Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako funguje americký inovačný systém

27.08.2007, 00:21 | Miroslav Balog

Princíp tvorby inovatívnych zložiek trhu môže prevziať aj Slovensko.

  • Tlačiť
  • 1

Asi nikto nebude pochybovať, že USA je krajina s najsilnejšou a najinovatívnejšou ekonomikou, a to z rôznych dôvodov: od aktívnej podpory až po efektívnu komercionalizáciu produktov vedy a vývoja. Inovačná politika USA je veľmi komplexná od schopnosti pritiahnuť vedcov z celého sveta (napr. Fulbrightove štipendium) až po legislatívny rámec transferu technológií z pracovísk vedy a výskumu (napr. The Bayh-Dole Act) a podporu vzniku inovatívnych soft firiem (napr. SBIR program). Najmä posledný program je sledovaný aj v zahraničí ako vysoko efektívna cesta podpory vzniku inovatívnych firiem.

SBIR program

Program SBIR (Small Business Innovation Research) bol založený v roku 1982 s cieľom efektívnej podpory výskumu a vývoja nových inovatívnych technológií v súkromných spoločnostiach. Samy inovácie majú uskutočňovať malé americké firmy s najviac 500 zamestnancami. V roku 2004 bol rozpočet na tento program okolo dve miliardy dolárov. SBIR program nie je grant či pôžička, ale kontrakt pre vývoj technológií, o ktorých potrebe sú presvedčené vládne agentúry. Tieto technológie sú potrebné pre zákazníkov alebo organizácie, prípadne pomáhajú napĺňať poslanie vládnych agentúr (napríklad Department of Defense).

Program prešiel relatívne dlhým vývojom a bol dvakrát úspešne reautorizovaný, pretože katalyzuje výskum a vývoj, ako aj následnú komercionalizáciu inovatívnych technológií. Produkty vytvorené v rámci programu našli široké uplatnenie v biológii, medicíne, vzdelávaní a obrane. Podobným, temer zrkadlovým obrazom je STTR (Small Business Technology Transfer) program, ktorého cieľom je podporovať vývoj a transfer technológií v spolupráci medzi neziskovými pracoviskami vedy a výskumu a súkromnými spoločnosťami. Projekt v porovnaní so SBIR programom zastrešuje len päť agentúr s rozpočtom okolo 200 miliónov dolárov. Program sa takisto uskutočňuje v dvoch fázach s identickým finančným krytím ako v prípade SBIR programu.

Praktická realizácia

SBIR program sa uskutočňuje prostredníctvom až jedenástich vládnych agentúr. Najväčšia je Department of Defense, ktorá má k dispozícií takmer polovicu všetkých zdrojov projektu. Druhou najväčšou agentúrou je National Institutes of Health. Agentúry definujú ciele výziev na podávanie projektov. Výzvy niektorých agentúr sú užšie, konkrétne zamerané, iné sú širšie a ponechávajú uchádzačom priestor na zadefinovanie problému a jeho riešenia. Vyhrávajú, samozrejme, najkvalitnejšie projekty. Financovanie pokrýva 100 percent nákladov a aj malý zisk pre firmu. Firma je majiteľom všetkých výsledkov výskumu. Štát nepožaduje žiadnu formu vrátenia vložených prostriedkov ani v prípade úspešnej komercionalizácie výsledkov.

Veda a výskum sú vysoko rizikové investície, a preto pre znižovanie rizikovosti tento program prebieha v troch štádiách. Fáza I je zameraná na overenie realizovateľnosti projektu a obvykle trvá šesť mesiacov. Finančné krytie tejto fázy je okolo 100-tisíc dolárov. Fáza II je vývojové štádium, ktorého cieľom je vytvoriť prototyp inovatívneho výrobku alebo technológie. Obvykle trvá dva roky s finančným krytím okolo 750-tisíc dolárov. Celkové finančné krytie však môže byť aj vyššie ako 850-tis. USD.

Spoločnosť po úspešnej realizácii I. a II. fázy prechádza po evalvácii do III. štádia – komercionalizácie vyvinutého produktu. Do tejto fázy sa dostanú len naozaj komerčne životaschopné projekty. Fáza III sa však už nefinancuje z prostriedkov SBIR programu, je však možné požiadať vládne agentúry o inú formu podpory. V roku 2004 bolo v rámci SBIR programu udelených 4 304 cien v rámci I. fázy v celkovej hodnote 497,1 milióna dolárov a 2 044 cien fázy II v celkovej hodnote 1, 518 miliardy USD.

Je veľmi zaujímavé, že žiadosť o podporu zo SBIR fondu nevyžaduje, aby firma reálne existovala. Firma môže vzniknúť až po udelení ceny. Vďaka tomu sa tento program stáva ideálnym pre vznik start up firiem, pričom znižuje aj riziká na strane žiadateľov.

Kto vyhral SBIR cenu

Veľká väčšina ocenených firiem má len niekoľko desiatok zamestnancov, asi tretina ocenených firiem sú každoročne nováčikovia. Iným prípadom sú firmy, ktoré získajú niekoľkomiliónovú podporu alebo aj viacnásobnú podporu, tzv. Frequent Award Winner alebo SBIR mills.

V roku 2004 bolo vo fáze II udelených niekoľko desiatok ocenení nad jeden milión dolárov. Spoločnosť SIGA Technologies dokonca získala grant za šesť miliónov dolárov. Veľmi úspešnou firmou je napríklad Foster-Miller, ktorá získala už viac ako 100 miliónov dolárov. Veľké množstvo firiem po tom, ako získa jednu alebo dve ceny, namiesto ďalšieho získavania cien ide cestou podpory vďaka rizikovému kapitálu.

Vplyv na ekonomický rast

Program SBIR napomáha stimulovať rozvoj nových technológií a umožňuje vládnym agentúram stať sa omnoho efektívnejšími pri plnení vlastných cieľov. V porovnaní s klasickým prístupom zrýchľuje vývoj a zavedenie do praxe tým, že ponúka rýchle a jednoduché získanie prostriedkov na vývoj. Program podporuje správne a reálne projekty odrážajúce realitu trhu. Rôzne štúdie poukázali na skutočnosť, že SBIR firmy vytvárajú niekoľkokrát viac pracovných miest ako iné firmy. V súčasnosti sa diskusie nevedú o tom, či je program potrebný, ale o tom, ako ho ešte zefektívniť.

Inšpirácia pre zahraničie

Podľa materiálu University of Cambridge je SBIR program vysoko efektívnou cestou podpory inovácií a jeho štýl môže pomôcť britskej ekonomike. Dokonca navrhuje adoptovať princípy amerického SBIR programu. Návrh kopíruje americký princíp dvojstupňového projektovania s podobným finančným krytím (75-tis. + 500-tis. libier).

A čo Slovensko?

Takýto už dlhodobo fungujúci princíp tvorby inovatívnych zložiek trhu možno uplatniť aj na Slovensku. Treba však prihliadať na Slovenské postsocialistické špecifiká. Jednou z možností je ušiť program aj na mieru súčasnej štruktúre našich vedecko-vývojových pracovísk a univerzít s tým, že projekty by nerealizovali len inovatívne firmy, ale aj tieto pracoviská. Vhodných možností je však omnoho viac.

V prvom rade si však treba uvedomiť, že za inovácie nemusia byť zodpovedné len firmy, ale výrazne môže prispieť aj štát podobne ako v USA. V prípade úspešnej adaptácie podobného programu v našich podmienkach by sa konečne aj na Slovensku mohol významnejšie rozvinúť segment znalostných soft firiem. Je šanca, že by mohli prerásť do hard high tech produkčných spoločností. Reálnosť tohto scenára však závisí od krokov vlády na poli toľko pertraktovanej témy budovania znalostnej spoločnosti.

Autor je na Michigan State University v rámci Fulbrightovho štipendia.

  • Tlačiť
  • 1