Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Byrokracia požiera podnikanie, štát stratil pojem o biznisovej realite

26.10.2016 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich sa ich týkajú a čo pre nich budú znamenať, na rozvoj biznisu im zostáva menej času. To predražuje ich podnikanie, zhoršuje ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie.

„Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi z iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť,“ tvrdí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Podľa prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste. V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 percent. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda vlani menil v priemere každého 9,36 dňa. Namiesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za desať dní novelu nejakého významného zákona.

Neprehliadnite

Brzda nebrzdí

Vláda prijala formálne pravidlá na pripomienkovanie zákonov v ekonomickej oblasti. Od 1. októbra 2015 by mali najskôr prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Mali by sa tým riadiť ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Vyzerá to ako brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? „Zdá sa, že brzda nebrzdí,“ hovorí Ján Solík zo ZMPS.

Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola o vplyve na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola taká, pri ktorej predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Ministerstvo financií vyhradilo na predbežné pripomienkové konanie len dva pracovné dni.

„Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad, ako to ovplyvňuje spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.

Čo by zlepšilo podnikanie

Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov
V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Zákony by mali platiť vždy napríklad od 1. januára a 1. júla.

Princíp one in, one out
Pri tvorbe nového zákona by sa muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch
Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Podnikatelia navrhujú vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho oboznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dosah zákona.

Rada pre regulačnú politiku
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej vplyv na podnikateľské prostredie.

Prameň.: PAS, ZMPS, ZPS

Na čo sú dobrí poslanci

Dôkazom takýchto spôsobov, ktoré majú ďaleko od systémovosti, je aj čerstvá aktivita ministerstva zdravotníctva a Sociálnej poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva chce cez návrh poslanca Smeru-SD presadiť zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Bez pripomienkovania, obchádzajúc aj rokovania v tripartite. To by do zdravotníctva malo na budúci rok priniesť dodatočných 75 miliónov eur. Od januára by si pätnásťtisíc ľudí malo priplatiť na zdravotných odvodoch.

Takmer identicky postupuje poslanec za Smer-SD a riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Na základe pozmeňujúceho návrhu k už schválenej novele zákona o sociálnom poistení sa od budúceho roku zvyšuje maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne zo súčasného päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy na Slovensku. Opäť bez prerokovania so zamestnávateľmi a odborármi.

Lepšie je jednoduchšie

Podnikateľ v malej firme strávi ročne 140 hodín vybavovaním byrokratických povinností. Zmerali to analytici INESS – Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. V byrokratickom indexe v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí identifikovali všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od modelovej firmy (kovoobrábačská firma so štyrmi zamestnancami).

Jej ročný obrat je 300-tisíc eur, má zisk a je platcom DPH. Obchoduje len v rámci EÚ, produkuje rôzne odpady, má jednu dodávku a sídli vo vlastnej budove. Táto firma musí vykonať ročne 75 administratívnych úkonov, čo ju stojí 1471,50 eura. Ak svoju firmu podnikateľ ešte len zakladá, musí prirátať ďalších 30,5 hodiny na 28 úkonov.

To podľa Martina Vlachynského, vedúceho projektu z INESS, predstavuje 17,5 pracovného dňa. „Je to takmer celý pracovný mesiac, ktorý musí podnikateľ venovať tomu, aby splnil všetky zákonné náležitosti.“ INESS chce v nasledujúcom roku zhodnotiť zmenu v indexe, a tak posúdiť proklamovanú snahu vlády zlepšovať podnikateľské prostredie.

Podľa predsedu Združenia mladých podnikateľov Slovenska Jána Solíka sa situácia nezlepšuje. „Niečo sa zmení, ale súčasne pribudne množstvo iných formulárov a v konečnom dôsledku je výsledok pre podnikateľské prostredie veľmi nepriaznivý,“ pripomína.

Podľa Tomáša Smutného, spolumajiteľa a konateľa firmy Humanex, ktorá podniká v upratovacích a banquetingových službách pre hotelierstvo, musí firma urobiť až 84 úkonov, ak chce zamestnať jedného zamestnanca. Pritom poskytujú prácu viac ako 200 zamestnancom na trvalý pracovný pomer a okrem toho majú stovky brigádnikov.

Humanex zaťažuje napríklad pracovná zdravotná služba, ktorá je povinná aj pre I. a II. pracovnú kategóriu, BOZP či ochrana osobných údajov. „My si tieto služby zaobstarávame externe a sú to pre nás stovky eur navyše a veľa byrokracie,“ konštatuje T. Smutný. Podnikatelia si myslia, že je dôležité nielen eliminovať konkrétne administratívne prekážky, ale aj zastaviť či spomaliť neustálu tendenciu nárastu byrokracie v čase.

Magická formulka

Spojiť sily tretieho sektora, politikov, médií, podnikateľov a občanov v snahe spraviť zo Slovenska lepšie miesto na podnikanie, zamestnávanie a ekonomický rozvoj firiem aj jednotlivcov má za cieľ ďalší z projektov INESS Top 20. Formálne je tento cieľ stanovený ako dosiahnutie minimálne 20. miesta v rebríčku konkurencieschopnosti Doing Business od Svetovej banky (v roku 2016 bolo Slovensko na 29. mieste). INESS rozpracoval niekoľko desiatok navrhovaných konkrétnych opatrení. Od veľkých, ako sú zmeny v daňovom či odvodovom systéme, až po menšie, na ktoré treba len politickú vôľu.

Lepšie podnikateľské prostredie znie ako magická formulka. No jeho význam je podľa projektu priamočiary – lepšie podnikateľské prostredie je jednoduchšie podnikateľské prostredie. Také, ktoré kladie slobodnej interakcii podnikateľov, spotrebiteľov a zamestnancov čo najmenej prekážok.

Je to prostredie, v ktorom nemusíte posielať každý rok ten istý papier trom rôznym štátnym inštitúciám, nemusíte zo zákona platiť „experta“ s pečiatkou potvrdzujúcou, že v práci neubližujete sami sebe, v ktorom vám úradníci dajú pokutu za ich vlastnú chybu, a každý mesiac pribúdajú nové regulácie bez toho, aby tie staré niekto zrušil.

V rámci projektu už INESS pripravil 50 návrhov v oblastí daní, odvodov, účtovníctva, byrokracie a Zákonníka práce. V návrhoch je napríklad zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk, odpočet daňovej straty bez limitov. Zrušiť by sa mali aj koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov a dohody do 200 eur by mali byť oslobodené od všetkých odvodov. V projekte sa uvažuje tiež o zavedení všeobecnej voľnej živnosti či zrušení pracovnej zdravotnej služby bez rizík. 

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 42/2016. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Rubrika TREND + Malé a stredné podniky

Tagy INESS, Podnikateľská aliancia Slovenska, Združenie mladých podnikateľov Slovenska, Združenie podnikateľov Slovenska

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, predplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.