Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Alpy - šoférsky vrchol. Dve tisícky koní k tomu

17.02.2011, 17:20 | Ľuboš Mistrík | © 2011 News and Media Holding

Rakúske a talianske priesmyky Stelvio a Grossglockner spoza športového volantu

  • Tlačiť
  • 4

Rútim sa hore úzkou miestami rozbitou cestou a moje oči vedú boj s rozospatým ranným slnkom. Ostré zákruty sa vnárajú jedna do druhej, vysokohorské brieždenie ich robí ešte neprehľadnejšími. Na jednej strane kamenná stena, na druhej kamenný múrik mi vytvárajú jediné vodidlo v ceste plným plynom nahor. Výjazd zo zákruty plná dva, potom tvrdý medziplyn a bleskovo zaradená jednotka prešmykne všetky štyri kolesá. Vždy, keď sa do hry naplno zapoja aj zadné, mám radosť z toho, že už nemusím toľko korigovať volantom.

Podobné pocity zažívam už niekoľko dní. Nirvána začala tri dni dozadu, keď som s partiou podobných nadšencov združených pod skupinou Roadlife vošiel do Álp. Vrcholky sú totiž rajom nielen pre karavanistov, lyžiarov, či cyklistov, túžime po nich aj my, blázni posadnutí benzínom. V lete sme dali dokopy zostavu deviatich výnimočných áut, predbežný plán cesty a vyrazili. Úloha je jasná, za štyri dni zažiť najkrajšie a najznámejšie priesmyky európskych veľhôr vrátane rakúskej Grossglockner Hochalpenstrasse a taliansko-švajčiarskeho Passo dello Stelvio. Jazdiť, jazdiť a jazdiť.

Vyrážame

Zostava necháva všetky uplynulé pracovné dni v zabudnutí na poslednej slovenskej čerpacej stanici. Existuje len jediná myšlienka. Najbližšie štyri dni v spoločnosti dvoch tisícok koní.

Dvakrát dorazila nabrúsená Honda Civic Type R, ďalej preposilovaná nákupná taška Opel Corsa OPC, Opel Astra GT so zvukom rally špeciálu, nenápadný, no o to nasrdenejší Peugeot 207 GT, veľkolepý Chrysler Crossfire, všestranné Audi S3 a dvaja zástupcovia stvorení pre kopce – Subaru Impreza WRX a Mitsubishi EVO IX. Vrátane úprav dokopy zľahka prekračujeme 2 000 koní. Hlavná myšlienka najbližších štyroch dní je stručná – užiť si to.

Z Bratislavy vyrážame smer rakúske a talianske Alpy, čo znamená prvých 500 diaľničných kilometrov. Jeden spolucestujúci a vysielačka v každom aute pomáhajú udržať dobrú náladu, no tá sa monotónnou jazdou mení na zívanie. Naše autá sú na dlhé cesty dobrými spoločníkmi, no iba s častými zastávkami. Športové sedačky si s bolesťou chrbta tľapnú po 200 kilometroch, po ďalších 300 pohodovej jazdy príde akútny smäd. Z palivovej nádrže.

Rakúsky sen

Niekoľko hodín jazdy emisiám sa vysmievajúcu partiu privádza priamo pod kopec. Prvá zastávka znie Grossglockner Hochalpenstrasse, svetoznámy priesmyk vedúci až k vyhliadke na najvyšší kopec Rakúska – Grossglockner (3 798 m).

P1110180.jpg

Po zaplatení 29 eur nám mýtna brána uvoľňuje vstup k jednému z najkrajších zážitkov a pohľadov. Pravda, scenéria je pre spolujazdca, vodiči prázdnu cestu vzali ako možnosť uhrkať cestovné tašky v autách do správnej polohy. Využitiu plného výkonu na vyprázdňujúcom sa kopci zaliatom zapadajúcim slnkom nestojí nič v ceste.

Asfalt, šírka, zvodidlá i označenie cesty je ukážkovo rakúske, podobne aj všadeprítomné „Bremsen OK?“ v smere klesania. Krátke rovinky a rýchle pasáže striedajú veľkolepo klopené a široké ostré zákruty, napasované pre vytočenú dvojku. Výhodu má prepĺňanie, po zákrute totiž nasleduje prudké stúpanie a kým sa neprepĺňaný motor spamätá, dopované Audi S3 je preč. Impreza aj EVO sa napriek prepĺňaniu podobajú Hondám – bez otáčok ani piestom nepohnú.

Nebo

Rýchlo sa dostávame na najvyšší bod, kde sa autom na priesmyku vôbec možno dostať – vrch Edelweißspitze (2 571 m). Vedie k nemu úzka dláždená cesta s obojsmernou premávkou vhodná najviac pre jedného. Neskorý podvečer však obavy z oproti idúceho autobusu zaháňa. Na veľkom parkovisku na vrchole nasleduje krátka pauza a vdýchnutie ostrého alpského vzduchu. Aj štvorkolesovým robí nízka teplota dobre.

Bývame v "gasthofe" medzi mýtnymi bránami. Celý Grossglockner sa na noc uzavrie a až do zotmenia bude 48 km najkrajších ciest sveta bezpečne len pre nás. Pre obe rallye ikony však vyhliadka na večerné prejazdy znamená zjazd do najbližšej dediny po plnú nádrž (už druhýkrát v ten deň) a len tak-tak stihnutie posledného vstupu do šoférskeho neba. Nadšenie z prázdnych ciest však kazia oblaky lemujúce hory, v rámci pudu sebazáchovy preto putujeme do gasthofu.

Ráno už po hmle niet stopy, no studené alpské ráno veľa chuti do života nedáva. Nechuť vyraziť ukončí pohľad na parkovisko. Stovky koní pokryté rannou rosou a všadeprítomné ticho v horách čakajú na štart. Vyrážame krátko po šiestej. Zvuk naplno pracujúcich piestov sa odráža v ľudoprázdne a pripomína scénu z tých najtajnejších autíčkarských snov. A hoci ostré hatchbacky aj "ospojlerované" štvorkolky sa počúvajú dobre, kráľom v disciplíne zvuk je náš krátkodobý hosť. Osemvalcový Mercedes CL 63 AMG.

Medzipristátie

Po vybláznení sa v Rakúsku, cestujeme hlbšie na západ kontinentu. Najbližší cieľ znie magicky – Passo dello Stelvio. Slávny Top Gear tento švajčiarsko-taliansky priesmyk označil za najlepšiu cestu sveta, hoci pravda je, že britská moderátorská trojka to robí rada a často.

Medzitým narážame na nečakane zázračné miesto. Priesmyk Jaufenpass v talianskej provincii Bolzano, kde zážitok z jazdy znásobuje miestny Nissan 350Z. Prevádza zákrutami a naznačuje, kde ubrať, kde pridať. No to nás šetril. Po plnom zadupnutí plynu necháva partiu za sebou. Keď Jaufenpass konečne zdoláme, šesťvalcové kupé s talianskymi značkami si spokojne praská na parkovisku.

Podobný adrenalín ako výjazd priesmyku prináša aj jeho zjazd. Rýchlosť sa mení na pomalé posúvanie sa, to keď sa na jednej strane vyhýbam dodávke v protismere a na strane druhej sa snažím nespadnúť do stometrového zrázu. Za široké pneumatiky som mimoriadny vďačný. Väčšia časť športovej gumy totiž hľadí do hlbokej doliny, na žive ma drží len kúsok dezénu.

Posvätné Stelvio

Pred zotmením prichádzame do snáď jednohviezdičkového penziónu v Trafoi pod posvätným Passo dello Stelvio, vybudovaným v rokoch 1820-1825. Z jednej strany klasicky tvarovaný priesmyk so stovkami zákrut striedajú do svahu ostro vrezané asfaltové špagety na strane druhej. Uzučká cesta, kde pre oproti idúce auto treba nacúvať, neprivádza šoférske nadšenie, skôr obavy. Umocnené časťou partie, ktorá sa rozhodla vyraziť na prvú skúšobnú jazdu za tmy – hlási úzke zákruty prechádzané na jednotku a slabú viditeľnosť.

Ráno je všetko inak. Rozospaté oči opäť prebúdza pohľad na parkovisko. Na priesmyk vyrážame okolo šiestej, to sa akurát do kopca oprelo vychádzajúce slnko. Výjazd hore pripomína slávnu jazdu Ariho Vatanena nahor Pikes Peak, kde jednou rukou drží volant a druhou nahrádza slnečnú clonu (pozrite si jeho jazdu). Neznalosť trate, miestami rozbitý povrch a skutočne ostré zákruty Stelvia nepomáhajú. Postupne sa však dostávam do tempa – chce to potiahnuť dvojku po obmedzovač, rýchly medziplyn, približne v 40 km/h tvrdo zaradiť jednotku a s prešmyknutím poháňaných kolies sa nechať vytiahnuť na rovinku. Potom opäť rýchla dvojka, jednotka, dvojka...

Zdroj: 2393

Pohľad zhora je očarujúci. Výška 2 757 metrov nad morom prináša rozhľad na okolité vrchy, aj na zdolané asfaltové špagety. Nahor čakajú suvenírové stánky a typicky taliansky ruch pretínajúci inak pokojné vysokohorské prostredie. Sem-tam sa koncom augusta mihnú teplo oblečení lyžiari a nechajú sa vyviezť lanovkou ešte o kus vyššie. Vrcholová stanica lanovky je v trojkilometrovej výške a v závere leta sa tu na zvyškoch snehu veselo lyžuje.

Hore-dole

Nech sú výhľady akokoľvek skvelým relaxom, prišli sme jazdiť. Nasleduje preto „oťukávací“ zjazd nadol smerom na Bormio a obed v tamojšom mestečku. Až cestou späť si užívame cestu naplno, z tejto strany síce Stelvio neponúka taký úchvatný pohľad na prepletence asfaltu, no vyvažuje to nezabudnuteľným šoférskym zážitkom.

Najostrejšie zákruty treba opäť prechádzať na jednotku, no dlhšie rovinky a viac rýchlych zákrut spolu s dostatočnou šírkou cesty ponúkajú možnosť naplno využiť vyladené podvozky. Presne pre toto boli stvorené. Nadšenie z prenášania váhy dopredu dozadu, kontrolovaných šmykov v úzkych zákrutách, plného plynu a naopak plnej brzdy neutícha najbližších dvadsať minúť. Po príchode na vrchol a vyprchaní najväčšieho adrenalínu si autá striedame a objavujeme, čo dokáže konkurencia. Je to niekoľko hodín jazdenia hore a dole až do úplného vyčerpania.

Zdroj: 2379

Za sprievodu chladiacich sa motorov, diferenciálov a pískajúcich ubolených bŕzd smerujeme na večeru do Trafoi. Niektorí hľadajú najbližšiu čerpaciu stanicu, aby mohli to svoje nakŕmiť v poradí už niekoľkou plnou nádržou vysokooktánového benzínu.

Prechodný domov

Posledný, štvrtý, deň výletu menšia partia skúma cestu z vrcholu na švajčiarsku stranu – do Davosu. Priesmyk totiž volajú aj Priesmykom troch jazykov, to preto, že sa tu križuje nemčina, taliančina a rétoromančina. Cesta smerom do Švajčiarska ponúka prekvapenie – namiesto očakávaného kvalitného asfaltu sa mení na štrk a drobné kamienky. Ideálne podmienky pre rallye krvou poznačenú Imprezu a EVO, ktoré si to s chuťou užijú. Je to vyvrcholenie náročných štyroch dní pre jazdcov a podľa neľútostného zvuku kamienkov narážajúcich na podvozok, aj pre autá.

Hneď zrána unavení smerujeme na raňajky a vyrážame na dlhú diaľničnú cestu domov. Monotónne stovky kilometrov domov prerušujú už len vzájomné doberania sa cez vysielačky, či roztrhanie partie a „zbieranie sa“ po čerpacích staniciach. Tie možno, mimochodom, označiť za prechodné bývanie uplynulých dní. Máme za sebou takmer 2 000 km, čo znamená približne 240 litrov benzínu. Každý deň plná nádrž, niekedy aj zo dve. Ale každá spálená kvapka stála za to.

Zdroj: 2316

Zdroj: 2290

Zdroj: 2276

Zdroj: 2399

Naplánujte si presnú trasu:

Zväčšiť mapu

Foto – Roadlife.sk

  • Tlačiť
  • 4