Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Sanitkové licencie: Raši to rád neprehľadné

15.09.2009, 06:50 | Gabriel Beer | © 2009 News and Media Holding

Pri prideľovaní licencií na záchranky sa ministerstvo inšpirovalo predchodcami

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

záchranky

Po prvom kole prideľovania nových licencií mnohí prevádzkovatelia sanitiek s rýchlou lekárskou pomocou zistili, že v ďalšej štvorročnici bude na trhu pôsobiť užší klub. Udeje sa tak za netransparentných podmienok, ktoré súčasní mocní kedysi kritizovali. Vyvolení víťazi budú od poisťovní inkasovať 28-tisíc eur mesačne za rýchlu sanitku s lekárom (17-tisíc bez neho) plus 70 centov za každý kilometer výjazdu. Ročne dovedna vyše 70 miliónov eur.

Ako za Zajaca

Ešte koncom roka 2005 vtedajší opozičný poslanec, dnešný šéf parlamentu a mocný muž slovenského zdravotníctva Pavol Paška ministrovi licencovanie záchranárov vyčítal: „Ľudia, ktorí splnili podmienky výberových konaní, nemajú informácie o tom, na základe čoho sa prideľujú licencie.“ Zdôrazňoval, že celá súťaž sa robí na mieru firmy Falck, v ktorej mala výrazný podiel investičná skupina Penta.

P. Paška mal po voľbách možnosť situáciu zmeniť. Spolu so zdravotníckymi ministrami mali na to dosť času. Nevyužili ho. Model R. Zajaca z čias, keď sa záchranárske body budovali na zelenej lúke, použil aj Richard Raši v dnes už rozbehnutom biznise. Na otázku, či sa firmy dozvedia konkrétne dôvody, prečo neuspeli, v čom boli ich projekty zlé, keď dosiaľ fungovali bez pripomienok rezortu, hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková napísala, že podmienky sú rovnaké ako pred štyrmi rokmi: „Úspešný uchádzač sa musí umiestniť na prvom mieste aspoň u troch členov výberovej komisie z piatich.“

zachranky3_strauch

Politicko-ekonomická zostava na ministerstve takto bude vyberať firmy pre 270 záchranárskych bodov. Pri zmene a stransparentnení podmienok pritom mohol rezort zdravotným poisťovniam časť výdavkov ušetriť. Napríklad tak, že firmy by uzly dražili alebo by sa v súťaži snažili dať čo najnižšiu cenovú ponuku za obsluhu územia pri splnení kvalitatívnych požiadaviek. TREND na to upozornil už pred štyrmi mesiacmi. No chýbal záujem. „Ide o citlivú otázku,“ reaguje ministerská hovorkyňa. Pokiaľ by sa podľa nej zmenili podmienky výberu, opozícia a médiá by to kritizovali. No drobná zmena predsa prišla. Kým za R. Zajaca bolo treba zložiť za chýbajúcu sanitku do súťaže kauciu 83-tisíc eur a ďalších 23,2 tisíca za vybavenie vozidla, novému vedeniu ministerstva stačí za chýbajúce auto zložiť do banky 50-tisíc.

Kým nováčikom môžu spočiatku sanitky chýbať, inde ich môže zostať prebytok. Prezident Asociácie poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby SR Ján Hencel tvrdí, že zabehnuté firmy môžu hľadať na ojazdené sanitky kupcov. A ich vybavenie a lieky v hodnote asi 33-tisíc eur hodiť do koša. Hoci mnohé z prístrojov ešte nie sú odpísané. Zamestnancov prevezme konkurencia, ktorá bola pri presviedčaní úradníckej komisie úspešnejšia. Podľa neho to vyzerá, že firma Emergency Medical Service, ktorú spoluvlastní, bude musieť vyhodiť materiál za vyše 300-tisíc eur. Podobnú sumu budú musieť chystať na odstupné pre personál. J. Hencel si uvedomuje, že otvorenou kritikou si môže v neprehľadnom licencovaní uškodiť. No bolo by podľa neho zvláštne, ak by ich komisia vylúčila, dôvodiac nesplnením personálnych alebo materiálovo-technických podmienok.

Kto koho pozná

Už pred štyrmi rokmi boli veľké podozrenia, že výber firiem diktujú silní muži slovenskej politiky. No systém sa rozbehol. A dnes mnohé zo zabehnutých firiem, ktoré si nakúpili drahé sanitky, zaplatili lekárov a po Slovensku vybudovali priestory, odkiaľ vyrážajú na zásahy, sa teraz budú musieť s biznisom rozlúčiť. V prvom kole výberu licencií získala popri štátnej Záchrannej a dopravnej zdravotníckej službe (ZDZS) najviac bodov, osemnásť, slovensko-dánska spoločnosť Falck–Záchranná. Spoločnosť patrí k úplnej špičke v poskytovaní urgentnej medicíny a vie sa postarať aj o zamestnancov. Už v súčasnosti je so 74 záchranárskymi uzlami najväčším poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby v republike.

V minulosti bola akcionárom spoločnosti investičná skupina Penta. Pre deklarovanú averziu premiéra Roberta Fica k finančným skupinám však zo záchraniek vycúvala a nechala firmu dánskemu Falcku zvýšiac mu tak šance na udržanie biznisu.

Lenže bez podpory politikov je získavanie nových záchranárskych bodov ťažké. Trhom sa napríklad začali šíriť informácie, že o vstup do najsilnejšej záchranárskej firmy na Slovensku má záujem podnikateľ Juraj Široký. Na otázku, či sa s ním tento rok stretli najvyšší šéfovia Falcku, prezident Allan Søgaard Larsen alebo jeho zástupca Morten Pedersen, neprišla z dánska od hovorcu Louisa Honorého jednoznačná odpoveď. Pri rovnakej otázke zaslanej na sekretariát J. Širokého nedošla nijaká odpoveď. No slovenská dcéra Falcku postavila v polovici augusta ďalšiu firmu – Falck Emergency. Podľa oficiálneho vyjadrenia spoločnosti zatiaľ čaká na ďalší biznis. „V skupine na Slovensku nedošlo k žiadnym akcionárskym zmenám,“ upozorňuje šéf slovenského Falcku Ivo Krpelan.

Aj ďalšie víťazné firmy posledného sanitkového licencovania sú zaujímavé. Dva body v Komárne a Šali získala firma Forlife, ktorá patrí do podnikateľského zoskupenia Tomáša Chreneka. Ten si v minulosti kúpil aj košickú distribučnú spoločnosť liečiv Fakon, v ktorej niekedy podnikal P. Paška. Tri body na juhu Slovenska sa podarilo udržať spoločnosti ZaMED Komárno. Jej konateľka je známa v podnikateľských kruhoch okolo šéfa Slovnaftu Oskara Világyho. Pracovala v orgánoch spoločnosti E.I.C., ktorá získala od Slovnaftu podiel v zdravotnej poisťovni Apollo a potom ho výhodne predala skupine T. Chreneka.

Extrémny nárast záchranárskych bodov zaznamenala spoločnosť LSE–Life Star Emergency. Z doterajších piatich záchranárskych bodov majú už po prvom kole dvanásť. Spoločnosť z Limbachu bude robiť záchranky nielen okolo Bratislavy (chuť si na ne robila ZDZS), ale dotiahli sa aj do okolia Lučenca a Rimavskej Soboty. Zaujímavé je, že konateľom a spolumajiteľom LSE býval Boris Moťovský – kým sa nestal šéfom spomínanej štátnej záchranky.

Sanitkové nákupy

Práve B. Moťovský má za úlohu zrealizovať megasúťaž na dodávku sto štyridsiatich kusov sanitiek pre ZDZS. Aby sa vozidlá využili, musia práve štátne záchranky v Košiciach a Bratislave získať čo najviac záchranárskych bodov. Lenže sanitkovú súťaž sa nedarí dokončiť. Podľa modelu, ktorý uplatňujú viaceré podniky pod štátnou kontrolou pri verejnom obstarávaní, má sa vyberať iba z jediného uchádzača. V tomto prípade sa prihlásili dvaja, a tak zostavu s nižšou cenou, konzorcium Panax F.C.S.—Dlouhy, vylúčili.

Úradu pre verejné obstarávanie sa podmienky našité na konkrétny typ auta nepozdávali. Ani opakovaná súťaž nebola bez problémov. V piatok minulý týždeň sa mali otvárať obálky, no znovu sa objavili pochybnosti. ZDZS používala starú vyhlášku ministerstva o tom, čo má obsahovať záchranárska sanitka. Drzo pôsobilo aj to, že obstarávateľ priamo určil typ a výrobcu defibrilátora. A tak si obstarávací úrad opäť vypočul ponosy. „Boli sme nútení podať námietku, lebo súťažné podmienky si navzájom odporovali. No sme pripravení napriek časovému stresu podmienky s našou ponukou plniť,“ hovorí Vladimír Brodňan, konateľ spoločnosti Bridgeport. Tá je súčasť konzorcia Panax F.C.S.—Dlouhy.

Štátna záchranka chce nakúpiť prvých 33 áut najneskôr do decembra. ZDZS aj košická štátna Záchranná služba Košice sú v komplikovanom postavení. V druhom kole licencovania určite nemajú dosť vybavených sanitiek ani podpísanú zmluvu na dodávky áut pre prípad, že záchranárske body vyhrajú. A iba ťažko sa dá predstaviť, že by mali za každý bod, kde im chýba sanitka či zmluva o jej dodaní, vinkulovať v bankách po 50-tisíc eur. Ministerskú komisiu, ktorú vedie vedúci úradu Pavol Lazúr, ďalší z košickej zdravotníckej zostavy, však môže skontrolovať iba šéf rezortu.

Diktát

Ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k výberu záchraniek diktátorsky. Do podmienok priamo zakotvilo ustanovenie, podľa ktorého sú odvolania neprípustné: „Nie je možné zo strany účastníkov výberového konania ani proti výsledkom výberového konania podať námietku či žiadosť o nápravu.“ Aby si bol rezort istý, že žiadatelia o licencie nebudú robiť problémy, vyžiadal si od nich aj čestné vyhlásenia, že predložením ponuky budú akceptovať všetky podmienky výberového konania, v plnom rozsahu a bez obmedzenia. Teda aj s tým, že sa dobrovoľne vzdajú odvolávačiek.

Štátna nechuť k transparentnosti sa neprejavuje len na najvyšších miestach, ale i v štátnych firmách. Kým súkromníci sa nebránia ukázať finančné hospodárenie, riaditeľ bratislavskej ZDZS, ktorá je štátnou príspevkovou organizáciou, žiadne výsledky hospodárenia nezverejňuje. Ministerstvo zdravotníctva čísla svojej dcéry odmieta ukázať, jej riaditeľ B. Moťovský na žiadosť o výročnú správu do telefónu iba stroho odvrkol: „Načo vám to bude?“ Na písomnú žiadosť prišla rýchla odpoveď: „Naša organizácia nie je komerčnou spoločnosťou, ale štátnou príspevkovou organizáciou, fungujúcou a pracujúcou v inom ekonomickom, účtovnom, ako aj právnom režime a systéme.“ Preto podľa neho nerobia výročné správy ani žiadne odpočty. „Z tohto dôvodu nie je možné vám niečo neexistujúce poskytnúť,“ píše šéf ZDZS. Nechuť ukázať čísla by mohli vysvetliť neoficiálne informácie, že štátna firma bola ešte vlani stratová. V situácii, keď súkromníci vykazovali z prevádzky záchraniek vysoké zisky.

Odpúšťanie

Štátnym súťažiacim hrá do karát fakt, že prideľovanie licencií nesprevádza tlak na plnenie prísnych nárokov. Firmy mali doložiť dokladmi, že majú sanitky a personál, no ak ich nemajú, nič sa nedeje. Stačí čestné vyhlásenie, že si ich včas zabezpečia. V podmienkach bola aj povinnosť predložiť potvrdenia od daňového úradu, zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne. No dlžníci ministerstvu neprekážajú. Napríklad nemocnica v Myjave dlhuje na sociálnom poistení za zamestnancov vyše milióna eur, Nemocnica s poliklinikou v Prievidzi vyše 1,8 milióna. No predložili potrebné dokumenty a tak podmienky v očiach ministerstva splnili.

A ešte inak sa pripravovala pôda na to, aby na trhu nebolo také zastúpenie súkromníkov. Ministerstvo zdravotníctva v minulosti robilo u záchranárov detailné kontroly. Chcelo dokázať, že firmy, ktoré povyhrávali v roku 2005, sú neschopné. Už krátko po nástupe novej vlády, v decembri 2006 sa rozbehli plošné kontroly. Pokračovali v marci. Lenže licenciu nakoniec nikomu neodobrali. Ako kontroly dopadli? Kto bol dobrý a kto nesplnil podmienky? Pri tejto otázke sa ministerstvo zdravotníctva odmlčalo.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 0

Tagy záchranky

Diskusia (0 reakcií)