Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako legálne predražiť vyberanie mýta

15.10.2008, 13:45 | Gabriel Beer | © 2008 News and Media Holding

V tendri o mýto sa vymýšľajú dôvody na vylúčenia a účelovo menia zákony.

  • Tlačiť
  • 3

Nemožno povedať, že to bude krádež. Nie v technickom zmysle, ako ju definuje trestné právo. I formálne to bude v poriadku. Súťaž prebieha podľa zákona, pod dozorom politikov aj Úradu pre verejné obstarávanie.

Námietky neúspešných sa riadne preverujú a zamietajú. Výsledok? Za elektronický systém na výber cestného mýta zaplatia šoféri o desiatky miliónov eur viac, než podľa všetkého museli.

Ako zrušiť lacného

Súťaže o to, kto vybuduje elektronické spoplatňovanie pre slovenské diaľnice a niektoré cesty prvej triedy, sa tento rok zúčastnili štyri skupiny renomovaných firiem. Každá so skúsenosťami a s potenciálom zákazku zvládnuť.

Prekvapenie vyvolalo rozhodnutie výberovej komisie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorej predsedal štátny tajomník ministerstva dopravy Milan Mojš predtým pôsobiaci vo firmách papierenského magnáta Milana Fiľa. (To nie je jediné zaujímavé meno. Ďalší člen komisie Rastislav Noskovič v 90. rokoch podnikal s údajným sponzorom Smeru Vladimírom Poórom.)

tenderomytoobr1.jpg

Do súťaže sa prepracoval iba jediný subjekt, francúzsko-slovenské konzorcium SanToll-Ibertax. S najdrahšou ponukou. Oproti najlacnejšej si zapýtali zhruba o 220 miliónov eur viac. Jedno z rozhodujúcich kritérií mala byť práve cena.

I keď dosiaľ sú všetky materiály, podobne ako mená členov výberovej komisie, oficiálne utajované, zápisy, ktoré komisii unikli, sú zaujímavé. Vyplýva z nich, že výberová komisia vylúčila konkurentov na základe dvoch hlavných skupín argumentov.

Jednu tvorili spochybniteľné výhrady k predloženému technickému riešeniu. No čerešnička je to druhé – všetkým vylúčeným obstarávateľ vyčítal, že ich riešenia sú príliš lacné.

Napriek tomu, že pred začatím tendra očakával cenu na úrovni zhruba 664 miliónov eur bez DPH a všetky vylúčené firmy sa k tejto sume priblížili. Len jedna ponuka oproti očakávaniu vystrelila do výšky – tá akceptovaná.

Scenár podobný tomu na Slovensku sa už udial v Česku. Zo štyroch záujemcov výberová komisia vyradila troch pre nesplnenie kritérií. Jedným z rozhodujúcich kritérií tiež mala byť cena. Dve lacnejšie firmy nepochodili. Za čo sa lietalo von zo súťaže u susedov?

V prípade talianskej Autostrade chýbali doklad o systéme riadenia bezpečnosti práce a životného prostredia i výpisy z registra trestov dvoch členov predstavenstva. Nakoniec súťažil sám so sebou Kapsch. Na neveľké prekvapenie vyhral.

Nedostatky a „nedostatky“

Najlacnejšiemu uchádzačovi v slovenskom tendri, konzorciu Slovakpass zloženému z talianskeho Autostrade, rakúskeho Effkonu a poľského Stalexport Autostrady, v záverečnej správe technického tímu vyčítali, že systém nebude vybavený záložným napájacím dieselgenerátorom. Obrana konzorcia, že namiesto slova „dieselgenerátor“ používali výraz „redundantný zdroj“, neprešla. Nielen v žiadosti o nápravu, ale ani na Úrade pre verejné obstarávanie.

Prizvaný odborník zo Žilinskej univerzity Milan Dado pre úrad pripustil, že použité slovo redundantný znamená „opakovaný, rezervný, záložný, istiaci“, no chýbalo mu vyslovene slovo „dieselgenerátor“. Darmo Slovak-pass argumentoval, že v ponuke ich možno nájsť hneď niekoľko, dokonca pre každé pracovisko dátového centra.

„Ak mali v NDS pochybnosti, aké generátory náš klient ponúka, mohli sa opýtať a nie hneď ich vylúčiť. Ak náš klient chcel súťažiť, musel predsa akceptovať všetky napísané požiadavky NDS. Inak by sa diskvalifikoval,“ hovorí právny zástupca Slovakpassu Ladislav Poloma z kancelárie Šiška & Partners.

V podmienkach tendra stálo, že systém má byť vybavený dvoma nezávislými prívodmi elektriny aj záložnými napájacími zdrojmi, dieselgenerátormi. Slovakpassu pred Úradom pre verejné obstarávanie nepomohli súdnoznalecké posudky, ktoré potvrdzovali, že generátory v systéme ozaj majú zahrnuté. Ani to, že členovia konzorcia reálne postavili a sprevádzkovali rakúsky elektronický systém na výber diaľničného mýta.

S absurdnými výhradami sa stretli i v konzorciu Kapsch. Národná diaľničná spoločnosť aj Úrad pre verejné obstarávanie im tvrdili, že na ich palubnej jednotke sa nebude dať vypínať bzučiak.

„V podmienkach bolo, že signalizácia má byť vypínateľná. Musíme predsa plniť to, čo chcú. Ak chcú palubné jednotky, nemôžme dodať kalkulačky,“ hovorí právnik Kapschu Tomáš Kamenec.

Tretí súťažiaci ToSy pohorel na tom, že podľa obstarávateľa nebude možné v jeho systéme pružne meniť sadzby mýta. Ani tejto firme sa nepodarilo pred komisiou úradníkov na Úrade pre verejné obstarávanie vyvrátiť, že diaľničiari argumentujú nezmyselne.

Ďalším argumentom, ktorý mal niektorých uchádzačov pochovať, bol chýbajúci atest na palubné jednotky. Nad tým sa pozastavili už aj úradníci Európskej komisie.

Na Slovensko poslali list a v ňom zástupca generálneho riaditeľa pre vnútorný trh a služby Thierry Stoll píše: „Je potrebné predpokladať, že potenciálni uchádzači nie sú oboznámení s požiadavkami verejného obstarávateľa, kým im nie je zaslaná technická dokumentácia. Až po tomto okamihu môžu začať vyvíjať riešenia.“

Za taký krátky čas sa nedá vyvinúť i certifikovať prototyp podľa špeciálnych slovenských požiadaviek. Nespravodlivú výhodu by tak získali tí, ktorí už inde dodávajú zariadenia s vyhlásením o zhode pre slovenský trh. Chýbajúce certifikáty boli jediný argument, pri ktorých neúspešných uchádzačov obstarávací úrad podržal.

tenderomytotabula1.jpg

Cez Cyprus

Spomenuté výhrady otvorili cestu k víťazstvu najdrahšej ponuke. Kto stojí za favoritom, sa zatiaľ jednoznačne povedať nedá.

Oficiálny líder konzorcia je francúzsky Sanef, patriaci do zoskupenia španielskej spoločnosti Abertis. Tej, s ktorou chcela skupina J&T privatizovať bratislavské letisko. Sanef sa stará ako koncesionár o prevádzku niektorých diaľnic vo Francúzsku.

Záhadnejší je jeho 50-percentný slovenský partner Ibertax. V súvislosti s ním zo Sanefu odkazujú, že má vytvoriť priestor pre finančného partnera.

Ľudia, ktorí by niečo bližšie povedali o fungovaní spoločnosti, sa hľadajú ťažko. Firma má iba schránku v companyhouse pod Bratislavským hradom. Podobne s ňou prepojená Slovenská mýtna spoločnosť. Sídli v centre Bratislavy a má spoločnú poštovú schránku s právnou kanceláriou Wallenberg.

Pokus osloviť predsedu predstavenstva Ibertaxu a Slovenskej mýtnej spoločnosti Petra Bezáka nevyšiel. Tento expert, voľakedy pracujúci pre Orange a momentálne účinkujúci ako riaditeľ pre stratégiu telekomunikačnej firmy Towercom, na otázky neodpovedal.

TREND sa ho chcel opýtať napríklad na to, kto skutočne vlastní Ibertax či akú funkciu bude mať po víťazstve favorita podnik Slovenská mýtna spoločnosť. Alebo na to, či firmy majú prepojenie na majiteľa spoločnosti Towercom – niekdajších štátnych Rádiokomunikácií.

Ako vlastníci sú často označovaní ľudia z prostredia skupiny J&T. Lenže tá sa k šíriteľovi televízneho vysielania oficiálne nemôže prihlásiť, lebo kontroluje televíziu Joj.

Nebolo by to v súlade so slovenskou legislatívou. J&T sa nehlási ani k Ibertaxu. Ešte v máji televízia Markíza informovala, že majiteľom Ibertaxu sú dve cyperské spoločnosti. Ich zakladateľka mala splnomocniť na úkony štyroch ľudí pracujúcich pre skupinu J&T...

Cez súdy

Všetky tri lacnejšie vylúčené skupiny sa od jari snažia dostať späť do hry. Podávajú námietky nielen na obstarávací dohľad, ale i správne žaloby na súd. „V júli sme dali žalobu na krajský súd a ten vyzval ÚVO, aby zaslal kompletný spisový materiál.

Ten dodnes na súd neprišiel. Úrad sa odvoláva, že materiál potrebuje na svoje rozhodovanie,“ hovorí právnik Slovakpassu L. Poloma. A čuduje sa, že v tomto storočí na úrade nevedia rozmnožiť materiál.

Konzorcium chcelo namietať aj nekompetentnosť niektorých členov výberovej komisie. Lenže ich mená sú utajované a protestovať proti nim oficiálne je komplikované.

„Úrad tvrdí, že nemôže kontrolovať odborné predpoklady členov komisie, lebo takéto údaje nie sú v spisoch,“ pridáva ďalšiu skúsenosť právnik a skepticky dodáva, že hocijaké prípadné námietky sa zhodia zo stola.

„Akékoľvek súdne rozhodnutie príde neskoro, aby mohlo ovplyvniť výsledok tendra. Aj keby nám súd dal za pravdu, náš klient chce stavať systém, nie si uplatňovať nejaké škody,“ hovorí L. Poloma.

No hoci firmy naďalej formálne protestujú a podávajú námietky, zmierujú sa s tým, že vývoj súťaže sa im zvrátiť nepodarí. Aj keď právnici si vedia teoreticky predstaviť, že by úrad alebo súd spochybnil členov výberovej komisie, nepovažujú to za reálne.

„Viem, že nás majú plné zuby. Ženy z ÚVO vraj kvôli nám neboli na dovolenkách. Ale cítime, že niekedy nám už robia naschvál,“ tvrdí T. Kamenec.

Napríklad v septembri úrad vytýčil ústne konanie. V stredu poslali predvolanie na piatok. Necelé dva dni podľa advokáta Kapschu nestačia, aby sa pripravili na pojednávanie s klientom, ktorý nehovorí po slovensky a je v zahraničí.

tenderomytotabula.jpg

Cez zákon

Zatiaľ pri súťaži na elektronické mýto padlo šesť súdnych žalôb a jedenásť námietok proti priebehu verejného obstarávania. Vládnym politikom dochádza trpezlivosť. Úrad pre verejné obstarávanie spolu s ministerstvom dopravy iniciovali zmeny v zákone. Ponáhľajú sa.

Parlament bude o novele rokovať už tento mesiac a v úrade si myslia, že by mohol platiť v polovici novembra. To bude posledný termín, keď sa firmy budú môcť sťažovať lacno.

Po novom budú môcť nespokojní hráči po otvorení obálok vznášať námietky len po zaplatení kaucie vo výške jedného percenta z ceny, s ktorou išli do súťaže. Pri mýtnom systéme bude musieť každá firma, ktorá sa bude chcieť sťažovať na takzvané iné úkony, zložiť maximálnu sumu – 664-tisíc eur.

Ak úrad námietku neakceptuje, kaucia prepadá. Novela ruší aj niektoré lehoty, ktoré v prípade sťažností brzdili obstarávateľa na ceste k podpisu zmluvy s víťazom.

Ak zákon začne platiť podľa predpokladu, začiatkom decembra zrejme bude môcť NDS dať tendru zelenú a podpísať zmluvy s firmou, ktorú si v polovici augusta vybrala. Vďaka kaucii žiadne ďalšie sťažnosti podpis pravdepodobne neodsunú.

Ibaže by obstarávací dohľad vydal predbežné opatrenie. Lenže jeho doterajší postup nenaznačuje, že by jeho zamestnanci mali chuť začítať sa do argumentov sťažovateľov.

Predseda úradu Béla Angyal nerád počúva, že nachystali účelový zákon pre jediné verejné obstarávanie. Navyše v situácii, keď na novele robil rezort dopravy. „Tiež majú zákonodarnú iniciatívu. Je to lepšie, ako keby sa zákon menil iba poslancami,“ tvrdí B. Angyal.

A dodáva, že rezort dopravy chcel byť ešte rigoróznejší a firmám chcel úplne zrušiť možnosť protestovať proti „iným úkonom“ – napríklad proti diskriminácii pri vyhodnocovaní či nekompetentnej vyhodnocovacej komisii.

Cez dodatky

Ľudia, ktorí sa v NDS pohybujú okolo tendra, neoficiálne ospravedlňujú výber najdrahšej ponuky tým, že sa chcú vyhnúť cenovým dodatkom pri stavbe systému. Lenže táto obhajoba má slabiny.

Zmluvy pre prevádzkovateľa majú byť postavené tak, aby jeho prípadné opomenutia v kalkuláciách musel utiahnuť sám. Ak nesplní podmienky, bude musieť Národnej diaľničnej spoločnosti platiť.

V pripravovaných podmienkach na tender sankciu pod 166-tisíc eur takmer nemožno nájsť. Všetci dodávatelia si to museli všimnúť.

Aj pri najvyššej cene, ktorú ponúkli SanToll s Ibertaxom, dodatky budú. V prípade, ak sa o niekoľko rokov rozhodne štát spoplatniť elektronicky aj osobné autá. Alebo keď sa do systému budú zahŕňať nové úseky diaľnic.

Ilustračné foto – Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 3