Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Rumunský recept ako dostať ministra za mreže

Ešte nedávno bolo Rumunsko vnímané Slovákmi ako zaostalejšia časť bývalého východného bloku. V jednej oblasti nás však Rumuni výrazne predbehli a stali sa svetoví. Darí sa im bojovať s korupciou, vyšetrujú premiéra, ministrov aj vplyvných podnikateľov. Na Slovensku sa o korupčných kauzách politikov zatiaľ len píše v médiách. Hoci aj my sme v niečom svetoví. V rebríčku Svetového ekonomického fóra sa Slovensko tento rok prepadlo na pozíciu druhej najskorumpovanejšej vyspelej krajiny sveta.

24.10.2016 | Zuzana Petková | Xénia Makarová | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Rumunský minister vnútra Petre Tobă nemal dobrý rok. Národný protikorupčný úrad, známy pod skratkou DNA, ho obvinil z toho, že chcel ovplyvňovať vyšetrovanie, kryť páchateľov a brániť spravodlivosti. P. Tobă pred mesiacom podal demisiu.

Minister pritom „len“ odmietol DNA sprístupniť niektoré interné dokumenty ministerstva, vyhovárajúc sa, že sú tajné. Vyšetrovatelia ich žiadali v súvislosti s podozreniami, že na ministerstve dochádza k nehospodárnemu míňaniu štátnych peňazí a fondov. Malo ísť o luxusné večere pre úradníkov, nákupy predražených volejbalových lôpt či písacích potrieb.

O podobných kauzách informujú slovenské médiá takmer na dennom poriadku, ale s nulovým efektom. V Rumunsku stáli predražené perá a následné vyšetrovanie ministra kreslo.

Neprehliadnite

Rumunsko patrilo podobne ako Slovensko medzi štáty s najviac rozšírenou korupciou a klientelizmom v Európskej únii. S jedným zásadným rozdielom - Rumunsku sa už niekoľko rokov darí proti tomuto fenoménu skutočne bojovať. A to bez výnimky, nedotknuteľní nie sú ani politici. Vlani z korupcie obvinili premiéra, piatich ministrov, šestnásť poslancov, päť senátorov a 97 súčasných aj bývalých primátorov. Trestné konanie malo na krku vyše tridsať riaditeľov významných národných spoločností.

Keď TREND začiatkom októbra odchádzal do Rumunska pozrieť sa, ako tamojší protikorupčný boj funguje, aj slovenská justícia sa chválila ukončeným úplatkárskym prípadom. Špeciálny trestný súd práve odsúdil dvoch študentov, ktorí si za fľaše alkoholu a klobásky kupovali skúšky.

Tretia najdôveryhodnejšia inštitúcia

Symbolom protikorupčného boja v Rumunsku je už spomínaný Národný protikorupčný úrad. Pred jeho sídlom v Bukurešti stoja od rána novinári a televízne štáby. Tlačové oddelenie pritom žiadny brífing nechystá. Postávajú tam pre istotu, aby im neušlo, keď úrad oznámi, že opäť vyšetruje ďalšieho z vysokopostavených politikov alebo významných podnikateľov. Budova je veľkoryso riešená, priestranné chodby aj miestnosti, čisté línie a veľké okná akoby deklarovali transparentnosť.

DNA vznikla v roku 2003, aktuálne má viac než 120 prokurátorov. Ide o niečo podobné, ako je slovenská špeciálna prokuratúra. Má však o čosi silnejšie právomoci, napríklad vlastnú políciu, ktorá nie je závislá ani podriadená ministerstvu vnútra. Okliešťuje to napríklad aj únik informácií o rozbehnutých vyšetrovaniach.

DNA sa nezaoberá bežnými občanmi alebo malou korupciou. Na stôl prokurátorov prichádzajú korupčné škandály, kde bol úplatok minimálne desaťtisíc eur, prípadne išlo o škodu vyššiu než 200-tisíc eur, alebo je páchateľom verejný činiteľ. Momentálne DNA šéfuje 43-ročná prokurátorka Laura Codruţa Kövesi. Bývalá basketbalistka, ktorá bola kedysi členkou juniorského národného tímu, je v úrade už druhé funkčné obdobie. Predtým bola generálnou prokurátorkou Rumunska. Ide o prvú ženu v takejto pozícii.

Premiér Ponta po obvineniach zložil funkciu.Zdroj: SITA/AP

Spôsob, akým je šéf DNA dosadený, je ďalším veľkým plusom. Zaručuje pomerne veľkú nezávislosť jeho podriadeným. Voľba totiž nie je rozhodnutím jednej strany, prípadne vládnej koalície. Nominuje ho síce minister spravodlivosti, ale menuje prezident, ktorý je v Rumunsku, podobne ako na Slovensku, volený občanmi. Takže personálne obsadenie DNA si vyžaduje kompromis minimálne medzi týmito dvomi ľuďmi. „Stíhame politikov naprieč politickým spektrom, zo všetkých strán,“ hovorí Kövesi na margo nezávislosti.

Prvý raz ju do funkcie menoval bývalý prezident Traian Băsescu.  Rumunskí novinári hovoria, že práve on mladej prokurátorke otvoril dvere na najvyššie poschodia justície. Ani prezidentova rodina sa však nevyhla vyšetrovaniu. DNA rieši v týchto týždňoch prípad, do ktorého je zapletená exprezidentova dcéra. Z peňazí, ktoré si vypýtala na otcovu kampaň od štátnej firmy, si mala dopriať luxusnú dovolenku na Kube.

Už od svojho založenia mala protikorupčná agentúra v prieskumoch verejnej mienky relatívne vysoké skóre, pokiaľ ide o dôveryhodnosť, a prokurátori mali povesť nekompromisných štátnych zástupcov. Kövesin predchodca Daniel Morar začal napríklad stíhať bývalého premiéra Adriana Nastaseho. Súdom bol právoplatne uznaný za vinného a poslaný za mreže z dôvodu, že si mal zo štátneho „uliať“ peniaze na volebnú kampaň. D. Morar je v súčasnosti ústavným sudcom.

No až počas éry L. Kövesi vzrástla popularita úradu na 60 percent, ide o tretiu najdôveryhodnejšiu inštitúciu v štáte – po cirkvi a armáde. Zhruba 90 percent všetkých prípadov, s ktorými DNA ide pred súd, končí právoplatným odsúdením páchateľa.

Obvinená exministerka Elena Udrea.Zdroj: SITA/AP

A ako je možné, že DNA vôbec vznikla a stíha ľudí na najvyšších poschodiach? Nejde o „omyl” v systéme. Na zmeny v postihovaní korupcie zatlačila v Rumunsku Európska únia, ktorá tým podmienila začlenenie krajiny do spoločenstva v roku 2007. A s pozitívnym výsledkom.  

Priamo úmerne s výsledkami agentúry rastie aj ochota Rumunov nahlasovať korupciu. DNA uvádza, že viac ako 80 percent podnetov jej chodí od občanov. Čo je veľmi slušný výsledok vzhľadom na fakt, že o podvodoch na najvyšších úrovniach, či už politických, alebo biznisových, vie len obmedzený okruh účastníkov. Zvyšok podnetov prinášajú hlavne kontrolné úrady, ako sú daniari či osobitná kontrolná inštitúcia na dozor nad premiérom, ktorá ho reálne aj preveruje.

V čase návštevy TRENDU začínali v Rumunsku ďalšie trestné stíhanie voči expremiérovi Victorovi Pontovi za to, že mal sľúbiť istému podnikateľovi funkciu, na ktorú mala jeho strana vplyv. Biznismen mal za odplatu zabezpečiť 220-tisíc eur potrebných na to, aby mohol expremiér v čase predvolebnej kampane zafinancovať návštevu významného zahraničného politika. Tým mal byť bývalý britský predseda vlády Tony Blair.

V. Ponta bol vlani ešte premiérom, keď ho DNA začala preverovať. Vyšetrovali ho štyri mesiace, kým vzniesli prvé obvinenie. Pre porovnanie, jedným z najväčších korupčných prípadov na Slovensku, kauzou Gorila, sa špeciálny elitný útvar polície NAKA zaoberá už takmer päť rokov. Doteraz nie je nikto obvinený a spis nie je uzavretý.

Prečo sa Rumunsku darí bojovať s korupciou a SR nie

  • Rumunsko má silný protikorupčný úrad, známy pod skratkou DNA
  • má rozsiahle právomoci, napríklad vlastnú políciu
  • úrad vedie prokurátor, voľba nezávisí len od rozhodnutia vládnej strany
  • šéfa DNA navrhuje síce minister spravodlivosti, ale o nominácii rozhoduje prezident na základe súhlasného stanoviska odbornej komisie zloženej najmä z prokurátorov. Ten je v Rumunsku volený občanmi
  • DNA má vysokú popularitu u verejnosti, takže politici si netrúfajú schváliť zmeny, ktoré by úrad obmedzili
  • na Slovensku vyšetruje korupciu Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorá je podriadená politikovi - ministrovi vnútra
  • na prípady dozerá Úrad špeciálnej prokuratúry, jeho šéfa volí parlament, ide o politickú nomináciu najsilnejšie vládnej strany
  • na Slovensku vedie úrad prokurátor Dušan Kováčik, podľa viacerých médií zodpovedný za „zametanie” korupčných káuz pod koberec
  • polícia, úrad ani justícia nepožíva veľkú dôveru občanov

Pokusy o diskreditáciu

V DNA, kde sa TREND stretol so zástupcami úradu, je pustená televízia. Rumunská stanica Antena 3 vysiela správy. Jeden z hlavných titulkov sa týka aj šéfky protikorupčnej agentúry L. Kövesi a jej údajne skopírovanej doktorandskej práce. S obvinením, že ide o plagiát, vyšiel podnikateľ Sebastian Ghiţă. Mal štátne zákazky v oblasti tajných služieb a DNA ho vyšetruje v súvislosti s korupciou. Aj majiteľ Anteny 3 Voi Voiculescu, zakladateľ jedného z mediálnych domov a politik, má skúsenosť s protikorupčným tímom. Sedí vo väzení, bol odsúdený na desať rokov.

Viaceré médiá v Rumunsku vlastnia oligarchovia, ktorí majú problémy kvôli DNA. Aj takto si protikorupčný úrad vysvetľuje množstvo diskreditačných kampaní voči svojim prokurátorom. Na verejnú mienku však nemajú takmer žiadny vplyv. Ľudia z DNA si to vysvetľujú silou 

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 42/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Rubrika Téma - boj proti korupcii

Tagy korupcia, Laura Kövesi, Národný protikorupčný úrad, Rumunsko