Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Smer: strana predstieranej identity

19.02.2016 | Marián Leško | © 2016 News and Media Holding

Ide o dlhodobo najsilnejšiu politickú stranu, ktorá nemá v priamom súboji jeden na jedného súpera. Po 5. marci môže potvrdiť a predĺžiť svoje historicky najdlhšie vládnuce obdobie na Slovensku s najdlhšie vládnucim premiérom Robertom Ficom. Na to, aby sme pochopili jej a jeho úspech, treba sa vrátiť na samotný začiatok vzniku Smeru. Prečo vládna partaj, ktorá sa v názve pýši emblémom „sociálnodemokratická“, v skutočnosti nepatrí do rodiny sociálnodemokratických strán a Robert Fico nie je sociálny demokrat.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Hannes Swoboda, známy rakúsky sociálny demokrat a predstaviteľ socialistov v Európskom parlamente, už viac ako desaťročie plní funkciu oficiálneho i neoficiálneho pozorovateľa strany Smer – sociálna demokracia. V roku 2006 bol voči nej veľmi kritický, ale o šesť rokov neskôr o jej predsedovi povedal, že Robert Fico už nie je takým populistom, akým bol, lebo sa zmenil. Pred niekoľkými týždňami socialista H. Swoboda priznal svoj omyl. Podľa neho Smer nepatrí do rodiny sociálnodemokratických strán a predseda Fico nie je sociálny demokrat. Mal na to viac ako presvedčivé dôvody.

Svoj príhovor na minulotýždňovej straníckej konferencii začal Robert Fico slovami: „Ja tu stojím pred vami ako socialista, sociálny demokrat a nehanbím sa za to.“ Takéto vyjadrenie pred sálou plnou sociálnych demokratov je nezvyčajné, lebo implikuje, že niekto zvonku vytvára tlak, aby sa predseda za svoju politickú orientáciu hanbil. Na hanbu však nie je žiaden dôvod, lebo ideovo-politický prúd, ku ktorému sa slovenský premiér hlási, je všeobecne vnímaný ako politicky počestný.

Neprehliadnite

Faktom však je, že zakladateľ strany Smer sa k svojej orientácii spočiatku niekoľko rokov nehlásil a že pochybnosti o tom, či je vôbec sociálny demokrat, majú predovšetkým sociálnodemokratickí politici. A to už má k hanbe bližšie ako samotná politická orientácia.

Putinovský Smer

Vo februári 1999, pol roka predtým, než si založil vlastnú stranu, R. Fico ešte ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) vyhlásil: „Ja som hlboko cítiaci ľavicový politik a jediný priestor v mojom politickom živote je smerom naľavo.“ Členom SDĽ, ktorá združovala práve takýchto politikov, bol od roku 1992. Podivné bolo, že „svoju“ stranu, kde mohol byť aj predsedom (keby sa v roku 1996 kandidatúry nevzdal), napokon opustil, aby založil stranu neľavicovú.

O Smere hovoril, že nie je ani ľavicový, ani pravicový, ba ani liberálny. Vraj štandardné politické strany na Slovensku zlyhali a krajina potrebuje iné politické smerovanie. O samotnom delení na pravicu a ľavicu v roku 1999 tvrdil, že je falošné, lebo „Slovensko nepotrebuje ani ľavicovú, ani pravicovú politiku – potrebuje silných pragmatických politikov, schopných riešiť problémy“.

R. Fico ako zakladateľ Smeru dlhé roky opakoval len to, čo od neho chcel počuť Fedor Flašík, vtedajší imidžmejker strany. Jeho autoritu až nekriticky uznával, o čom svedčí Ficov sebadegradujúci výrok, že v prípade F. Flašíka ide o „človeka, ktorý dokáže z obyčajnej vody urobiť kokakolu alebo pepsikolu“.

Od vzniku Smeru až do volieb v roku 2002 predseda strany vyhlasoval, že Slovensko potrebuje revolúciu poriadku. Po návšteve Moskvy sa R. Fico otvorene prihlásil k politike Vladimira Putina: „Program poriadku a vlády zákona pragmaticky presadzovaný prezidentom Putinom a blízky programovým hodnotám Smeru prináša v Ruskej federácii viditeľné výsledky.“

Keď sa po parlamentných voľbách 2002 na predsedovo veľké prekvapenie Smer ocitol v opozícii, tak si R. Fico spomenul na to, že je hlboko ľavicovo cítiacim politikom a že jeho strana musí byť rovnaká. Z čoho vyplynulo, že nerobil politiku podľa vlastnej identity, ale prijímal identitu podľa aktuálnej politiky. Ide o konštantu Smeru a jeho predsedu, ktorá sa rokmi nemení.

Trvalo päť rokov, kým sa z jeho strany – aspoň podľa mena – stala sociálna demokracia. Súdiac podľa toho, čo na minulotýždňovej konferencii Smeru hovoril Miloš Zeman, skutočnou sociálnou demokraciou nie je doteraz.

Zdroj: Zsolt Lukács

Smer škandinávsky

Bývalý predseda českých sociálnych demokratov povedal, že skutočný sociálny štát existuje v štyroch škandinávskych krajinách, takže nie je potrebné vymýšľať žiadne špecifické cesty k nemu. Podľa M. Zemana tieto krajiny charakterizuje vysoká úroveň ich konkurencieschopnosti, nízka miera korupcie a tiež vynikajúce školstvo a zdravotníctvo. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na Smer-SD, vzniká záhada, prečo M. Zeman tvrdí, že jeho priateľ Fico je „jedinou výraznou osobnosťou stredoeurópskej ľavice“.

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, počas dvoch Ficových vlád krajina vôbec nepokročila, ale naopak. Podľa Svetového ekonomického fóra Slovensko za posledných desať rokov v rebríčku konkurencieschopnosti výrazne prepadlo. V roku 2006, keď nastúpila prvá vláda R. Fica, bola krajina na 40. priečke.

Potom nastal postupný a po roku 2009 prudký posun smerom dole až na 80. miesto v roku 2013. V posledných dvoch rokoch sa situácia mierne zlepšila, takže minulý rok bolo Slovensko na 67. priečke. Prepad v rebríčku o 27 miest určite nie je nasledovaním škandinávskeho modelu, ale vzďaľovaním sa od neho.

Podobné je to aj s korupciou. Podľa Transparency International v minulom roku skončilo Slovensko vo svetovom rebríčku na 50. až 53. mieste – spolu s Chorvátskom, Maďarskom a Bahrajnom. Zaostali sme nielen za Dánskom, Fínskom a Švédskom, ale aj za Českom. Ak sme v roku 2012 boli za ním len o sedem miest, v minulom roku už o trinásť priečok. Pokiaľ ide o stav slovenského školstva a zdravotníctva, najlepšie o nich vypovedajú nedávne protesty učiteľov a zdravotných sestier.

Programová konferencia Smeru, ktorá sa konala len dva dni po konferencii teoretickej, ukázala, že vládna strana nielen v teórii, ale ani v praxi nemá žiaden koncept, ako zmeniť pomery v krajine v škandinávskom smere.

Robert Fico už od začiatku prijíma identitu podľa aktuálnej politiky

Ľudia nechcú slobodu

Stranícke špičky odhlasovali, že ak sa dostanú do vlády, tak urobia zo Slovenska hospodársky najvýkonnejšiu krajinu v rámci Vyšehradskej štvorky. Cieľom je, „aby Slovensko v roku 2020 bolo na úrovni 85 percent priemeru životnej úrovne krajín Európskej únie“.

Odpoveď na otázku, ako sa dá také niečo dosiahnuť, stranícke dokumenty neobsahujú. Zato je tam záväzok, že Smer-SD „bude pokračovať v realizácii vládnych sociálnych balíčkov, ktoré sú vyjadrením záujmu sociálnej demokracie pretaviť dobré hospodárske a finančné výsledky Slovenska do konkrétnych opatrení smerujúcich k zlepšeniu životnej úrovne ľudí“. Problém je, že iba „balíčkovaním“ sa konkurencieschopnosť krajiny nezvýši, miera korupcie nezníži a ani stav školstva a zdravotníctva nezlepší.

Fakt, že programovú konferenciu strany viedol ako predsedajúci Pavol Paška, napovedá, ako „principiálne“ sa vládna strana vyrovnáva s korupčným podozrením vo vlastných radoch. Predseda strany viac než rok používa P. Pašku ako príklad toho, že Smer uplatnil „kultúru vyvodzovania politickej zodpovednosti“ v kauze nákupu predraženého CT prístroja. Zodpovednosť voči P. Paškovi sa vyvodila tak, že nie je na kandidátnej listine strany, lebo by mohol prekážať voličom. Ale zodpovednosť sa nevyvodila až tak, aby stratil pozíciu podpredsedu vládnej strany s výhradným právom predsedať rokovaniam najvyššieho orgánu strany. Tam neprekáža nikomu.

Priebeh a výsledky programovej konferencie Smeru-SD pripomenuli starý, ale stále aktuálny „spor“ medzi priateľmi Zemanom a Ficom. Ten sa začal už v roku 2010, keď sa M. Zeman chcel vrátiť do straníckej politiky ako predseda Strany práv občanov – Zemanovci. Vtedy ho navštívil R. Fico a pýtal sa, čím chce osloviť voličov, aby sa mu politický comeback vydaril. M. Zeman sa pochválil, že navrhuje také úpravy volebného systému, aby si každý občan mohol vybrať nielen svoju stranu, ale aj svojho politika.

Reakciu R. Fica poznáme v pretlmočení M. Zemana: „Miloš, ty ponúkaš ľuďom slobodu rozhodovania a právo vybrať si svojho vlastného politika, nielen svoju vlastnú stranu. Ale ľudia nechcú slobodu, ľudia chcú peniaze na dlaň a ľudia chcú sociálne dávky.“ M. Zeman k tomu pridal aj svoju repliku Ficovi: „Vieš, to je posledná politická stávka môjho života, ja som stavil na to, že aspoň časť ľudí bude chcieť, aby si mohli vybrať svojho politika, pretože tým vymetú z parlamentu politikov, ktorých tam mať nechcú.“

Presvedčenie, že ľudia nechcú slobodu, ale peniaze a sociálne dávky, je podstatou Ficovho „sociálnodemokratického“ presvedčenia. Strana má dávať „na dlaň“, a vtedy bude voličsky úspešná. R. Fico sa tohto neškandinávskeho receptu vytrvalo drží, ale nie je to jediný nástroj, ktorý používa. Okrem neho siaha aj po prostriedkoch, ktoré sociálna demokracia považuje za neprípustné.

Robert FicoZdroj: Maňo Štrauch

Monitorovanie a hnedý mor

Keď sa osamostatnil od SDĽ, urobil z rómskej problematiky svoju profilujúcu tému. Na časť verejnosti, ktorá sa vyznačuje silným sociálnym dištancom voči Rómom, sa usiloval zapôsobiť vyhláseniami typu: „O desať rokov tu máme milión Rómov a z nich bude 800-tisíc na sociálnych dávkach. Mám teraz pchať hlavu do piesku len preto, aby ma hladkali v Bruseli?“

V máji 2000 zorganizoval seminár o „menšinových právach trochu inak“ a jeho výsledky prezentoval tak, že v roku 2010 bude žiť na Slovensku 1,2 milióna Rómov, pričom populačná explózia rómskeho etnika hrozí zruinovaním sociálneho systému. Predseda Smeru preto navrhoval, aby sa osobitne sledovala kriminalita a nezamestnanosť rómskeho etnika. Hovoril o monitorovaní, ktoré vraj nebude diskriminačné, lebo jeho cieľom je riešiť existujúce problémy.

Po pätnástich rokoch sa objekt monitorovania zmenil, pretože podľa vyhlásenia R. Fica sú monitorovaní všetci moslimovia na Slovensku. Ale samotná idea, že monitorovanie časti obyvateľstva je úplne v poriadku, lebo jeho príslušníci predstavujú hrozbu, zostala rovnaká. Aký význam prisudzuje rómskej problematike teraz, je zrejmé zo skutočnosti, že funkciu vládneho splnomocnenca pre rómske komunity zveril opozičnému poslancovi Petrovi Pollákovi (OĽaNO – Nova).

Keď sa po voľbách v roku 2010 dostal v Maďarsku k moci Viktor Orbán a jeho Fidesz schválil zákon o dvojakom občianstve, šéf Smeru to využil úplne rovnako ako teraz utečeneckú krízu. Slovenský parlament tri týždne pred voľbami prijal novelu zákona o štátnom občianstve a premiér R. Fico v rozprave tvrdil, že spor s Maďarskom je „sporom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifašistickej tradícii stelesnenej v Slovenskom národnom povstaní, so štátom, do ktorého sa plazivo vracia revizionizmus a hnedý mor“. V

rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro zašiel ešte ďalej, lebo o Maďarsku povedal: „Existuje konflikt hodnôt medzi Slovenskom s jeho hlboko antifašistickými tradíciami a touto krajinou, ktorá exportuje svoj hnedý mor.“

Pre novelu doteraz prišlo o občianstvo viac než tisíc osôb, z čoho ani nie desatina za to, že prijali občianstvo maďarské. Hoci Orbánov zákon v Maďarsku stále platí, vzťahy medzi oboma premiérmi sú vynikajúce, lebo majú spoločného nepriateľa, ktorý im poskytuje oveľa lepšie možnosti získavania voličského profitu ako ich vzájomná nevraživosť.

Dôvody na vylúčenie

Strana, ktorá tak veľmi „ctí“ sociálnodemokratické hodnoty, sa nemohla vyhnúť konfliktom so spoločenstvom, ku ktorému sa hlási. V roku 2006 sa dostala do karantény, lebo pozvala do vládnej koalície stranu Jána Slotu. Stranu, ktorá nepochybne naplnila definíciu subjektu, čo „podnecuje alebo sa pokúša vyvolať rasové či etnické predsudky alebo rasovú nenávisť“.

Pretože Strana európskych socialistov (PES) mala uznesenie, že žiaden jej člen s takou partajou nesmie spolupracovať, Smer sa ocitol v karanténe. Reakcia R. Fica na toto rozhodnutie bola príznačná. Prostredníctvom svojej hovorkyne vyhlásil, že „strana Smer – SD bola potrestaná za to, že robí politiku pre ľudí, za to, že bojuje s monopolmi, a za to, že nezobrala SMK do vlády“. Ani úhlavní nepriatelia európskych socialistov neobvinili združenie z toho, z čoho ich obvinil ten, kto sa chcel stať členom PES.

Po voľbách 2010 a 2012, keďže to bolo v jeho politickom záujme, Smer-SD sa vehementne hlásil k názoru, že Slovensko musí byť v samotnom jadre Európskej únie a zaujímať postoje konformné s názormi európskych socialistov. Lenže toto idylické obdobie sa skončilo v čase utečeneckej krízy a pred blížiacimi sa voľbami 2016. Prednosť pred hodnotami sociálnej demokracie dostal volebný úspech strany.

To bol hlavný dôvod, pre ktorý H. Swoboda dospel k definitívnemu názoru, že to, čo predstavitelia Smeru vyhlasujú a robia, „nemá nič spoločné so sociálnou demokraciou, lebo je to odmietnutie toho základného, čo predstavuje Európska únia“. Podľa neho Smer nemá medzi európskymi socialistami absolútne čo robiť a jeho postoje v utečeneckej kríze sú dôvodom na jeho vylúčenie zo sociálnodemokratickej rodiny.

H. Swoboda o Ficovi povedal: „Môže si hovoriť sociálny demokrat, ale nie je ním. Nie je dokonca ani demokrat.“ H. Swoboda je príliš dobrý znalec slovenských pomerov, aby sa jeho názor mohol brať na ľahkú váhu.  

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 7/2016. Voľne dostupných je len niekoľko článkov z každého vydania. Predplatitelia majú neobmedzený prístup k obsahu na webe aj v mobilných aplikáciách.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Rubrika Téma - Smer po voľbách

Tagy Fico, Parlamentné voľby 2016, Smer-SD, vláda

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Doping: Ako východonemeckí farmaceuti vyrobili z guliarky muža

Halu na Vajnorskej nahradí Kmotrík stovkami bytov a apartmánov

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iPad, iPhone a tablet s Androidom
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Pracovný stolový kalendár
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt: (02) 3215 3121-2, predplatne@trend.sk

Darovací list na stiahnutie

Výhody pre predplatiteľov PROFITU

  1. Zľavy

    • Úspora od 25 % až do 45 % oproti cene v stánku
  2. Pohodlie

    • Magazín Vám príde domov alebo do firmy
  3. Online služby

    • V archíve na webe si môžete prečítať všetky staršie vydania aj články z nového PROFITU
  4. Profit do tabletu

    • Bezplatné sťahovanie vydaní do tabletových aplikácií Floowie

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné

Kontakt: (02) 3237 7777
predplatne@petitpress.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Vyberáme pre Vás tituly od viacerých vydavateľstiev. Väčšinu z nich si predplatitelia TRENDU môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.