Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako sa pracuje v Rakúsku: Skvelý plat, vyššie pracovné nároky

Pred piatimi rokmi otvorili svoj pracovný trh cudzincom aj posledné štyri krajiny Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu – Nemecko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a pre Slovákov obľúbené Rakúsko. Láka našincov hlavne lepšími platmi, ale zvyčajne potvrdzujú, že práca v Rakúsku je často náročnejšia.

26.10.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Slovenka zamestnaná vo Viedni v štátnej správe poskytla TRENDU informácie pod podmienkou, že ostane anonymná. Robí v sektore poisťovníctva ako Sachbearbeiter, teda referentka. „Po odchode z bývalého zamestnania som si na Slovensku nedokázala nájsť zamestnanie, ktoré by zodpovedalo môjmu pracovnému zameraniu a súčasne bolo finančne dobre ohodnotené. Bola som otvorená novým možnostiam, a keďže ani jazyk nebol problém, zamerala som sa na rakúsky a nemecký pracovný trh,“ tvrdí.

Keďže jej vzdelanie zodpovedalo danej pozícii, navyše na Slovensku pracovala v súkromnej poisťovni, rakúsky zamestnávateľ nevyžadoval pred nástupom do zamestnania žiadne doplnenie alebo zmenu kvalifikácie. Po nástupe do práce však firma od cudzincov vyžaduje ďalšie vzdelávanie formou povinných kurzov. „Každý zamestnanec musí v stanovenom období absolvovať a úspešné zvládnuť vstupný kurz, základný pracovný kurz a skúšku v jazyku. Nezvládnutie týchto povinných skúšok na určitej úrovni je dôvod na rozviazanie pracovného pomeru,“ informuje.

Podobne ako na Slovensku aj v Rakúsku fungujú tabuľkové platy, ktoré zohľadňujú dosiahnuté vzdelanie a odpracovanú prax. Oproti slovenským úradníkom je plat niekoľkonásobne vyšší. Len nástupný sa pohybuje od 1 500 do 2 300 eur, čo je platové rozpätie najnižšej platovej kategórie vo verejnej správe. Pre lepšiu predstavu – tabuľka pozostáva zo 16 tried, pričom každá trieda má 18 skupín.

Neprehliadnite

Dobrý plat, vysoké náklady

Ešte lepšie mzdové podmienky vládnu v súkromnom sektore. Vladimíra Šopoňová pracuje v Hainburgu ako predavačka. Tvrdí, že prácu prijala z troch dôvodov: aktívne používanie nemeckého jazyka, dostupnosť do Bratislavy a plat, ktorý síce nekonkretizuje, ale je s ním spokojná. „Je to jednoznačne výhodné. Navyše zo zákona dostávam trinásty a štrnásty plat aj pri týždennom pracovnom úväzku 20 hodín. Zamestnávateľ mi platí Pendlerpauschale, čo je prispievanie na cestovné pri dochádzaní nad 20 kilometrov, a prepláca mi aj nadčasy,“ vraví spokojne.

Trochu iný príklad je Katarína Harvanová. Tá síce v Rakúsku pracovala, ale po čase sa vrátila na Slovensko. Je zamestnaná v nadnárodnej spoločnosti ako finančná kontrolórka a do Viedne bola vyslaná na vopred stanovený čas. Firma jej hradila náklady na ubytovanie, ale po čase ju stiahla do Bratislavy. Nad prácou v Rakúsku ďalej neuvažovala.

 Ľudia nehľadajú cesty, ako robiť menej, ale ako robiť efektívne

„Platy sú síce vyššie ako v Bratislave, ale ak ste sám, nájom vám zožerie z rozpočtu priveľa,“ vysvetľuje. Náklady na ubytovanie sú aj pre slušne zarábajúceho človeka vysoké. Lacnejšie ubytovanie by podľa nej našla na okraji mesta alebo by sa o izbu musela s niekým deliť, čo by pre pracovne vyťaženú ženu nebola žiadna výhra.

S Bratislavou sa jej spája navyše domov a priznáva, že trávila cestovaním na Slovensko priveľa času, čo ju po čase „prestalo baviť“. „Dôvodov na časté návštevy Bratislavy boli moji priatelia a aj lacnejšie služby. Od fitnescentra cez kurzy, masáže až po kaderníka,“ hovorí. V Rakúsku sa však veľa naučila a uvedomila si niektoré rozdiely so Slovenskom. „V porovnaní s prácou v tej istej firme na Slovensku boli ľudia práci viac oddaní, pracuje sa tam dlhšie a poctivo. Ľudia nehľadajú cesty, ako robiť menej, ale ako robiť efektívne,“ dodáva.

Bariéry stále existujú

Zo štatistík, ktoré poskytlo TRENDU rakúske veľvyslanectvo, vyplýva, že počet Slovákov pracujúcich v Rakúsku nie je zanedbateľný. V roku 2011, keď sa definitívne otvoril rakúsky trh práce bez nutnosti pracovných povolení, robilo tam 35-tisíc Slovákov. O dva roky neskôr to už bolo takmer 49-tisíc. „Pod tento počet spadajú aj tí, ktorí majú trvalé alebo prechodné bydlisko v Rakúsku,“ tvrdí obchodný radca rakúskeho veľvyslanectva Hans Christian Kügerl. Až 60 percent týchto Slovákov pracuje v dvoch spolkových republikách – vo Viedni je ich 16-tisíc a 13-tisíc v spolkovej krajine Dolné Rakúsko (Niederösterreich) na hraniciach so Slovenskom a Českom.

Početnú enklávu tvoria rovnako Slováci, ktorí žiaden pobyt v Rakúsku nemajú a do krajiny pravidelne pendlujú. Za prácou takto dochádza vlakom alebo autom približne sedemtisíc Slovákov. Osobitnú kategóriu tvoria „týždňovkári“. „Ich počet je ťažké odhadnúť, ale ak berieme do úvahy iba opatrovateľky, ktoré chodia na týždňovky do Rakúska a Nemecka, je ich zhruba toľko, čo zamestnancov v celom slovenskom automobilovom priemysle. Je to teda porovnateľné s najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku,“ vysvetľuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Inými slovami, v Rakúsku a Nemecku pracuje približne 40-tisíc opatrovateliek starších ľudí.

Ak sa chcem zamestnať vo Viedni na lepšej pozícii, musím si ich vysokú školu urobiť

Najčastejšie sa Slováci v zahraničí zamestnávajú v zdravotníctve, stavebníctve a službách. V ostatných profesiách narážajú často na jazykovú bariéru alebo diskrimináciu vzdelania či preferovania „domácich“ ľudí. „Európska komisia tlačí na uznávanie vzdelania z iných krajín, čo má uľahčiť zamestnávanie tých, ktorí vyštudovali na Slovensku, ale zároveň existujú iné prekážky – jazyková bariéra, absencia sociálnych väzieb či diskriminácia cudzincov,“ tvrdí M. Páleník. Nakoľko sa tento problém podarilo vyriešiť po piatich rokoch od otvorenia trhu, šéf Inštitútu zamestnanosti nevie.

Nami oslovení respondenti sa zhodli, že tichá diskriminácia v Rakúsku stále existuje, hoci mizne. Uprednostňovanie „domáceho“ človeka sa prejavuje najmä v štátnej správe a v bankovom sektore, kde sa zarába najlepšie. „Mám s tým skúsenosti. Vyštudovala som 

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 42/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Rubrika TREND Focus Rakúsko

Tagy práca, Rakúsko, zamestnanie

Súvisiace články

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Prečo sa človek usídli v cudzej krajine, s jazykovými ťažkosťami, bez známych, bez skúseností s tamojším praktickým životom? 12

Žiaci by mali vidieť povolania na vlastné oči

Svedkyňa Kolenčíková uvádza

Ako sa žije v Rakúsku: Slušné podmienky v slušnej krajine

Moldavsko: Krajina, kde sa zastavil čas