšak nezávislý regulátor nefunguje, je ústretový voči týmto firmám, lebo sú oveľa ziskovejšie ako iné. Krásny príklad monopolu je Eustream [prepravca zemného plynu z Ruska]. Za minulý rok s miliardou eur zisku. Polovicu vlastní štát, ale druhú súkromný subjekt. Z toho by sa dalo získať dvesto miliónov eur navyše. To je na dva roky na zvýšenie platov učiteľov.

Je choré, aby sme na Slovensko, ktoré má ideálne klimatické podmienky, dovážali zeleninu z Holandska

Marcelom Klimekom sa inšpirujete aj v opatrení na podporu poľnohospodárstva. Čo znamená, že chcete podporovať viac prácu ľudí ako strojov? Načo je dobrá potravinová sebestačnosť na spoločnom európskom trhu?

I. M.: Sebestačnosť a práca pre ľudí, nie pre stroje, sú spojené. Je choré, aby sme na Slovensko, ktoré má ideálne klimatické podmienky, dovážali zeleninu z Holandska, kde majú ľudia trikrát vyššie platy. Na Spiši sa všade pestovali zemiaky. Dnes už nie, prečo? Dotácie sa inkasujú za to, že niekto pozemok udržiava, ale nič na ňom nepestuje. Tento systém chceme zmeniť. Máme tu rezervu stotisíc pracovných miest pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu, dokonca v mieste ich bydliska. Ale my tam teraz platíme traktory, ktoré pôdu iba mulčujú.

D. L.: Potravinovú sebestačnosť chceme, samozrejme, v plodinách, ktoré sa tu urodia. V súčasnej geopolitickej situácii je táto téma dôležitá. U nás sa oveľa menej dotuje živočíšna výroba ako rastlinná. Klesá počet hovädzieho dobytka, oviec. V Česku sa chov oviec zvýšil. To je príležitosť pre nízko kvalifikovaných ľudí, ktorých inde zamestnať je veľmi ťažké. Nevyužiť to by bolo trestuhodné.

NOVA na svojej stránke hovorí o pracovných ponukách pre každého nezamestnaného od štátnej agentúry. Bez práce nechcete vyplácať dávky v nezamestnanosti. Nie je to návrat k socializmu?

I. M.: Rozoberať čisto program NOVY je trochu mimo. Do volieb pôjdeme so spoločným programom.

D. L.: Ale v tejto oblasti máme konkrétnu vec aj v spoločnom programe. Je to požiadavka verejného obstarávania na nízkokvalifikované práce – aby sa oň mohli uchádzať iba firmy, ktoré budú zamestnávať minimálne pätinu dlhodobo nezamestnaných. Toto prijali Holanďania a ukázalo sa to ako veľmi efektívne – títo ľudia neskôr prešli na klasický trh práce a stali sa zamestnancami bežných firiem.

Dnes sa nízkokvalifikované práce obstarávajú v objeme približne jednej miliardy eur. Upratovacie práce, čistiace práce, strážne služby. Je v súlade s legislatívou Európskej únie povedať, že toto môžu vykonávať len takto vybrané spoločnosti. Tým vieme vrátiť do pracovného procesu kategóriu osôb, ktorá je najzraniteľnejšia. Dnešný systém je akousi sociálnou korupciou – dávame peniaze ľuďom, ktorí nevykonávajú žiadnu prácu.

Už dnes však platí, že dávky v hmotnej núdzi si musia poberatelia odpracovať.

D. L.: Otázkou je, kto to reálne kontroluje. Ak aktivačné práce robí samospráva, tak kontroluje vlastných voličov. V Jarovniciach takto zamestnávajú veľa ľudí. Keď sme sa na to boli pozrieť, nepracoval nikto. Ak to kontroluje starosta, nemá motiváciu hnevať si vlastných voličov.

I. M.: Preto to dnes v prípade sociálnych dávok robia už priamo zamestnanci úradov práce. To je jeden z prínosov Petra Polláka, nášho splnomocnenca pre rómske komunity.

Chcete tiež znižovať byrokraciu, podporovať podnikateľské prostredie. Ktoré opatrenie by pomohlo najviac?

I. M.: Mojou srdcovou záležitosťou sú opatrenia, ktoré nazývame rýchla spravodlivosť a ochrana pred podvodníkmi. Ak vám ako podnikateľovi dnes niekto nezaplatí, musíte ísť na súd, dokazovať, on to spochybní a nemusí to nikam viesť. Využime tie kontrolné výkazy, ktoré už teraz máme. Keď som si raz uplatnil DPH, prijal faktúry, tak sa to bude považovať za uznanie záväzku. Takto sa už nemusím doprosovať súdu, ale mám rovno exekučný titul. To by aj súdy významne odbremenilo.

Druhá vec je, že pre firmy, ktoré platia viac ako šesťdesiat dní po splatnosti, by sme zaviedli pravidlo, že musia platiť faktúry do poradia. Spolu s kontrolným výkazom by poslali údaj, koľko dní po splatnosti platia. Kontrolovala by to klasická daňová kontrola. To by veľmi sprehľadnilo trh – podnikatelia by si mohli pozrieť platobnú disciplínu svojich potenciálnych partnerov.

Spojenie im veľmi nepomohlo
(%, prieskum verejnej mienky)
Spojenie im veľmi nepomohlo
1 Výsledok v parlamentných voľbách 2012 Pozn: Od augusta 2015 spoločne OĽaNO-NOVA
PRAMEŇ: agentúra Focus

Vaši poslanci podpísali záväzok, že nepoložia vládu, ak by OľaNO-NOVA bolo jej súčasťou. Máme to považovať za sebakritiku po októbri 2011?

I. M.: V roku 2006 položilo vládu KDH, v roku 2012 ju položili poslanci SaS, Mosta--Híd a Obyčajných ľudí. Čiže štyri strany, ktoré dnes v parlamente pôsobia. To spôsobuje u pravicového voliča sklamanie a obavy z budúcnosti. V takej situácii je správne dať verejný prísľub, že my nebudeme tí, ktorí položia vládu. Lebo inak sklamaného voliča nenaštartujeme, aby prišiel k voľbám.

Osobne by som si veľmi neprial, aby bol Radoslav Procházka premiérom, a to pre jeho charakterové črty

Keď sa OĽaNO-NOVA hlási k pravicovej vláde, tak je jasné, že tam budú musieť byť najmenej štyri strany. Podľa prieskumov je najsilnejšou stranou Sieť a tá by mala postaviť premiéra. Prekážal by vám Radoslav Procházka ako premiér budúcej vlády?

I. M.: Za seba ako súkromnú osobu poviem, že veľmi by som si neprial, aby bol Radoslav Procházka premiérom, a to pre jeho charakterové črty. Ale ako človek, ktorý získa mandát od svojich voličov a dostane mandát zabrániť ďalšej vláde zlodejov, ktorí systematicky Slovensko rozkrádajú, tak musím rešpektovať rozhodnutie svojich vlastných voličov, ale aj voličov strany Sieť.

D. L.: Mám pokoru pred voličmi, takže ako rozdajú karty, to budeme všetci rešpektovať. Spomínam si na slová Jána Čarnogurského, že vláda nie je spolok kamarátov. Je to veľký luxus a nezodpovednosť vnášať do politiky osobné pocity alebo nejaké animozity, akú napríklad prejavuje Most-Híd voči nám. Spory môžeme mať, ale nesmú prevážiť nad záujmom Slovenska.

Vaši kandidáti podpísali aj záväzok, že nebudú spochybňovať naše záväzky voči Európskej únii a NATO. Vláda podala žalobu na rozhodnutie o kvótach, súdny dvor podľa všetkého rozhodne v jej neprospech. Keby ste boli súčasťou novej vlády, rešpektovali by ste rozhodnutie súdneho dvora a Európskej rady o kvótach?

D. L.: Platí stará zásada Pacta sunt servanda – zmluvy sa majú dodržiavať. Robert Fico hrá farizejskú hru, pretože v princípe takéto rozhodnutie o kvótach umožnila Lisabonská zmluva. V čase, keď sme rokovali o Lisabonskej zmluve v parlamente a boli proti nej, tak sme boli označovaní za protieurópskych. Ja by som žalobu nespochybňoval.

Myslím si, že pri rozhodnutí rady o kvótach je jeden právny problém – nejde o opatrenie, ktoré má dočasnú povahu. A podľa príslušného ustanovenia zmluvy môže rada prijať mimoriadne opatrenia v tejto oblasti iba ako dočasné. To, že vláda podala žalobu, považujem za legitímny krok. Iná vec je, ako súd rozhodne a, samozrejme, že platné právo, keď sme v Európskej únii, musíme rešpektovať.

Smer má veľký problém s tým, keď má čo i len spomenúť, že na Slovensku by mali byť základne NATO. Bol by pre vás problém, keby sa na Slovensku objavili základne aliancie?

I. M.: Mne to pripadá trochu schizofrenické, že s tým má niekto problém. Ale niekomu zrejme vyhovuje hrať takú schizofrenickú hru voči svojim voličom. Myslím si, že je správne ľuďom hovoriť, že my sme súčasťou NATO.

D. L.: Možno ľudia obranu až doteraz nebrali nejako vážne. Nebola to téma, ktorú riešili. Rozpočet na obranu sa každý rok znižoval. V súčasnosti sú bezpečnostné hrozby oveľa väčšie, ako boli pred desiatimi rokmi. Dnes Slovensko samostatne obranyschopné nie je. Aj keď naša armáda má kvalitné jednotky, ako celok Slovensko nevie ubrániť.

V tejto situácii je zarážajúce, že človek, ktorý je najbližšie pri premiérovi, ktorý je obchodník so zbraňami, ktorý podnikal so svojimi firmami na ministerstve obrany, je dnes trestne stíhaný v Rakúsku. A premiér sa tvári, že sa nič nedeje. Toto je oveľa dôležitejšia téma ako nejaké základne na Slovensku, lebo nakoniec o nich rozhodne slovenský parlament.

Daniel Lipšic a Igor MatovičZdroj: Maňo Štrauch

V zmluve kandidátov s voličmi je aj pasáž o tom ako by nemali pomáhať žiadnej vláde Smeru. Fakt, že Peter Pollák, váš poslanec, je splnomocnenec vlády pre rómske komunity, je z tohto hľadiska v poriadku?

I. M.: Toto ustanovenie má taký zmysel, aby nikto neprebehol na druhú stranu. Aby sa zrazu z opozičného poslanca nestal poslanec vládny. No nebráni to spolupráci na čiastkovej agende ako v prípade Petra Polláka. Je splnomocnenec, podľa štatútu iba poradca vlády, čiže nemá nejakú výkonnú moc a myslím si, že taká spolupráca by aj do budúcnosti bola v poriadku, ak by sme videli, že banda zlodejov je schopná aj takú závažnú tému, ako je rómsky problém, nechať ležať ladom alebo tam dosadiť nejakú figúrku, ktorá absolútne nič neurobí. Myslím si, že bolo zodpovedné, že sme takúto ponuku prijali.

Veľa bodov vašej Zmluvy so Slovenskom sa týka boja proti korupcii. Je tam aj veta: Zakážeme schránkovým firmám uchádzať sa o verejné zdroje. Dá sa to vôbec?

D. L.: Myslím si, že sa to dá urobiť, ale nemyslím si, že to je najväčší problém. Hlavný problém je, že verejné zákazky sú predražené. A sekundárny, že je to v prospech schránkových firiem, ktoré boli vymyslené na to, aby nebolo možné zistiť, kto je reálny vlastník. Samozrejme, nemáme žiadne magické opatrenie, ktoré zo Slovenska urobí Nórsko. Môžete mať najlepšie zákony na svete, ale ak ich nebudú vykonávať odvážni a čestní ľudia, tak sú zbytočné.

Preto je pre mňa kľúčové, keď hovoríme o justícii, urobiť zásadnú zmenu na kľúčových postoch. Myslím si, že Radičovej vláda začala padať pri voľbe generálneho prokurátora. Vtedy mala polícia voľné ruky a keby nebol generálny prokurátor brzdil prácu polície, tak by na Slovensku bola úplne iná situácia. A preto bolo potrebné za každú cenu udržať Dobroslava Trnku vo funkcii – aj za cenu pádu vlády.

I. M.: Keď sa Lenky Bradáčovej pýtali, ako je možné, že sa neprevalilo, že chystá stíhanie poslanca Davida Ratha [bývalý český poslanec a minister zdravotníctva], odpovedala, že preto, lebo ignorovala príkaz, že musí o vyšetrovaní informovať nadriadených. Je veľmi dôležité umožniť policajtom, prokurátorom vytvárať také vyšetrovacie bunky, ktoré by nemuseli skladať účty svojim nadriadeným. Lebo keď je navrchu dosadená politická figúrka a tá má právo vedieť o vyšetrovaní aj toho posledného vyšetrovateľa, tak buď to sama zastaví, alebo dá správne avízo a nikomu sa nič nestane.

Ako to bude s členstvom v OĽaNO-NOVA? Bude to aj naďalej štvorčlenný politický subjekt ako teraz? Hnutie dostalo za štyri roky na činnosť takmer 1,4 milióna eur. Nemalo by nejakú činnosť aj vykazovať?

I. M.: My sme tie peniaze neminuli. Máme ich na volebnú kampaň. Áno, po formálnej stránke máme štyroch členov. Aj keď majú formálne rozhodovať títo štyria, tak o všetkom rozhoduje poslanecký klub. Čo chceme zapísať aj do stanov. Naším snemom nebude niekoľko stoviek ľudí v nejakom hoteli, ale snemom budú parlamentné voľby raz za štyri roky. Napíšeme si do stanov, že ten, kto získa najväčšiu dôveru v počte preferenčných hlasov, bude štatutárom hnutia.

D. L.: Bol som pomerne dlho v strane, ktorá mala dlhodobo vytvorené štruktúry. Iste je tam veľa kvalitných ľudí. Ale má to aj jeden veľký limit. Keď sa zostavuje kandidátna listina, tak krajskí predsedovia, ktorí sú tam dlhé roky, to majú obšliapané a sú vlastne nezosaditeľní. Voliči ich odmietajú, ale stranícka štruktúra ich tam drží. Pokiaľ ide o našu kandidátnu listinu, je evidentné, že žiadna iná strana si nemohla dať na ňu také osobnosti, aké sme dali my. Pretože by to tie štruktúry nepripustili.

Dali ste verejný prísľub, že ak váš subjekt nezíska sedem percent, tak neprevezmete mandát, hoci budete zvolení. No povedali ste aj to, že nebudete podliezať latku a zbabelo robiť volebnú stranu, ale zotrváte pri koalícii...

I. M.: Keď sme rozmýšľali, v akej podobe pôjdeme do volieb, tak sme povedali, že v koalícii. Vtedy neexistovali prieskumy, že banda zlodejov, ktorá nám vládne, na základe zneužívania témy utečencov a vyvolávania strachu nakoniec môže vo voľbách získať ústavnú väčšinu.

Za takej situácie by bolo z našej strany extrémne nezodpovedné, keby sme čo i len pripúšťali možnosť, že kvôli nám sa takéto niečo môže stať. Preto sme postupovali tak, že sa snažíme naplniť náš záväzok aspoň v prípade nás dvoch. Keď nedosiahneme sedem percent, mandát si neprevezmeme, ale určite to Smeru nebudeme zjednodušovať.

D. L.: Ja sa snažím svoje sľuby plniť a tento splním určite. Myslím si, že ani jeden z nás dvoch nie je od politiky obzvlášť závislý. Ak latku, ktorú sme si dali, nepreskočíme, tak sa vrátime k svojim profesiám. Mám právo veľmi rád, stále sa mu venujem a budem aj naďalej.

I. M.: Som hrdý na kolegov v klube, lebo mali možnosť rozhodnúť sami o sebe, že nebudú na samom konci kandidátky. Neurobili to, nepodľahli tomu pokušeniu. Na našej listine do trinásteho miesta nie je žiadny politik a dali sme prednosť ľuďom zvonku na úkor našich poslancov.

Ako to tipujete – ak uspejete, koľko ľudí sa dostane do parlamentu z prvej desiatky a koľko z poslednej?

I. M.: Naša kandidátna listina je krúžkovacia. V iných stranách sa prekrúžkuje pár ľudí, u nás zrejme všetci zvolení a na to bude potrebných minimálne pätnásťtisíc preferenčných hlasov. Preto si nedovolím tipovať.

D. L.: Ľudia majú vo voľbách dva hlasy. Jeden pre stranu a druhý pre ľudí na jej listine. Mali by využiť oba.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 50/2015. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Rubrika Rozhovor

Tagy Igor Matovič, OĽaNO, Parlamentné voľby 2016, predvolebné rozhovory

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Halu na Vajnorskej nahradí Kmotrík stovkami bytov a apartmánov

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Smer je za bodom zlomu, kopíruje krivku HZDS

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt: (02) 3215 3121-2, predplatne@trend.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.