Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Rakúski diaľničiari dotácie nepotrebujú. Stavajú na dlh

Stavať diaľnicu na Slovensku sa začne spravidla vtedy, ak sú vo výhľade eurofondy. V Rakúsku, ktoré má jednu z najhustejších diaľničných sietí v Európe, to robia úplne inak. Dotácie nedostávajú vôbec. Namiesto nich ich financujú výlučne z úverov a z cestných poplatkov. A zdá sa, že to funguje.

28.10.2016 | Ján Kováč | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Aj preto v rakúskej štátnej firme Asfinag hľadá inšpiráciu slovenská Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Jej bývalý šéf Róbert Auxt navrhol, aby podnik, ktorý riadil, začal podľa vzoru rakúskej firmy Asfinag viac stavať na dlh a aby sa vyňala z okruhu verejných financií. Ako sa teda Asfinag dopracoval k finančnej sebestačnosti a čo si z jeho príbehu môže osvojiť slovenská NDS?

Odstrihnúť od štátu

Asfinag vznikol v roku 1982. Jeho pôvodnou úlohou bolo zabezpečovať financovanie iným štátnym firmám, ktoré spravovali cesty. Neskôr sa tieto firmy stali jeho súčasťou. Spolu s nimi získal do svojej správy rozsiahlu infraštruktúru a právo vyberať poplatky.

Zároveň prebral aj dlhy, ktoré podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2005 dosahovali 5,7 miliardy. V podobnej výške bola podľa tejto štúdie aj hodnota infraštruktúry. Rakúska vláda sa pokúsila už vtedy vyňať Asfinag z okruhu verejných financií, čím si chcela zlepšiť ukazovatele zadlženosti. Zároveň by tým umožnila tejto firme stavať viac na dlh. Napokon sa to podarilo až v roku 2003 – pred zavedením mýtneho systému. Mýto malo Asfinagu výrazne zvýšiť príjmy, čo by znamenalo aj menšiu závislosť od verejných zdrojov.

Neprehliadnite

Keď sa Asfinag dostal mimo okruhu verejných financií, začal si brať nové úvery a z nich stavať nové diaľnice. Tie mali priniesť vyššie príjmy z poplatkov. A väčší priestor na splácanie dlhov, prípadne na výstavbu ďalších úsekov.

„Ešte v roku 1997 boli príjmy z cestných poplatkov zhruba na úrovni 160 miliónov eur,“ priblížil TRENDU Anton Sieber, výkonný riaditeľ Asfinag Commercial Services, dcérskej firmy Asfinagu. V roku 2003 to bolo už 300 miliónov eur, potom prišlo mýto a s ním raketový rast výnosov. V roku 2015 zarobil Asfinag na poplatkoch 1,9 miliardy eur. Šesťkrát viac ako pred zavedením mýtneho.

Asfinagu pomáha podľa A. Siebera aj to, že má vysoké poplatky. „Oproti Nemecku možno dvojnásobné,“ povedal A. Sieber. Zároveň má menej výnimiek. V Rakúsku sú spoplatnené napríklad aj mestské diaľnice, ktoré sú napríklad na Slovensku zadarmo. Čo je lepšie? Podľa A. Siebera 

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 42/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Rubrika TREND Focus Rakúsko

Tagy diaľnice, Rakúsko

Diskusia (0 reakcií)