Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Napriek rýchlejšej Európe slovenská ekonomika spomalí

Keď hospodárstvo zrýchľuje, všetko ide hravo. Tržby, zisky a daňové príjmy rastú, nezamestnanosť klesá. A tak môžu rásť aj investície a verejné výdavky.

05.01.2016 | Michal Lehuta | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Napríklad na tretí predvolebný sociálny balík za ďalšiu miliardu eur. V budúcom roku to všetko bude zložitejšie, pretože slovenská ekonomika spomalí a nový kabinet bude musieť začať znova vyrovnávať verejné príjmy a výdavky.

Neprehliadnite

Dobiehanie sa spomalí

Makroekonomické spomalenie Slovenska očakáva ministerstvo financií, Európska komisia i národná banka. Aj keď v priemere za celý rok hovoria o znížení dynamiky hospodárstva len o niekoľko desatín percentuálneho bodu, postupné spomaľovanie ozubených koliesok hospodárstva je veľmi reálnym predpokladom. V roku 2015 totiž zhruba tretinu miestneho ekonomického rastu tvorilo dočerpávanie eurofondov z druhého programovacieho obdobia rokov 2007 – 2013.

Úporné tempo čerpania, ktoré bolo možné sledovať v druhej polovici roka, ťahali najmä infraštruktúrne projekty v stavebníctve. Tento sektor ekonomiky preto rástol najrýchlejšie v histórii samostatnej SR. Kvôli extra silnej porovnávacej báze si stavebníctvo historicky rekordný rast v budúcom roku určite neudrží.

Analytici UniCredit Bank očakávajú, že začiatkom roka sa medziročná dynamika výstavby dostane dokonca do záporných čísel. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na budúci rok očakáva, že čerpanie zdrojov z Bruselu, ktoré Slovensko využíva najmä na verejné investície, klesne o viac ako polovicu. Teda o približne jeden a pol miliardy eur. Práve kvôli tomuto predpokladu očakávajú inštitúcie spomalenie rastu miestneho hospodárstva.

Otáznikom do budúcnosti je vývoj v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako je Čína, Rusko či Brazília. Čína citeľne spomaľuje a ďalšie dve spomínané krajiny sú dokonca v recesii. Problémy týchto „emerging“ trhov sa môžu prejaviť na oslabení dopytu po výrobkoch a službách z Európy vrátane tých zo Slovenska.

Miestny priemysel s výnimkou automotive sektora sa vyvíja skôr negatívne. Pohoršila si najmä výroba elektrických zariadení, hutníctvo i rafinovanie ropných produktov pre nízke ceny komodít ako oceľ či pohonné hmoty.

2016: Do štvrtého štvrťroku by mal medziročný rast slovenského HDP predstavovať 2,3 percenta, predpokladá Európska komisia

Príchod nových

Naopak, pozitívnym prekvapením pre slovenskú ekonomiku môže byť ohlásenie príchodu veľkého investora v oblasti bezpečnosti do blízkosti Banskej Bystrice či iných firiem. Decembrové potvrdenie investície Jaguaru miestnu ekonomiku v budúcom roku najprv zrejme skôr spomalí: súvisiace investičné dovozy znížia prebytok zahraničného obchodu.

Ekonomiku tak naďalej bude oficiálne ťahať „domáci dopyt“, aj keď sčasti pôjde o veľkú zahraničnú investíciu s výrobou pre cudzie trhy. Až neskôr, po spustení výroby v ďalšom období, podporí produkcia áut ich export a zamestnanosť zasa domácu spotrebu. Daňové príjmy štátu si polepšia už od začiatku: DPH sa platí pri dovozoch. Štvrtá automobilka tiež nebude poberať žiadne úľavy na dani z príjmu: dotácie sa pre ňu týkajú len samotnej investície a infraštruktúry pri Nitre.

Eurozóna, ako aj Európska únia budú, naopak, v budúcom roku svoj rast zrýchľovať. Rýchle skresávanie deficitov už na starom kontinente nie je hlavnou témou dňa, únia profituje z nízkych cien komodít i uvoľnenej menovej politiky Európskej centrálnej banky a svižný rast zaznamenávajú aj v minulosti ohrozené krajiny ako Írsko a Španielsko.

Keďže rozdiel medzi rastom v SR a v Európe sa zmenší, dobiehanie životnej úrovne vyspelých krajín sa spomalí: na najnižšiu hodnotu od roku 2011. Kým v končiacom sa roku dosiahne miestny ekonomický výkon na obyvateľa úroveň takmer 78 percent priemeru únie, v budúcom roku to má byť podľa Európskej komisie 78,5 percenta. To je po revízii údajov národných účtov stále menej ako napríklad v Portugalsku.

Ako na dlhodobých

Budovanie ďalšieho automobilového závodu v budúcom roku už naplno odkryje slovenské problémy s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. V najlepšom prípade sa Jaguaru dodatočných zamestnancov do Nitry podarí pritiahnuť z iných regiónov krajiny.

V mediánovom scenári pôjde do veľkej miery o dovoz pracovných síl z Rumunska a Bulharska. Prípadne aj z krajín mimo únie – v investičnej zmluve sa k tomu vláda zaviazala napriek svojim verejným postojom k medzinárodnej migrácii. V negatívnom scenári môže ísť o preťahovanie zamestnancov od menších miestnych dodávateľov s nie veľkými ziskovými vankúšmi, čo tieto firmy môže aj existenčne ohroziť.

V každom prípade bude pokračovať boj zamestnávateľov o talenty a s tým súvisiaci rast priemerných mzdových nákladov. Tým síce obyvatelia dosiahnu vyššiu kúpnu silu svojich príjmov, avšak krajina ako celok stráca konkurenčnú výhodu voči regionálnym susedom. To už vidno v boomujúcom odvetví stavebníctva, kde mzdy rastú až sedempercentným tempom.

Problémom však môže byť aj opačný vývoj: pomalý rast produktivity práce a miezd. Ten by ďalej zhoršil slovenské vyhliadky dobehnutia životnej úrovne západnej Európy. Nízky rast produktivity vychádza zo štruktúry tvoriacich sa nových pracovných miest. Zamestnanosť v SR ostatné obdobie rýchlo rastie, ide však najmä o dočasnú, príležitostnú a sezónnu prácu. Stálych pracovných miest sa od dna krízy v roku 2010 vytvorilo len minimum.

Keďže schodok verejných financií V budúcom roku prekoná plán, nová vláda bude musieť na rok 2017 nájsť 1,6 miliardy eur navyše

Hraničných desať percent

Ďalší silný rast, minimálne v prvom štvrťroku budúceho roka, naznačuje index trhu práce agentúry Manpower. Miera nezamestnanosti by sa preto mohla ďalej znížiť: k hranici desiatich percent. Taká nízka bola iba krátke obdobie pred krízou v roku 2009. Nedostatok voľnej pracovnej sily zrejme vyvolá politické otázky o tom, ako na trh práce dostať inak neuplatniteľných dlhodobo nezamestnaných. Takzvaná prirodzená alebo štrukturálna miera nezamestnanosti je totiž v SR dvojciferná.

Prídu preto možno radikálne návrhy, že týchto ľudí by mal zamestnávať štát, napríklad v poľnohospodárstve. Aspoň preto, aby si znovu vybudovali pracovné návyky. Najlepšie by však bolo pomôcť im ďalším znížením odvodov (a tým celkových mzdových nákladov nízkopríjmových pracovníkov) a nechať na trh, kde týchto ľudí najlepšie uplatní. Vtedy sa môže ukázať ako prínosná aj spolupráca úradov práce so súkromnými agentúrami poskytujúcimi služby zamestnanosti.

Konečne vyrovnaný rozpočet

Deficit verejných financií v budúcom roku dosiahne viac ako dve percentá HDP. Hlavný cieľ vlády stanovený v rozpočte teda nebude dodržaný už tretíkrát za sebou. Nová vláda preto bude musieť začať konečne výrazne šetriť. Jednak preto, že v lete bude publikovaná správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá zhodnotí, že v rokoch 2014 a 2015 kabinet schodok dostatočne neznižoval. K tomuto výkričníku, na ktorý sa vzťahuje korekčný mechanizmus povinného šetrenia, sa pridáva ešte slovenský prísľub dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ takmer vyrovnaného rozpočtu v roku 2017.

Ide o takzvaný vyrovnaný rozpočet podľa definície fiškálneho kompaktu. V skutočnosti pripravovaný rozpočet nebude úplne vyrovnaný, len jeho zabudovaný deficit klesne na pol percenta HDP. Keďže očakávaný schodok v budúcom roku je citeľne vyšší ako ten schválený, nová vláda bude musieť pripraviť úsporné opatrenia v hodnote až zhruba 1,6 miliardy eur. K úplnému vyrovnaniu príjmov a výdavkov, ktoré je potrebné na znižovanie zadlženia v pomere k ekonomike do prípadnej ďalšej krízy, by malo dôjsť až v roku 2018.

Keďže hybnou silou výkonnej moci bude naďalej Smer-SD, budú politici pri nutných ďalších konsolidačných opatreniach znovu zvažovať skôr zvyšovanie príjmov z daní, odvodov a poplatkov ako škrtenie verejných výdavkov. Znovu tak môžu prísť na pretras vyššie dane z nehnuteľností či nejaký druh progresívnej ekologickej dane z vypúšťania skleníkových plynov.

Okrem „dočasných“ špeciálnych odvodov regulovaných firiem bude pokračovať tiež boj proti daňovým únikom, ktorý síce podnikateľom strpčuje život, no zároveň robí výber daní spravodlivejším. Aby štát nemusela živiť len tá skupina firiem a obyvateľov, ktorí neoptimalizujú dane. SR totiž aj po úspechoch v posledných rokoch stále patrí medzi krajiny s najväčším odhadovaným objemom únikov verejných príjmov.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 50/2015. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Rubrika Slovensko a svet v roku 2016

Tagy ekonomika, Európa, makroekonomika