Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

V školách vládne doba ľadová

Školstvo a zdravotníctvo. To sú dva hlavné problémy Slovenska, ako ich pomenoval v novoročnom prejave aj prezident Andrej Kiska. Ak zdravotníctvo prirovnávame pre rozšírenú korupciu k chobotnici, slovenské školstvo pripomína dávno vymretého mamuta z doby ľadovej. Zaostalé vzdelávanie, ktoré nudí deti a neučí ich kriticky myslieť, je hrozbou pre budúcnosť krajiny.

11.01.2016 | Zuzana Petková | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Vzdelávanie patrí medzi najviac výnosné investície pre jednotlivca aj pre spoločnosť. Už dávno to tvrdia štátni analytici na ministerstve financií. A hoci výsledky investovania do škôl vidno až po niekoľkoročných cykloch, vyplatia sa viac než daňové úľavy pre nových investorov. Ešte v roku 2012 vypočítal Inštitút finančnej politiky, že ak by sa kvalita nášho školského systému dostala na úroveň najlepších krajín OECD, výrazne by zvýšila HDP. A to až o deväť percent v roku 2050 a v roku 2090 dokonca až o 42 percent v porovnaní so scenárom bez školskej reformy.

Analytici pracovali so simulačným modelom OECD, ktorý je založený na odhade dlhodobého vplyvu zručností žiakov, najmä ich výsledkov v matematike a prírodovedných predmetoch, na ekonomický rast. Vypracovali niekoľko odporúčaní pre vládu, čo by mala urobiť na zlepšenie kvality vzdelávania: výrazne zvýšiť ohodnotenie učiteľov a odbremeniť ich od byrokratickej záťaže, zaviesť systém hodnotenia škôl a zlepšiť prístup k deťom zo sociálne slabšieho prostredia.

Hoci štát dávno vie, čo robiť, školstvo je jedna z najviac zanedbávaných oblastí. Problémy sú chronicky známe a je ich mnoho. Ich dôsledkom sú frustrovaní a nedocenení učitelia a deti, ktoré nebaví škola, lebo sa v nej učia nudné a často zbytočné veci. Skutočnosť, že na upadajúce školstvo môžu ďalšie generácie významne doplatiť, si už uvedomujú nielen hlavní aktéri, ale aj spoločenské a politické elity.

Neprehliadnite

Dve priority

Na školstvo upozornil vo svojom novoročnom prejave aj prezident republiky Andrej Kiska. Menoval dve priority – zdravotníctvo a vzdelanie. Hoci tá druhá nie je až taká očividná, podľa prezidenta je alarmujúce, že v medzinárodných porovnaniach, najmä pokiaľ ide o základné školy, prepadávame. Preto zmenu nemožno už dlhšie odkladať. Prezident tiež naznačil, že ľudia by mali v marcových parlamentných voľbách dať hlas tým stranám, ktoré ponúknu konkrétne riešenia v týchto oblastiach.

Výučba založená na memorovaní vyhovuje podľa neurovedca Steva Hughesa len tretine detí

Hoci takmer každá ponovembrová vláda mala školstvo ako prioritu v programe, v skutočnosti takmer žiadna nedodržala sľuby. Medzi ne patrilo lepšie financovanie a reforma obsahu vzdelávania.

Odborníci sa zhodujú, že najviac dobrého urobili prvé dve porevolučné vládne garnitúry za ministrov školstva Ladislava Kováča a Jána Pišúta. Prvý z nich bol vedec, biochemik a pedagóg, druhý pôsobil na vysokej škole na katedre matematiky, fyziky a informatiky.

„Školstvo sa počas ich pôsobenia demokratizovalo, liberalizovalo, prepísala sa takmer celá legislatíva, vznikli súkromné a cirkevné školy, urobila sa obsahová reforma, nadviazala sa spolupráca so zahraničím, Slovensko sa začalo zapájať do medzinárodných projektov,“ spomína riaditeľ spoločnosti Exam testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan, ktorý v tom čase krátko pôsobil aj na ministerstve školstva.

Keďže v súčasnosti máme už sedemnásteho ministra školstva, je podľa neho ťažké zapamätať si, ktorý z nich čo urobil. „Ale bolo by možno dobré, keby tí, čo dnes kritizujú stav školstva, mali na pamäti tieto údaje: skupina strán SNS, Smer-SD, SDĽ a HZDS mala rezort školstva v rukách 66,4 percenta času od revolúcie.

Skupina strán VPN, SDKÚ-DS, DEÚS, KDH a SMK mala rezort školstva v rukách zvyšných 33,6 percenta času. Inými slovami, dnešná vládna strana a strany jej blízke nesú dvakrát takú zodpovednosť za zlý stav školstva ako strany dnešnej opozície a im blízke strany a hnutia,“ dodáva V. Burjan.

Zoznam toho, čo by bolo treba v školstve napraviť, je podľa V. Burjana

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 1/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Rubrika Téma - zmeny v školstve

Tagy školstvo