Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako sa víno z juhu Slovenska prepracovalo do špičkových svetových reštaurácií

Jeho červené vína sú na Slovensku roky uznávané, ale zároveň mu stále hovorili, že biele robiť nevie. Tak sa Zsolt Sütő, majiteľ vinárstva Strekov 1075 z rovnomennej južnoslovenskej obce, rozhodol, že to s nimi skúsi vo svete.

10.01.2016 | Jarmila Horváthová | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Keď im doma nerozumejú, či sa mu to nepodarí niekde inde. Výsledok? Porozumeli a jeho biele vína, napríklad Porta a Nigori, majú vo vínnych lístkoch v špičkových reštauráciách v Škandinávii, ktorá udáva smer svetovej gastronómie. Ale aj vo Viedni v reštaurácii Konstantin Filloppou, ktorá má jednu hviezdičku od Michelina, či v najlepšej vinotéke v Tokiu. A hlásia sa ďalší záujemcovia – z New Yorku aj Montrealu.

No ak si myslíte, že k vinárstvu, ktoré dostalo svoje moky do popredných svetových podnikov, ľahko trafíte, lebo určite vás k nemu privedú smerovky alebo na vás bude „kričať“ veľká budova, mýlite sa. Ak sem idete po prvýkrát, určite trochu poblúdite. Aj keď máte adresu, navigáciu a tešíte sa, že Strekov nie je veľká dedina. Skromná budova vinárstva sa nachádza vo dvore za miestnou Jednotou, takže z cesty si ju človek nevšimne.

Slovenské vinárstvo urobilo veľký skok dopredu, nevedno však, či tým správnym smerom

Neprehliadnite

S čím vo svete neprerazíte

Slovenské vinárstvo urobilo v posledných rokoch značný pokrok, vína sa vracajú zo svetových súťaží ovenčené medailami. Niektorým podnikom sa už darí aj niečo exportovať – do Beneluxu, ázijských krajín alebo do USA. Ale cesta na vínne karty popredných zahraničných reštaurácií je akoby stále zarúbaná.

Vinárstvu Strekov 1075 Z. Sütőa sa ju podarilo aspoň trochu „prerúbať“. Na otázku, ako a prečo práve jemu sa zadarilo, je jednoduchá odpoveď. Robí vína inak ako ostatní. A navyše našiel guráž, neľutoval peniaze a vybral sa s nimi do sveta. Osobne, na výstavy vín, kde sa robí biznis.

Hneď na začiatku rozhovoru potvrdzuje, že slovenské vinárstvo urobilo naozaj veľký skok dopredu. Ale hneď dodáva, že nevie, či tým správnym smerom. „Všetci sa zameriavajú na výrobu technologických vín. Tie už vieme vyrábať takmer na takej úrovni, ako ich robia v zahraničí. Lenže také vína robí každý a s nimi vo svete neprerazíte. Vždy totiž narazíte na cenu – niekde inde ich vedia produkovať v tej istej kvalite, ale lacnejšie ako vy,“ vysvetľuje.

Víno treba piť, nie degustovať

Vinárstvo Strekov 1075 ide od svojho vzniku v roku 2002 inou cestou. Založili ho Z. Sütő a Tibor Melecsky, ale pred niekoľkými rokmi sa rozdelili. Z. Sütő, vyštudovaný elektroinžinier, ktorý v deväťdesiatych rokoch podnikal, ako sám hovorí, so „všetkým možným“, mal vtedy možnosť dostať sa k úveru, potrebnému na štart vinárstva, T. Melecsky mal zasa vinárske skúsenosti.

Veľmi rýchlo zistili, že technologické vína nie sú pre nich to pravé orechové. Oni chceli robiť také, ktoré by čo najvernejšie odrážali geografickú jedinečnosť prostredia, z ktorého pochádzajú. Nie aby ich zdokonaľovali v pivnici. Už vtedy sa vyjadrovali, že robia „prírode verné vína“. Hoci Z. Sütő dnes hovorí, že robili aj kompromisy: „Intuitívne sme však vedeli a tušili, čo chceme, ale ešte sme nevedeli, ako presne.“

Postupne získavali know-how. Skúsenosti zbierali najprv v susednom Maďarsku a potom v zahraničí na výstavách naturálnych vín. Prešli na biologickú ochranu viniča. Časť vinohradov je kolíkových, čo je náročnejšie na obrábanie a tiež na výlučne ručný zber hrozna.

Zdroj: Milan David

Z. Sütő nepoužíva nijaké kvasinky okrem tých, ktoré sú vo vinohrade a v pivnici, ani víno umelo neupravuje. Pridáva doň len minimálne množstvo oxidu siričitého. Ale napríklad ročník 2015 vôbec nesíril. „Síra blokuje chuť vína a je tiež jednou z príčin, z ktorých, ak vína vypijete viac, vás bolí hlava. Napríklad v Japonsku, ktoré je mekkou naturálnych mokov, vína, kde je čo i len minimálny obsah síry, väčšinou nechcú,“ vysvetľuje.

S úsmevom hovorí, že okrem zodpovednosti k prostrediu, v ktorom žije a kde má dvanásť hektárov vinohradov, ho k ekologickému nazeraniu priviedla aj čisto praktická vec. „Víno sa má piť, nielen degustovať a vypľúvať do nádobky. Ja svoje víno pijem a chcem piť dobré veci, bez chemikálií a prídavných látok. Niekedy vinárom hovorím, postavte sa do vinohradu vtedy, keď ho postrekujete, ako sa tam budete cítiť,“ konštatuje.

Zahraničie kupuje príbeh

O naturálnom spôsobe výroby vína sa hovorí, že je alternatívny. Z. Sütő sa zasmeje a zdôrazňuje, že

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 1/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Rubrika Podnikanie

Tagy slovenské víno, víno