Chránim si majetok

Chránim si majetok

Užitočné rady ako si brániť vlastnícke právo

Vlastníctvo majetku patrí k základným ľudským právam, ktoré garantuje slovenská ústava. Majetok môže mať hnuteľnú či nehnuteľnú podobu alebo hmotnú aj nehmotnú povahu. Vlastnícke právo Vás oprávňuje vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky a disponovať ňou. Toto právo požíva ochranu, okrem majetku nadobudnutého protiprávne. V nasledujúcich riadkoch nájdete užitočné rady, čo robiť v prípade, ak by bolo Vaše vlastnícke právo ohrozené.

Prekvapenie

  • Ak vlastníte nehnuteľnosť, môže Vás prekvapiť, že niekto má právo bez Vášho súhlasu na nej zriadiť tzv. vecné bremeno. Spočíva vo Vašej povinnosti niečo strpieť (napr. prechod cez Váš pozemok), niečoho sa zdržať alebo niečo vykonať v prospech niekoho, kto bude oprávnený správať sa určitým spôsobom a tým získa právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Môže byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, keď právo vyplývajúce z vecného bremena prechádza s vlastníctvom veci aj na nadobúdateľa, alebo môže patriť určitej osobe a neprechádza na jej právneho nástupcu, ale zaniká najneskôr zánikom právnickej osoby.
  • Vecné bremeno môže byť zriadené na Vašej nehnuteľnosti aj zo zákona, a to aj bez Vášho súhlasu. Samosprávy môžu zriadiť vecné bremeno k pozemkom pod stavbami, ktoré vlastnia. Takže ak obec vlastní stavbu a nemá k pozemku pod ňou žiadne zmluvne dohodnuté právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod školou v prospech obce právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. V takomto prípade sa však môžete dožadovať náhrady - náhradného pozemku a ak taký nie je, tak finančnej kompenzácie. Takisto aj energetické podniky môžu svoje zariadenia stavať mimo zastavaného územia obce kdekoľvek a bez toho, že by Vás ako vlastníka kontaktovali, alebo že by žiadali Váš súhlas. Samozrejme, opäť Vám vzniká nárok na náhradu za znehodnotenie pozemku.
  • Dispozičné právo Vám umožňuje nakladať s podnikom, a teda aj podnikateľským majetkom, nielen medzi živými (napríklad predajom), ale aj pre prípad Vašej smrti. Obchodný podiel sa totiž dedí.
  • Ak nie ste jediným spoločníkom, môžete spoločenskou zmluvou dedenie vylúčiť, a v  prípade Vašej smrti prejde Váš obchodný podiel na spoločnosť. Na dediča (dedičov) vtedy prechádza iba právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý sa vypočíta pomerom splateného vkladu zomretého spoločníka k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
  • V prípade, že ste jediným spoločníkom, resp. ak nechcete vylúčiť dedenie spoločenskou zmluvou, ale zabezpečiť, aby sa Váš obchodný podiel po Vašej smrti nedostal do „nesprávnych“ rúk dediča, máte možnosť spísať závet, ktorý bude reprezentovať Vašu poslednú vôľu. Závet môžete spísať (i) sami, pričom celý musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, (ii) inou písomnou formou, napríklad na počítači alebo na stroji (okrem Vás ho musia vlastnoručne podpísať aj dvaja svedkovia, pred ktorými musíte výslovne prejaviť, že listina obsahuje Vašu poslednú vôľu) alebo (iii)  u notára.
  • Na zabránenie straty spísaného závetu je možné dať ho do notárskej úschovy. Tým pádom bude vedený v Notárskom centrálnom registri závetov a pre prípad smrti  ľahko vypátrateľný. Hlavný a zásadný rozdiel medzi dedením zo zákona a dedením na základe závetu je, že dedičom obchodného podielu pri dedení zo zákona môže byť iba fyzická osoba a pri dedení na základe závetu tak fyzická osoba, právnická osoba, ako aj štát.

Vlastný prospech

  • V prípade, ak ste vlastníkom určitej veci, ale táto sa nenachádza vo Vašej dispozičnej sfére, nakoľko ju tretia osoba zadržiava bez Vášho súhlasu a akéhokoľvek dôvodu, máte možnosť proti nej podať žalobu o vydanie veci. Vlastníctvo k predmetnej veci však musíte doložiť. Budete musieť preukázať, na základe akého právneho dôvodu ste nadobudli vlastnícke právo k veci, napr. na základe platnej kúpnej/darovacej zmluvy. Ak by medzičasom došlo k zničeniu veci, budete sa môcť domáhať od tretej osoby náhrady škody.
  • Preventívny charakter majú predovšetkým tzv. určovacie žaloby. Ich účelom je spravidla poskytnúť ochranu predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Takúto žalobu je vhodné podať, ak je vlastníctvo určitej veci sporné. Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorým je Váš záujem na usporiadanie vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností.
  • Ďalším druhom žaloby na ochranu Vášho majetku môže byť tzv. zapieracia žaloba. Ako vlastník veci sa ňou môžete domáhať ochrany proti tomu, kto zasahuje do výkonu Vášho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. Zapieracou žalobou  sa môžete brániť proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, trvajú alebo aj v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Dá sa využiť napr. proti neoprávnenému prechádzaniu cez Váš pozemok, alebo ak Vás sused ruší tienením, hlukom a pod. Rovnako ako pri žalobe o vydanie veci, aj v tomto prípade budete musieť preukázať existenciu vlastníctva k predmetnej veci.

Riziko

  • Ak sa chystáte nadobudnúť alebo previesť majetok, ubezpečte sa, že právny úkon o prevode vlastníctva bude platný. V prípade neplatnosti zmluvy by nadobudnuté vlastníctvo zakladalo bezdôvodné obohatenie sa s povinnosťou vrátiť poskytnuté plnenia. Výnimkou sú situácie, ak by ste napríklad majetok nadobudli dobromyseľne od nepravého dediča, alebo ak by ste majetok vydržali.
  • Ďalšou rizikovou situáciu je, ak predávajúci, ktorý Vám predáva nehnuteľnosť, nadobudol vlastnícke právo k nej na základe absolútne neplatného právneho úkonu, tzn. na základe právneho úkonu, ktorý bol neplatný od počiatku a preto sa predávajúci nikdy nestal jej vlastníkom. Takýmto úkonom môže byť napríklad predaj nehnuteľnosti nevlastníkom. Z uvedeného preto vyplýva, že  prvotná, od počiatku absolútne neplatná zmluva, zakladá ďalšiu neplatnosť kúpnej zmluvy. Platí totiž zásada, že každý môže na druhého preniesť iba toľko práva, koľko sám má. Ak plánujete nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je vhodné starostlivo zisťovať právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu predávajúceho. Predídete tak neskôr vzniknutým nepríjemným rozporom. Nie je možné v každom prípade chrániť dobromyseľného nadobúdateľa, nakoľko vec sa vždy posudzuje podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu, pričom smerodajné je, či predávajúci alebo darca bol v čase prevodu vlastníkom.
  • Ako vlastník nehnuteľnosti by ste sa mali správať v medziach zákona. Vlastníctvo okrem práva vec držať, užívať a disponovať ňou, aj zaväzuje. Pri presadzovaní svojich vlastníckych záujmov by ste mali rešpektovať aj záujmy iných, predovšetkým verejný záujem. Mali  by ste sa zdržať všetkého, čím by ste nad mieru obťažovali alebo ohrozovali práva iného. Nesmiete preto napríklad ohroziť susedovu nehnuteľnosť úpravami Vašej nehnuteľnosti bez dostatočných opatrení, obťažovať suseda hlukom, prachom, dymom, popolčekom, odpadmi, tienením a podobne. Ďalej výkonom Vášho vlastníckeho práva nesmiete poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie.
  • Ak vlastníte majetok, je potrebné dbať na to, aby ste mali všetky dlhy splatené, a to predovšetkým voči správcom dane, ktorým nie sú len daňové úrady, ale aj mestá a obce. Tie totiž majú možnosť zriadiť daňové záložné právo. Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva aj na taký Váš majetok, ktorý nadobudnete až v budúcnosti a na daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že ešte nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Pri výkone záložného práva správca dane ako záložný veriteľ disponuje s Vašou nehnuteľnosťou, ale aj iným majetkom za účelom jeho speňaženia. Vyššie uvedená zásada, že sa nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má, sa v tomto prípade neuplatní a môže dôjsť k predaju Vášho majetku bez Vášho súhlasu.

Žolík

  • Ak máte v úmysle podať niektorú z vyššie uvedených žalôb, ale máte obavy z toho, že by k rozhodnutiu nedošlo v dostatočnom časovom rozpätí, prípadne že by medzitým došlo k zničeniu veci, prípadne k prevodu vlastníctva, máte možnosť podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa môžete domáhať ochrany Vašich práv. Predbežné opatrenie je preventívnym prostriedkom a má dočasnú  povahu. Je namieste použiť ho tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Môžete ním zabezpečiť, aby sa Vaše postavenie ďalej nezhoršovalo. Súd vydaním predbežného opatrenia nariadi druhej strane, aby niečo vykonala, prípadne aby sa zdržala určitého konania. V praxi pôjde o situácie, kedy budete mať v úmysle podať určovaciu žalobu, ale máte obavu z toho, že druhá strana medzitým prevedie svoj majetok na inú osobu. Môžete  sa tak domáhať vydania predbežného opatrenia, ktorým súd nariadi druhej strane nenakladať s určitou vecou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o určovacej žalobe.
  • Ak máte podozrenie, že sa niekto zmocnil Vašej veci, prípadne si ju prisvojil a spôsobil Vám tým aspoň malú škodu, t. j. 266 eur, máte možnosť podať na políciu, prípadne prokuratúru, trestné oznámenie, a to hoci aj na neznámeho páchateľa. K trestným činom proti majetku patrí napríklad sprenevera, krádež, jednotlivé druhy podvodov, neoprávnené užívanie cudzej veci či neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Samozrejme, nie ste povinný kvalifikovať konanie tretej osoby, a preto stačí, ak popíšete skutočnosti a príslušný orgán činný v trestnom konaní toto podriadi pod niektorý z trestných činov, ak po vyšetrení dôjde k záveru, že skutok, ktorý sa stal, je trestným činom.

Odhad nákladov

Nie každý spôsob ochrany majetku je spojený s povinnosťou zaplatiť súdny/správny poplatok. Trestné oznámenia sú oslobodené od akýchkoľvek poplatkov, kým návrhy na začatie konania pred súdmi sú až na výnimky spojené s povinnosťou zaplatenia súdneho poplatku.

Za podanie žaloby v občianskom súdnom konaní zaplatíte poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu (za predpokladu, že sa dá oceniť peniazmi). V prípade, ak predmet konania nie je možné oceniť v peniazoch, napr. pri žalobách o vypratanie alebo zapieracích žalobách, sa platí súdny poplatok vo výške 99,50 EUR.

Za návrh na vydanie predbežného opatrenia zaplatíte súdny poplatok vo výške 33,- EUR.
Všetky uvedené súdne poplatky sa vzťahujú aj na prípad podania odvolaní proti rozhodnutiam vo veci samej. Stačí, ak poplatok za podanie návrhu zaplatíte na základe výzvy súdu, ktorý Vám ho aj vypočíta.

Ak poplatok na výzvu príslušného orgánu nezaplatíte, konanie bude zastavené. Môžete ho uhradiť elektronickými kolkami, ktoré si môžete zakúpiť na pošte alebo v samoobslužných platobných kioskoch, bankovým prevodom alebo osobne vložením do pokladne príslušného orgánu.

Časové rámce

Časová os pre občianske súdne konanie:

Inštitucionálna mapa

Inštitucionálna mapa pre podnety:

Diskusia (0reakcií)