Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ak referendum uspeje, odbory budú prepúšťať

19.01.2011, 11:16 | Pavel Sibyla | © 2011 News and Media Holding

Podniky majú dosť peňazí, aby znížili pracovný čas, tvrdí viceprezidentka KOZ Daniela Žuffová

  • Tlačiť
  • 23

Vláda Ivety Radičovej chce novelizovať Zákonník práce. Cieľom má byť spružnenie pracovného práva, ktoré má pomôcť rastu zamestnanosti. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa obáva zníženia ochrany pracujúcich pri prijímaní a prepúšťaní do zamestnania. Pre nesúhlas s vládnou verziou pracovného kódexu, ktorá však podľa I. Radičovej ešte neexistuje, spustili odborári petičnú akciu. Na jej konci má byť vypísanie referenda s tromi otázkami. Ľudia sa v ňom vyjadria, či súhlasia so zachovaním ochrany zamestnancov minimálne na úrovni súčasnej pracovnej legislatívy, znížením rozsahu nadčasovej práce zo 150 na 80 hodín ročne a skrátením týždenného pracovného zo 40 hodín na 35. O zmysle týchto opatrení sa TREND rozprával s viceprezidentkou KOZ Danielou Žuffovou.

Ako vyzerá pracovný deň profesionálneho odborára? Máte veľa práce?

My máme stále veľa práce.

Ste v kancelárii od rána do večera?

Určite.

To potom znamená, že ste v práci dlhšie ako stanovuje Zákonník práce.

Áno. A práve to nechceme. Ale som v práci dlhšie len v rámci nadčasov.

Keď zozbierate dosť podpisov na referendum a ľudia podporia vaše návrhy, potom budete robiť menej hodín?

Určite.

A plat vám ostane rovnaký.

Áno.

Ako to vysvetlíte členom odborov – že budete pre nich pracovať menej, ale plat vám ostane rovnaký ako dnes?

Vysvetľujeme im to tak, že nižší pracovný čas znamená vyššiu kvalitu života. A stále je tu otázka vysokej miery nezamestnanosti.

Asi sme sa nepochopili. Neobávate sa, že radoví členovia odborov budú nespokojní, keďže sa vám cez členské budú skladať na rovnaký plat aký máte dnes, ale urobíte pre nich menej?

Keď to zoberiem na seba, ja robím viac ako osem hodín denne. A plat mám stále rovnaký, nemám ho vyšší. Keď budem robiť menej ako 35 hodín týždenne, tak mi ten plat, v zmysle kolektívnej zmluvy, musí zostať.

Pracovný čas sa vám skráti, ale robota vám neubudne. Ako to budete riešiť? Prijmete nových ľudí?

Áno.

Z čoho ich zaplatíte?

No, máme členské odborové zväzy a tie platia príspevky.

Na súčasné mzdy. Na nových pracovníkov centrály KOZ budete potrebovať viac peňazí. Zdvihnete členské, aby ste ich zaplatili?

To je jedna možnosť. Druhá možnosť je obmedziť volené funkcie.

Čo to znamená?

Počet. Aj my ideme tým smerom, že ak sa robí harmonizácia pracovných miest, tak sa budeme snažiť o znižovanie vedúcich.

Čiže ich bude menej?

Určite hej. Rátame s tým aj v koncepcii do budúceho zjazdu.

Zdroj: text

A neobávate sa, že to isté sa udeje v podnikoch a kvôli vášmu referendu sa budú ľudia prepúšťať a nie prijímať?

Viete, my sme financovaní len z členských príspevkov. Takže buď ich budeme zvyšovať, alebo rozšírime členskú základňu. Ale v podnikoch majú možnosti a vieme, že vytvárajú zisky. A mali by z čoho platiť tie mzdy.

Každej slovenskej firme sa tak darí?

Určite.

Ako to viete? Zisťovali ste to? Môžete povedať aspoň jednu firmu, ktorej sa darí tak, že môže znížiť pracovný čas a prijať nových ľudí?

To nemôžem.

Prečo?

To by som porušila obchodné tajomstvo. Ale naozaj, možnosti tie firmy stopercentne majú.

Chcete zákonom znížiť dĺžku týždenného pracovného času, čo nie je nemožné. Nemožné je zákonom prinútiť firmy, aby zamestnancom ponechali rovnaké mzdy. Ako to chcete dosiahnuť?

Nariadením vlády.

Ktoré sa bude vzťahovať na koho?

No na všetkých.

Vy si fakt myslíte, že by vláda niečo také schválila?

Áno.

Prijala niekedy v minulosti podobné nariadenie?

Áno. Začiatkom deväťdesiatych rokov, v roku 1991. Zo 42 hodín týždenne na 37,5 hodín.

Koľko súkromných firiem vtedy existovalo? Dvadsať?

Viete, my si budeme požadovať 35-hodinový pracovný čas, ale aj tak si každá firma bude robiť tak, ako doteraz.

Tak potom aký zmysel má vypisovať referendum?

Kontrolnými mechanizmami sa dá zabezpečiť dodržiavanie zákona.

Prečo odborári opustili rokovanie expertnej skupiny zaoberajúcej sa novelou Zákonníka práce?

My sme viac ako mesiac požadovali návrh znenia, ktorý je pre nás predmet na rokovanie. Bolo nám to sľúbené v polovici novembra, koncom novembra, no ani 16. decembra nebol návrh predložený. Čiže sme nemali prečo rokovať. Vieme o návrhoch, o ktorých sa rokovalo so zamestnávateľskými organizáciami. Tam nie je problém. Ale ťažko sa rokuje, keď poznáte len vecné zámery, no nemáte konkrétne paragrafové znenie a nemôžete dávať stanovisko. Ministerstvo hovorí len o súbehu odstupného a výpovednej doby. No vieme, že je požadovaná zmena Zákonníka práce v osemdesiatich paragrafoch.

Asi aj viete, ako sa má zmeniť. Prečo potom o nich nerokujete?

Predbežné zmeny poznáme, ale nechceme, aby sa zbytočne naťahoval čas. Nech minister predloží Zákonník práce, aby sme mohli pristúpiť k vecnému riešeniu.

Aké zmeny navrhovala KOZ?

Len také maličkosti, ktoré bolo potrebné precizovať. Chceli sme nanovo definovať pojem závislej práce, no ustúpili sme od toho.

Zmeny, o ktorých majú ľudia hlasovať v referende, by som kozmetické nenazval. 

Nie sú kozmetické. Ale keď chce niekto diametrálne zmeniť Zákonník práce, tak my chceme zmenu, ktorá bude v prospech ľudí, nie v ich neprospech.

Tak prečo o nich nediskutujete s ministerstvom?

Ministerstvo naše návrhy pozná, ale my tie ministerské nepoznáme. Tam je ten problém. Petičná akcia je na podporu našich návrhov. Aby si vláda uvedomila, čo ľudia chcú. Lebo najdôležitejšia otázka je zachovať Zákonník práce. Viete, to je aké rokovanie? Požadovali sme, aby sa nezvyšovali ceny, aby sa nezvyšovala DPH a aby sa nehľadali peniaze na úkor občanov. Dali sme návrhy, ale nebolo to akceptované.

Vyjadrili ste sa, že spolupráca s bývalou vládou bola diametrálne lepšia ako so súčasnou garnitúrou. Smer podľa vás viac načúval pripomienkam odborov. Aké návrhy ste predložili v tom čase, keď sa zvyšovalo zadlženie Slovenska?

Navrhovali sme, aby sa znížila nezamestnanosť.

To sa nepodarilo. Nezamestnanosť v júni 2010 bola takmer rovnaká ako v lete 2006.

Viete, ale v tom čase, keď vládol Smer, tak prišla kríza. Dopad krízy mal svoje obdobie a na ten dopad ľudia tak nedoplatili, ako doplácajú teraz na úsporné opatrenia. Doplácajú na to, čo nezapríčinili.

Kto zapríčinil krízu?

Ja vám poviem kto. Banky a finančné inštitúcie vo svete.

A tie by teraz mali vyriešiť dopady krízy na Slovensku?

Viete čo, vždy sa dá nájsť riešenie, vďaka ktorému zodpovednosť ponesú obe strany. Ale v dnešnej situácii ju nesie len občan, nikto iný. 

Zopakujem otázku – keď hovoríte, že váš návrh skrátiť pracovný čas zvýši zamestnanosť, prečo ste s ním neprišli už vo februári 2010, keď evidovaná miera nezamestnanosti dosahovala 13 percent? 

V minulom roku sme s týmito otázkami nechceli vychádzať. V čase krízy sa takéto návrhy realizovať nedali. Povedali sme si v tom čase, že budeme na podnikateľov čo najmenej tlačiť a dáme im priestor, aby sa dokázali s krízou popasovať. To nebolo kvôli Smeru, to bolo v prospech zamestnávateľov. Ale teraz sa už priemyselná politika rozvíja, ide ďalej. Firmy majú výkony, majú zabezpečenú výrobu.

No slovenská ekonomika nezačala rásť oddnes, hrubý domáci produkt sa zvyšoval už pred rokom. Prečo ste s petíciou neprišli už na jar? Prečo skrátenie pracovného času napríklad nebolo súčasťou dohody o povolebnej spolupráci medzi KOZ a stranou Smer?

Preto, lebo vtedy Zákonník práce nikto nechcel meniť v neprospech zamestnancov. Keby Zákonník práce ostal zachovaný, tak by sme riešili, ako dať iné veci do poriadku.

A nezbierali by ste hlasy na referendum?

Určite nie.

Potom to všetko vyzerá iba ako trucpodnik.

Nie je to trucpodnik.

Foto - Milan David

  • Tlačiť
  • 23

Tagy odbory, referendum