Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Fed menovú politiku uťahuje, ECB uvoľňuje

Deje sa niečo, čo svetová ekonomika nezažila už dlhé roky: menové politiky dvoch najdôležitejších centrálnych bánk planéty sa rozchádzajú.

04.02.2016 | Michal Lehuta | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Americký Fed vlani ukončil program nakupovania cenných papierov s cieľom podporiť rozbeh ekonomiky a v decembri po prvýkrát od roku 2006 zvýšil základnú úrokovú sadzbu. Európska centrálna banka (ECB) takzvané kvantitatívne uvoľňovanie predĺžila, úroky drží okolo nuly a naznačuje aj ďalšie pripravované opatrenia na podporu úverovania a ekonomickej aktivity na starom kontinente.

Hospodárska situácia v Amerike a Európe sa totiž podstatne líši. Kým miera nezamestnanosti v USA klesla už na sedemročné minimum a je len päťpercentná, na starom kontinente je podiel ľudí bez práce už viac ako päť rokov dvojciferný. Kým v Amerike priemerný pokrízový hospodársky rast dosahuje okolo 2,5 percenta ročne, eurozóna napredovala len jednopercentným tempom.

Z bližšieho pohľadu je preto rozdiel v prístupe centrálnych bánk, ktoré sa ekonomiku snažia buď podporovať, alebo tlmiť, opodstatnený. Neočakávané zmeny v protichodnej politike však môžu medzi brehy Atlantiku priniesť aj turbulencie.

Neprehliadnite

ECB váhala, a preto je na dne

No na situáciu sa dá pozerať aj z opačného uhla. Teda tak, že rozdielne hospodárske výsledky Ameriky a EÚ môžu prameniť z rôznych prístupov k menovej politike. Americký Fed reagoval v čase finančnej a hospodárskej krízy rýchlejšie a agresívnejšie. To finančným trhom dodalo istotu a ekonomika sa v Spojených štátoch rýchlo znovu naštartovala. Európska centrálna banka s podpornými opatreniami, naopak, skôr váhala a svoje kľúčové úrokové sadzby aj predčasne zvyšovala.

Dva rôzne prístupy centrálnych bánk opisujú aj ekonómovia z americkej univerzity v Princetone. Podľa nich boli reakcie finančných trhov na zníženia sadzieb v Európe negatívne, čo podporuje hypotézu o činnosti ECB, ktorá v boji proti kríze prichádzala v príliš malom a príliš neskoro. Frankfurt sa podľa ekonómov priveľmi zaoberal hrozbou rastu inflácie, kvôli čomu finančným trhom nikdy nedodal také uistenie, aké očakávali.

Jeden novinár aktivity ECB na jej tlačovej konferencii prirovnal k „fúkačke, ktorá sa snaží zahnať blížiaci sa deflačný tank“. „Kvôli taktike obzerania sa späť ECB krízu zle prečítala a bude spájaná s dedičstvom slabého hospodárskeho oživenia a zakorenených deflačných tendencií,“ píšu výskumníci. Inflácia sa v eurozóne pohybuje okolo nuly už zhruba dva roky. A aj preto je blízko nuly stále aj európska základná refinančná úroková sadzba – pretože cieľ centrálnej banky pre rast cien je blízko dvoch percent.

Harvardský profesor Martin Feldstein vidí rozdiel aj v tom, že Európa na rozdiel od Spojených štátov nemá také

Dočítajte celý článok
Článok vyšiel v týždenníku TREND 5/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Objednať predplatné od 3,90 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy cenné papiere, ECB, Fed, menová politika