Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Jeden z motorov ekonomiky

19.10.2016 | Jarmila Horváthová | © 2016 News and Media Holding

Nemá sa porovnávať neporovnateľné. Ale v prípade dvoch susediacich krajín sa porovnania priam núkajú. Slovensko a Rakúsko. Rakúsko je rozlohou zhruba 1,7-krát väčšie, približne o toľko aj ľudnatejšie. Má rovnakú klímu, dosť podobné prírodné pomery a ani historicky si nie sme veľmi vzdialení. Veď aj Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tu sa však podobnosť končí.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

V tom, ako toto všetko využiť pre turizmus, sú Rakúšania svetová extratrieda a jedna z turistických veľmocí, kým Slovensko je turistickým trpaslíkom. Výkonnosť rakúskeho a slovenského turizmu je v pomere 10 : 1. Naši susedia majú, samozrejme, mimoriadne atrakcie, ako je časť Álp a jedna z európskych metropol – Viedeň. Ale ani tie by nemali byť dôvodom, aby bol rozdiel vo výkonnosti turistickej brandže taký priepastný. Podľa štatistík, ktoré v Rakúsku vypracúva Statistik Austria a na Slovensku Štatistický úrad SR, obidve krajiny zaznamenali minulý rok v turizme rekordy. Rakúske štatistiky hovoria o takmer 40 miliónoch hostí (z toho 25 miliónov zo zahraničia), ktorí sa tam aspoň raz ubytovali. U našich susedov strávili 135 miliónov nocí a minuli 38,4 miliardy eur, pričom čistý výnos z turizmu a služieb s ním spojených bol 24 miliárd eur.

Na Slovensku sa ubytovalo 4,3 milióna hostí (z toho 1,7 milióna zo zahraničia), ktorí tu strávili 12,3 milióna nocí, a Národná banka Slovenska uvádza príjem z turizmu vo výške 2,13 miliardy eur.

Príčiny rozdielu

Kde hľadať príčiny rozdielu okrem už spomínaných Álp a Viedne? Mimochodom, ak si niekto myslí, že lyžovačka je hlavným ťahákom rakúskeho turizmu, tak to nie je pravda. Podiel zimného a jarno-letno-jesenného turizmu je plus-mínus vyrovnaný. Rozdiel je v podnikateľskej tradícii, ale najmä v tom, ako štát a verejnosť hľadia na turizmus. V Rakúsku je vnímaný ako prioritné hospodárske odvetvie (jeho podiel na rakúskom hrubom domácom produkte je 7,1 percenta), ktoré prináša peniaze a zamestnanosť – najmä do vidieckych regiónov. Reinhold Mitterlehner, spolkový minister pre vedu, výskum a hospodárstvo, pod ktorého turizmus patrí, sa v Správe o stave rakúskeho turizmu v roku 2015 vyjadril, že rakúska turistická brandža aj v hospodársky pohnutých a náročných rokoch dokáže byť silným motorom konjunktúry. Vie zabezpečiť hospodársky rast a pracovné miesta. Preto má štát podporovať jeho rozvoj všetkými prostriedkami a spôsobmi. V tom je hlavný rozdiel oproti Slovensku, kde podporu štátu asi najlepšie vyjadruje všeobecne rozšírený názor turistickej podnikateľskej brandže „... keď nám už nepomáhajú, keby nám aspoň neškodili“.

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 42/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Rubrika TREND Focus Rakúsko

Súvisiace články

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Prečo sa človek usídli v cudzej krajine, s jazykovými ťažkosťami, bez známych, bez skúseností s tamojším praktickým životom? 12

Diery do sveta zelených energií

Svedkyňa Kolenčíková uvádza

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Moldavsko: Krajina, kde sa zastavil čas

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, predplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.