Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Práca, zdravotníctvo a dlhy: Trump im bude musieť čeliť

10.11.2016, 14:00 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Nový prezident Donald Trump nastúpi do kresla v januári budúceho roka. Pred sebou má relatívne fungujúcu ekonomiku, ktorá však má problémy s chronickými ochoreniami: dlhy, školstvo, zdravotníctvo a krízu zamestnanosti mužov. Práve posledný faktor vyniesol miliardára do prezidentského kresla.

  • Tlačiť
  • 10

Keď začínal súčasný prezident Barack Obama v roku 2008 svoju prezidentskú kariéru, jeho cieľom bolo zabrániť ekonomickej skaze. Nastúpil do úradu len pár mesiacov po páde investičnej banky Lehman Brothers, na trhoch bola panika a rástla nezamestnanosť.

Za dva mesiace od volebného novembra 2008 do januára 2009, keď nastúpil do úradu, stratilo prácu 1,46 milióna Američanov. Na rozdiel od neho vstupuje republikán Donald Trump do prezidentského kresla v pohodlnej kondícii amerického hospodárstva.

Neprehliadnite

Nezamestnanosť klesá v USA neuveriteľných 73 mesiacov za sebou a momentálne sa pohybuje okolo piatich percent. Američanom rastú reálne mzdy (podľa centrálnej banky stále veľmi mierne), firmy zháňajú nových zamestnancov a americká ekonomika sa v posledných mesiacoch zviecha z rizika možnej recesie. 

Kým B. Obama musel ekonomike okamžite podávať infúzie, jeho nástupca má čas sa porozhliadať okolo seba. Problémov má však aj on na rozdávanie: príjmová priepasť, ktorá škrie milióny Američanov, sa zväčšuje, zdravotná starostlivosť je drahá a vyrába enormné dlhy, a vysokoškoláci platia za štúdium desiatky tisíc dolárov, ktoré nie sú schopní splácať.

Kým B. Obamovi sa nakopili akútne problémy, ktoré súviseli so zabránením „apokalypse“, Trumpove problémy sú skôr chronickými neduhmi, ktoré Američanov ťažia desiatky rokov.

1. Pracovný trh a nezamestnanosť

D. Trump tvrdí, že oficiálne čísla nezamestnanosti sú hoax a vládnou propagandou. Tvrdí, že štatistiky sú sfalšované a skutočná nezamestnanosť nie je 5,2 percenta, ale 18 a možno až 20 percent. Samozrejme, na svoje tvrdenie ako vždy nemá žiadne dôkazy, ale v jednom má pravdu.

Trh práce je veľmi ošemetný a hoci štatistiky už skloňujú pojem plnej zamestnanosti (každý, kto chce, si nájde bez problémov prácu), nie je to celkom tak.

Zamestnanosť u ľudí vo veku 25 až 54 rokov bola v októbri 78,2 percent, čo bolo stále o 1,5 percentuálneho bodu menej ako pred krízou v roku 2007. Tento rozdiel sú dva milióny obyvateľov, ktorí nemajú prácu. Ďalších šesť miliónov ľudí pracuje na čiastočný úväzok a nedokáže si nájsť prácu na trvalý pracovný pomer. 

Najväčší problém sú americkí muži, ktorých zamestnanosť sa v posledných rokoch dramaticky znižuje. Vlani až pätina Američanov vo veku 20 až 65 rokov nemala platenú prácu. Sedem miliónov Američanov vo veku 25 až 55 rokov si už ani aktívne nehľadá prácu (v tomto čísle je dvojnásobne viac černochov ako belochov).

Dôvodom je ich lenivosť, nástup moderných technológií a automatizácia výroby. Práve muži ako tradiční živitelia rodiny boli zamestnaní vo výrobe alebo poľnohospodárstve, ale nástup služieb a automatizácie výroby ich poznačil. 

Väčšina z nich podľa štúdie Nicholasa Eberstadta trávi v priemere 5,5 hodiny denne pred televízorom alebo počítačom a inak nerobí nič. Tretina priznáva, že berie drogy. Sú to často dospelé deti, ktoré nemajú vlastné rodiny a často ani partnerky. Polovica pravidelne užíva tabletky proti bolesti alebo depresii.

Najhoršie sú na tom Američania bez strednej školy. Ich nezamestnanosť sa pohybuje len okolo 7,3 percenta (Afroameričania o 1,5 percentuálneho bodu viac), v chudobných priemyselných regiónoch a na vidieku je bez práce podstatne viac mladých a nezamestnanosť sa pohybuje v dvojciferných percentách. Koniec recesie a oživenie ekonomiky na vlastnej koži nepocítili, preto volili D. Trumpa. Kľúčové bolo, že republikána volili ľudia z oblasti štátov Rust Belt, teda Wisconsinu, Pensylvánie, Ohia a Michiganu. Tieto tradične priemyselné štáty volili dlhé roky demokratov, ale kríza ich poznačila - firmy zatvárali linky, prípadne pre náklady sa sťahovali do Mexika alebo do Ázie.  

Do štátov Pensylvánia a Migichan sa D. Trump na poslednú chvíľu vydal osobne v snahe získať nespokojného voliča z radov nezamestnaných pracovníkov zaniknutých priemyselných podnikov. To sa mu aj podarilo. Bodoval tak v celom priemyselnom páse medzi michiganským Detroitom a Pittsburghom. Pensylvániu pritom dokázal pre republikánov naposledy získať George Bush starší v roku 1988.

K takzvaným swing states (rozhodujúcim štátom s nevyhraneným názorom voličov) patrí tiež Severná Karolína, kde republikán ťažil opäť hlavne z vysokej volebnej účasti na vidieku. Pomohla mu zrejme zlá situácia na západe, kde prepúšťali mnohé továrne.

Kým pred 20 rokmi miestni pracovali vo fabrikách, baniach alebo v automobilovom priemysle, dnes sú bez práce alebo pracujú za pokladňami vo Walmarte za minimálnu mzdu. Život považujú za ťažší ako v minulosti, boja sa nástupu technológií, boja sa o vlastné deti (aj kvôli terorizmu), cítia sa stratení vo vlastnom štáte, s jeho smerovaním nesúhlasia a obviňujú imigrantov z toho, že im berú prácu a znižujú platy. 

Jeho protikandidátka Hillary Clintonová, ktorá zastupovala bohatšiu, vzdelanejšiu populáciu z veľkých miest, ich vo voľbách v zásade ignorovala. Mylné prieskumy spôsobili, že niektoré tradične demokratické štáty okolo veľkých jazier H. Clintonová vôbec nenavštívila. Ľudia jej vyčítali nedôveryhodnosť a fakt, že zarábala milióny dolárov na prednáškach pre finančníkov z Wall Street. Pre mnohých ľudí bola považovaná za prototyp starého politika. Tento názor prevažoval v chudobnejších regiónoch a na vidieku. V mestách a obciach do 20-tisíc obyvateľov tak získala menej ako 30 percent hlasov.

V tejto oblasti musí nový prezident presadiť reformy školstva, rozvoj systému preškoľovania a podpory vyššieho vzdelávania. Z dlhodobého hľadiska sa muži musia rozlúčiť s typickou chlapskou robotou v továrňach alebo za volantmi truckov.

Ich budúcnosťou sú podľa autora knihy Men without Work N. Eberstadta „ružové goliere“, teda práca v zdravotníctve, školstve alebo v administratíve. V súčasnosti muži v USA predstavujú len pätinu zamestnancov na základných a stredných školách, deväť percent z nich sú zdravotnými bratmi a dosť mizerné percento pracuje v službách.

2. Zdravotná starostlivosť

D. Trump plánuje reformu zdravotníctva Obamacare zrušiť. Súčasný prezident jej presadenie v roku 2010 zdôvodnil snahou sprístupniť zdravotnú starostlivosť Američanom bez zdravotného poistenia a potrebou skrotiť prudko rastúce náklady na zdravotníctvo.

Hlavným cieľom demokratov bolo poistiť 60 miliónov Američanov, teda zhruba šestinu populácie, ktorá zostávala pre vysoké ceny bez zdravotnej starostlivosti a v prípade zdravotných problémov museli platiť za zdravotné úkony tisíce dolárov.

Najviac tento stav dopadal na občanov s už existujúcimi problémami. Pre každého, kto trpel napríklad na rakovinu, cukrovku alebo iné vážne ochorenie, boli tarify pridrahé. Ak nemal peniaze, buď si požičal, alebo mal smolu.

Kým v roku 2010 bolo bez poistenia 16 percent Američanov, reformou ich podiel klesol na 8,6 percent. Reforma neponúkala univerzálne pokrytie všetkých nákladov, preto mimo systému ostalo stále 27 miliónov Američanov. Obamacare totiž nezaviedlo „naše“ platenie poistenia, kde každý za rovnaký paušál dostáva rovnaké služby. Naopak. Kto je zamestnaný, za toho odvádza poistné zamestnávateľ. Až doteraz to však fungovalo na báze dobrovoľnosti. A práve toto sa zmenilo. Od roku 2016 majú všetky podniky nad 49 zamestnancov povinnosť začleniť zdravotné poistenie priamo do pracovnej zmluvy. Republikánom tento koncept žral nervy.

Ak Obamacare nový prezident zruší, o zdravotné poistenie prídu milióny Američanov. „Ak nenavrhne alternatívny plán, bude to mať vážne dopady na ľudí,“ napísal týždenník The Economist. Konkrétne by mohlo ísť o 21 miliónov Američanov a počet nepoistených by mohol raketovo vyletieť na 48 miliónov Američanov.

D. Trump chce namiesto Obamacare zaviesť špeciálne účty, na ktoré by si mohli ľudia sporiť peniaze. Tie by boli oslobodené od daní a platilo by sa z nich poistné a náklady na lieky. Druhou možnosťou sú súkromné poistky, ktoré budú ponúkať privátne poisťovne. Odklepne im biznis a tie budú predávať ľuďom poistné produkty.

S presvedčením republikánov, aby zrušili sporný Obamacare, v Kongrese nebude mať problém. Jeho alternatíva má však v podaní D. Trumpa stále chabé obrysy. Miliardár v predvolebnej kampani vyhlásil, že „nenechá ľudí zomierať na chodníkoch alebo na uliciach“ len preto, že nie sú poistení.

Starostlivosť o zdravie na americký spôsob je extrémna drahá, na druhej strane kvalitná. Jedným z dôvodov je drahé štúdium na lekárskych fakultách. Mladí absolventi potrebujú čo najskôr splatiť úvery na školné. Svoju úlohu zohráva aj prebujnená administratíva a odhodlanosť pacientov súdiť sa za zle vykonané lekárske úkony. Jedným z dôsledkov je, že pre Američanov, ktorí žijú v blízkosti Mexika či Kanady, býva v mnohých prípadoch finančne výhodnejšie hľadať odborníka za hranicami.

3. Ekonomická mobilita z chudoby nahor

Prezidentská kampaň bola zameraná od začiatku na príjmovú nerovnosť (hlavne z Demokratickej strany B. Sandersa) až miernu stagnáciu príjmov domácností, čo kritizovali republikáni.

Obe tieto otázky sú dôležité a nový prezident im bude čeliť. Rovnako dôležité je aj menej diskutovaná otázka, ktorú portál fivethirtyeight.com označil hospodárskou mobilitou. Znamená pravdepodobnosť, s akou sa dieťa narodené v chudobnej rodine dokáže vyšplhať do strednej alebo vyššej triedy.

O USA sa dlhé roky hovorilo ako o krajine neobmedzených možností – stačí drieť, odvaha a úspech sa dostaví. Nedávny výskum ekonóma Raja Chettyho však zistil, že miera mobility v USA je relatívne nízka, a dokonca badať priepastné rozdiely medzi regiónmi. Chudobné dieťa napríklad z Baltimorue sa dostane do strednej triedy s oveľa nižšou pravdepodobnosťou ako napríklad chudobný rovesník z Bostonu.

Hoci USA má o sebe obraz spoločnosti, kde si je rovný každý s každým, táto mobilita je nižšia ako v Kanade alebo v mnohých európskych krajinách. Vytvára následne v spoločnosti trenie a tlak na zmenu systému. Demokracia a kapitalizmus už nevytvára rovnaké možnosti. Tento fakt spôsobil, že štvrtina Američanov narodená po roku 1980 si vážne myslí, že demokracia je zlá forma vládnutia. No D. Trump je v zásade výsledkom tohto myslenia. 

Samostatným problémom je aj dostupnosť vyššieho vzdelania, ktoré je drahé a pre chudobné rodiny (bez štipendií) nedosiahnuteľné. Najnovšie štatistiky hovoria, že študentské dlhy dosiahli výšku 1,4 bilióna dolárov – za posledných 10 rokov sa dlh strojnásobil. Splácanie úveru sa týka 40 miliónov Američanov.

Zadlženosť študentov bude musieť D. Trump nejako riešiť, kým sa nevymkne kontrole. H. Clintonová v predvolebnej kampani sľubovala, aby študenti, ktorí majú rodiny s ročným príjmom do 125-tisíc dolárov, študovali štyri roky zadarmo. D. Trump sa riešeniu vyhýbal, ale v Ohiu naznačil, že sa bude snažiť presadiť aspoň obmedzenie výšky splátok na 12,5 percenta príjmu dlžníka po dobu maximálne 15 rokov.

4. Verejné financie

D. Trump pred voľbami ohlásil daňovú revolúciu, akú USA nepoznali od čias Ronalda Reagana. Témou je zjednodušenie a zníženie daní väčšine Američanov a podnikov.

Nový prezident zruší daň z nehnuteľnosti a zníži daň z príjmu. Chce výrazne znížiť aj firemnú daň (zo 35 na 15 percent), a tak prilákať firmy, aby sa opäť vrátili do USA a platili dane na svojej rodnej hrude. Cieľom jeho daňovej reformy je tiež zjednodušiť neprehľadný daňový systém a odstrániť z neho hromadu výnimiek.

Vie, o čom hovorí. V daňovej optimalizácii sa dokáže majstrovsky pohybovať. Keď sa napríklad chcel vyhnúť vysokým daniam z golfových ihrísk, označil ich za poľnohospodárske pozemky, a tak si niekoľkonásobne znížil daň z nehnuteľností a pozemkov.

Zníženie dane môže spôsobiť síce vyššie investície a výdavky firiem a domácností, ale podľa The Economistu spôsobí veľký problém s deficitom verejných financií. Namiesto toho, aby udržiaval verejné financie ako-tak pri zemi (dlh presiahol začiatkom roka neuveriteľných 19 biliónov dolárov), zrejme bude vytvárať nové dlhy.

Jeho sľuby, ktoré sa týkali vyšších výdavkov na obranu a budovanie infraštruktúry (letísk, diaľníc, mostov), poriadne napnú federálne výdavky. Netreba zabudnúť na deportácie imigrantov a stavbu veľkého múru s Mexikom.

Pred voľbami vyšla analýza, že jeho plány by mali za desať rokov navýšiť federálny dlh o ďalších 25 percent – v absolútnych číslach o 5,3 bilióna dolárov (až 4,5 bilióna z toho by ubrali znížené dane). On sám by chcel dlh čo najrýchlejšie zmazať. Jedno je isté. Ak naplní svoje sľuby, nikdy k tomu nedôjde.

Finančná kríza prišla s veľkou dezilúziou, že voľný pohyb kapitálu má svoje tienisté stránky. Voliči D. Trumpa tvrdia, že oni finančnú krízu nezavinili, a napriek tomu trpia. Voliči zistili, že pohyb kapitálu, na čom je postavený kapitalizmus, má svoje úskalia. Potom sa zhoršili konflikty na Blízkom východe a zistili, že voľný pohyb osôb má svoje negatíva. Medzitým sociálne siete pomáhajú šíriť všetky názory, hluk a strach.

Tešiť sa môže aj americká centrálna banka Fed, na ktorú D. Trump nešetrí kritikou za politiku nízkych sadzieb. Podľa neho guvernérka Janet Yellenová otáľa so zvýšením sadzieb, vytvára tak bubliny na trhoch a na realitnom trhu. Šéfku Fedu totiž zvolil do úradu prezident B. Obama a v minulosti bola poradkyňou prezidenta Billa Clintona. V kresle Fedu bude do roku 2018. Vtedy nastane čas, aby si D. Trump dosadil do centrálnej banky vlastných ľudí, ktorí mu budú viac sedieť. Sám tvrdí, že mu nízke sadzby vyhovujú, ale poškodzujú veriteľov. 

Je kritikom Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA - obchodná dohoda medzi USA, Kanadou a Mexikom), ktorá podľa neho pripravila Američanov o prácu. Ako prezident by ju nanovo vyrokoval, pretože americké firmy využívajú tieto krajiny na presun za lacnejšou pracovnou silou. Hovoril tiež o možnom uvalení vysokých ciel na dovoz z Mexika a Číny. Práve vzostup priemyslu v Číne stál podľa štúdie v rokoch 2000 až 2007 za zaniknutím milióna pracovných miest v USA. 

Ak napríklad Čína nezmení svoju menovú politiku (podhodnotený juan), je odhodlaný zaviesť na tovar 45-percentné clo. Zákony mu to však celkom nedovoľujú - jednostranné tarify môže zaviesť len do výšky 15 percent, maximálne na 150 dní. Republikán George Bush takéto clo využil na oceľ v roku 2002. Aj 15-percentné clo by mohlo znížiť HDP Číny o jedno percento a preniesť problémy na ostatné ázijské krajiny. 

To isté čaká Mexiko, kde sa D. Trump vyhráža 35-percentným clom. Clá by mohol presadiť aj bez súhlasu Kongresu. Protiopatrenia zo strany obchodných partnerov by však stáli Spojené štáty najmenej štyri milióny pracovných miest, tvrdí táto štúdia. Recesia by vypukla v roku 2018 a nezamestnanosť by vystrelila na 8,7 percenta. D. Trump by clom rozpútal obchodnú vojnu - Čína a Mexiko tvoria štvrtinu amerického medzinárodného obchodu. Nový prezident hádam nebude taký hlúpy, aby to riskoval. 

  • Tlačiť
  • 10

Tagy dane, dlh, Donald Trump, ekonomika, reformy, voľby