Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako sa bačuje za Valentoviča

27.04.2007, 14:20 | Gabriel Beer | Barbora Mančíková

Nemocnice dostali na Vianoce predražené prístroje, najmä na vyšetrenie zraku.

  • Tlačiť
  • 6

Tesne pred koncom minulého roka dostali slovenské, najmä fakultné nemocnice prídel peňazí na nákup zariadení. Takmer všetky obchody prebehli bez verejnej súťaže. Len veľké kontrakty, ktoré možno zhliadnuť vo vestníkoch verejného obstarávania, sa sumárne vyšplhali na štvrť miliardy korún bez DPH.

V rokovacom konaní bez zverejnenia sa z toho obstarávali zariadenia za vyše 197 miliónov korún. Ďalšie desiatky miliónov korún predstavovali obchody „v drobnom“, ktoré sa do vestníka nedostali. Spoločný menovateľ veľkej časti predvianočných balíčkov pre nemocnice je riadne premrštená cena. Zo štyridsiatky veľkých súťaží iba v troch prípadoch sa v nej zúčastnil viac ako jeden záujemca o obchod.

Oftalmologická smršť

Nákupy narýchlo sa týkali najmä oftalmológie. Nemocnice nakupovali zariadenia na diagnostiku takzvaného predného a zadného segmentu oka. Napríklad Stratus OCT 3 či ďalší diagnostický prístroj Visante. Výlučným dodávateľom sa stala nemecká spoločnosť Carl Zeiss, ktorá je ich výrobca. Zdravotnícke zariadenia akoby sa dohodli, že z peňazí, ktoré ministerstvo ponúklo, akútne potrebujú v rovnaký čas rovnaký typ zaradení.

00_valentovicOKO.jpg

Nákupy bez súťaže – rokovacím konaním bez zverejnenia – zorganizovali fakultné nemocnice v Košiciach, Nových Zámkoch, Nitre, Martine a Prešove. Prečo špitály obchádzali súťaž? Aj ich zdôvodnenie je ako cez kopirák. Žiadne iné zariadenie na svete vraj nespĺňalo požiadavky nemocníc. Niektoré prihodili pár zvučných mien optických firiem, ktoré oslovili. No neboli medzi nimi napríklad kanadské ani izraelské firmy, ktoré podobné zariadenia na diagnostiku oka vyrábajú.

Jeden prístroj Stratus nakupovali nemocnice za 3,35 milióna korún bez DPH. Podľa cenovej ponuky, ktorú TREND získal, za rovnaký prístroj i s potrebnými databázami chcela firma Carl Zeiss v januári minulého roka od jednej z nemocníc 63,1 tisíca eur (podľa vtedajšieho kurzu necelých 2,4 milióna korún). Po zohľadnení spevnenia slovenskej koruny by vlani decembri cena bez vplyvu iných faktorov klesla o takmer dvestotisíc korún. Nemocnice prístroj kúpili takmer o milión korún drahšie.

Iný príklad – diagnostický stroj Visante. Firme Carl Zeiss sa ho zatiaľ nepodarilo predať napríklad v susednom Česku. Tam si očné kliniky vybrali konkurenčný Pentacam od nemeckej spoločnosti Oculus, ktorý prináša porovnateľné výsledky na inom technickom princípe. Jeho cena? Približne 1,2 milióna korún bez DPH. A cena za jeden stroj Visante, ktorú zaplatili slovenské fakultné nemocnice? Vyše 2,9 milióna korún bez DPH.

Supermikroskop

V decembrovej nádielke do štátnych fakultných nemocníc možno nájsť ďalšie zaujímavé položky. Napríklad operačné mikroskopy pre oftalmológiu. Dva kusy putovali do bratislavskej nemocnice, tiež od firmy Carl Zeiss. Jeden za 3,7 milióna korún bez DPH. V tomto prípade TREND požiadal ďalšiu svetovú optickú firmu – nemeckú spoločnosť Leica Microsystems – o vypracovanie ponuky. Zadanie bolo jednoduché: operačný mikroskop pre oftalmológiu, najdrahší a najkvalitnejší typ so všetkým možným príslušenstvom, ktoré sa k nemu dá namontovať. Výsledná cenová ponuka na prístroj Leica M820 F40 vrátane dopravy, montáže a zaškolení obsluhy znela v prepočte na necelých 2,2 milióna korún bez dane.

Prečo nebola Leica v súťaži? „Nevedeli sme o ponukách. No obyčajne je súťaž vypísaná tak, aby uspela jedna jediná, vopred vybraná firma,“ vnáša svetlo do obchodníckych postupov šéf predajcu Leicy v Česku a na Slovensku Zdeněk Rous. V prípade operačných mikroskopov bola súťažná podmienka prístroj s xenónovým osvetlením. A taký vyrába iba Carl Zeiss. Konkurencia používa halogénové osvetlenie. Xenónové svetlo je škodlivé pre sietnicu operovaného aj operatéra. Na druhej strane je však jeho farebnosť bližšia dennému svetlu. Trh vo svete zatiaľ nevníma xenónové osvetlenie ako jednoznačnú výhodu. Zeiss, aby odstránil hendikep škodlivého žiarenia, vyvinul a patentoval špe-ciálny systém na odfiltrovanie nebezpečného spektra. „Ak by trh trval na xenóne, nemali by sme problém ho namontovať,“ dodáva Z. Rous.

Samozrejme, je nutné dodať, že prístroje Carl Zeiss patria k absolútnej svetovej špičke pre medicínu a firma je líder v ich vývoji. No pre vysoké ceny sa v našich končinách dodávajú najmä do štátnych nemocníc. Lekári so súkromnou praxou ich kupujú minimálne.

Predraženie v malom

Aj medzi nákupmi, ktoré cenou nenapĺňali potrebu publikovania vo vestníku verejného obstarávania, sa našlo množstvo reprezentantov zaujímavého narábania s verejnými peniazmi. TREND sa pri tejto príležitosti skontaktoval s viacerými obchodníkmi ponúkajúcimi na českom a slovenskom trhu nemecké a japonské oftalmologické prístroje. Boli ochotní debatovať. S podmienkou, že ich identita ostane neverejná. Opak by znamenal, že viac dodávať pre štátne nemocnice nebudú.

Ich alternatívne ponuky opäť ukazujú na predraženie nákupov. Žilinská nemocnica s poliklinikou, ktorá sa na rozbaľovaní štátnych darčekov zúčastnila ako jediná nefakultná nemocnica, kúpila projektor optotypov za 140-tisíc korún s DPH. Podobné kvalitné zariadenia možno kúpiť za niečo vyše polovicu.

00_valentovicVALENTOVIC.jpg

Za ministrovania Ivana Valentoviča sa do nemocníc vrátilo obstarávanie na pokyn zhora.

Perimeter, prístroj na vyšetrenie zorného poľa, ktorý si kúpila bratislavská a banskobystrická nemocnica za mi-lión korún vrátane DPH, kupujú neštátni zákazníci približne za 670-tisíc korún s daňou. Bezkontaktný merač tlaku, ktorý stojí zhruba 262-tisíc korún, sa do Martina kúpil temer za dvojnásobok. Predražený, približne o 30 percent, je takmer celý zoznam nakupovaného zariadenia.

Náhly úspech

Ďalšími veľkými položkami na zozname decembrových nákupov boli plazmové sterilizátory do bratislavskej, trnavskej a košickej nemocnice. Dohromady za 32 miliónov korún bez DPH. Nemocnice sa aj tu vyšmykli z verejných súťaží. „Predpokladaná hodnota predurčovala použitie nadlimitnej metódy verejného obstarávania. Vo vzťahu k časovému prideleniu finančných prostriedkov zo strany MZ SR neumožnilo použiť tento postup nadlimitu a uverejnenie cez Publikačný vestník EÚ,“ tvrdí hovorkyňa košickej fakultnej nemocnice Jaroslava Oravcová. Menšie sterilizátory zas nesúťažili pre ojedinelú patentovanú technológiu.

Najmodernejšie sterilizátory dodávala košická firma Neomad. Napriek tomu, že ich výrobca Johnson & Johnson má vlastnú silnú obchodnú skupinu, ktorá voľakedy dodávala sterilizátory samostatne. Verejná súťaž v tomto prípade nebola, lebo Johnson & Johnson má na produkt Sterrad unikátnu licenciu. No prečo si firma ako obchodníka vybrala košický Neomad, do uzávierky TRENDU neodpovedala. Táto otázka bola namieste, lebo Neomad dovtedy nemal žiadny záznam vo vestníku verejného obstarávania, že by niečo zdravotníctvu dodal. Faktor, ktorý mohol firmu posunúť do veľkého biznisu, je jej majiteľ Dušan Mach. Spolupodnikal so súčasným predsedom parlamentu Pavlom Paškom a vládny Smer-SD ho stihol nominovať do Dozornej rady Transpetrolu.

Odporúčania zhora

Keď obchodníci hodnotia situáciu pri kontraktoch so štátnymi nemocnicami, tvrdia, že sa komplikuje. Nie preto, lebo sa do nemocníc dostávajú predražené prístroje. Fenomén, že pri hromadných nákupoch prístrojov je spoločná cena podstatne vyššia, ako keď niekto kupuje jedno zariadenie, je takmer slovenský folklór. Nervozita rastie, lebo prístroje si nevyberajú primári podľa potrieb oddelenia a vlastných schopností, ale zariadenia „sú odporučené“ lobistami blízkymi ministerstvu zdravotníctva. Šéfovia nemocníc majú dve možnosti. Zobrať ponúknuté alebo nedostať nič. To aj v prípade, ak by peniaze radšej použili na zaplatenie dodávok, ktoré už v minulosti do nemocnice došli, a dodávatelia márne čakajú aj na peniaze. Chýbajú peniaze na servis odstavených prístrojov či drobné inštrumentárium.

S vedeniami štátnych nemocníc o nákupoch komunikuje poradca ministra zdravotníctva a košický podnikateľ s produktmi pre oftalmológiu Juraj Šutta. Dnes pôsobí aj na ministerskom odbore koordinujúcom eurofondy. Ako k nemu minister došiel? Na otázku, kto mu ho odporučil ako poradcu a v čom mu radí, Ivan Valentovič odmietol odpovedať. Na doplňujúcu otázku TRENDU, či je to tajné, dodal: „Neviem, prečo by vás to malo zaujímať. Na to nebudem odpovedať.“ Nebudem odpovedať zaznelo z úst ministra aj pri otázke, v čom mu podnikateľ radí.

00_valentovicTABULA.jpg

TREND sa s otázkou obrátil na predsedu parlamentu Pavla Pašku. Jeho blízky vzťah k slovenskému zdravotníctvu je známy. Nielen preto, že podnikal ako spolumajiteľ košickej obchodnej firmy Fakon spolu s Dušanom Machom. Či preto, že jeho synovec má na starosti verejné obstarávanie v košickej fakultnej nemocnici L. Pasteura, kde viac rokov pracuje aj manželka predsedu parlamentu. Pozná P. Paška J. Šuttu a odporučil ho na miesto ministerského poradcu? Od hovorcu došla odpoveď hodná štátnika: „Pavol Paška má ako politik široké portfólio kontaktov z najrôznejších oblastí, pozná tisícky ľudí. Ako predseda NR SR je kedykoľvek ochotný poskytnúť informácie o agende týkajúcej sa najvyššej zákonodarnej inštitúcie. Medzi najvyššie priority predsedu NR SR patrí blížiaca sa Konferencia predsedov parlamentov krajín Európskej únie, ktorá sa uskutoční na Slovensku koncom mája.“

Určite je to ďalšia náhoda – vzťah možno nájsť aj medzi J. Šuttom a firmou Carl Zeiss. Košická firma ministerského poradcu Dispomed bola obchodný zástupca francúzskej spoločnosti IOL Tech. Tú približne pred tromi rokmi Carl Zeiss kúpil. V súčasnosti sa končí distribútorská zmluva medzi Dispomedom a IOL Tech a obchody preberá priamo Zeiss.

Štedrý rok

Minulý rok bol pre nákup zariadení do nemocníc relatívne štedrý. Zo štátnych peňazí dostali obchodníci za prístroje a zariadenia takmer 552 miliónov korún. Na porovnanie, tento rok ministerstvo na kapitálové výdavky vyčlenilo v rozpočte 198 miliónov korún. Rezortu pritom vlani ostal zaujímavý balík peňazí. Približne štyristo miliónov korún po likvidovanej spoločnosti Veriteľ, a.s. Pôvodne sa tieto peniaze mali použiť na oddlženie. Priestor bol. Dlh nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva ku koncu minulého roku dosiahol vyše 4,4 miliardy korún. A tieto nemocnice tvorili vyše 65 percent dlhov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ako sa s peniazmi po Veriteľovi naložilo? Ako pracuje špeciálna komisia, ktorá delí peniaze z Veriteľa? Šéfka sekcie financovania ministerstva zdravotníctva Iveta Klimová ponuku na debatu odmietla. O delení peňazí na predvianočný nákup techniky z balíka Veriteľa odmietlo hovoriť aj komunikačné oddelenie ministerstva. Ministrova hovorkyňa Silvia Balázsiková obmedzila odpoveď na konštatovanie, že na prístroje a zariadenia pre oftalmológiu bola vlani uvoľnená približne pätina celého balíka určeného na nákup prístrojov. A ako sa vyberali nemocnice, ktoré dostali peniaze? „Na základe priorít riešenia daného stavu,“ odpovedala hovorkyňa. Ostáva dodať, že „daný stav“ si vyžiadal investovať z predvianočnej nádielky najviac do bratislavskej nemocnice. A druhý najväčší balík putoval... áno, správne, do košickej fakultnej nemocnice L. Pasteura.

    Množstvové prirážky

    Nemci už chápu, Japonci ešte nie, tvrdí na okraj veľkých plošných nákupov do nemocníc jeden zo silných obchodníkov so zdravotníckou technikou. V prepočte na jeden prístroj sú totiž hromadné nákupy do slovenských nemocníc vždy drahšie, ako keď niekto obstaráva len jeden prístroj. Biznismen pri záruke anonymity spomína, že ešte pred desiatimi rokmi ho v centrále kritizovali a pokladali za jeho zlyhanie, keď videli, že konkurencia predala svoj výbehový typ drahšie, ako bola jeho ponúkaná cena za novinku. Nechápali, hovorí.

    Nemocnice dostávali plošne prideľované financie na nákupy drahých prístrojov v období, keď krajinu riadilo HZDS. Odstúpilo sa od toho počas periódy Mikuláša Dzurindu. Vtedy obchodníci museli vplyv smerovať priamo na riaditeľov nemocníc, ktorí rozhodovali o tom, čo sa nakúpi. No tvrdiť, že to bolo obdobie úplne čistých obchodov, by bolo nadnesené. Aj úradníci transformačne nakloneného rezortu Rudolfa Zajaca sa museli vedieť dostať k cenníkom zariadení či tovarov, ktoré nemocnice nakupovali. Najmä ak minulý šéf rezortu bol aktívny obchodník v zdravotníctve. No ceny v štátnych nemocniciach sa aj tak odkláňali od toho, za čo by nakúpil súkromník. Plošné nákupy sa vrátili s príchodom socialistickej vlády.

    00_valentovicSANITKA.jpg

    Ak chce niekto predávať v štátnych zdravotníckych firmách, musí držať ústa. A aj keď chce dačo dostať na oddelenia fakultných nemocníc alebo nevyletieť z funkcie v štátnej nemocnici. To je skúsenosť TRENDU pri hľadaní informácií, aká je situácia s nákupmi prístrojov. Oficiálne odpovede síce prídu s vôňou normálnosti a nekonfliktnosti. Osobné debaty s vedením niektorých nemocníc, vedením oddelení či dodávateľmi hovoria o inom.

    Hovoria o prístrojoch postavených v kúte pod plachtou, lebo nemá kto zaplatiť servis či lekára, ktorý by s drahým zariadením vedel kvalifikovane pracovať. Hovoria o priekupníkoch, ktorí vedia dostať prístroje do nemocníc. Samotní výrobcovia či firemní obchodníci potom s údivom sledujú, ako v súťaži narastie cena ich prístroja aj na dvojnásobok oproti tomu, za čo ho dali priekupníkovi.

    Dodávatelia technológií sa dnes snažia upierať pozornosť na súkromné nemocnice a ambulancie súkromných lekárov. Ich skúsenosti hovoria, že je to podstatne čistejší trh. Súkromníka zaujímajú len parametre, cena, servis. Neraz sa mu na niekoľko stotisíc skladá celá rodina. Oslovia niekoľko firiem, dajú si parametre posúdiť odborníkom. Súkromné špitály či ambulancie počúvajú na splátkové kalendáre a systémy financovania. Rast zaznamenávajú rôzne jednodňové chirurgické či oftalmologické centrá, ktoré si dávajú záležať na technike. Na cenu už tlačia aj nemocnice organizované ako neziskovky.

    Obchodníčka s prístrojmi pre oftalmológiu hovorí, že dnes už nechodí do veľkých štátnych tendrov. Nemá to zmysel. Vždy vieme dopredu, na ktorú firmu je súťaž napísaná, tvrdí. Nemocnice totiž nevypisujú súťaž na to, čo a ako má prístroj urobiť či vyše-

    triť, ale aj na metódu a spôsob, akým sa prístroj k výsledku dostane. Rôzne firmy pritom používajú rôzne technické riešenia.

    Pristupovať k čudným praktikám otvorene odmieta viacero firiem. Dnes už nevieme urobiť bezpečne dostatok čiernych peňazí, aby sme vedeli zaplatiť primárov či riaditeľov nemocníc, anonymne tvrdí ďalší z obchodníkov. Podľa neho situácia pri tvorbe čiernych zdrojov sa skomplikovala vstupom Slovenska do EÚ. Zahraničné firmy vedia, že faktúry a platby si daňové orgány môžu spárovať aj v širšom regióne Európy. Ďalšie firmy, ktoré si to môžu dovoliť, vyžadujú tvrdé dodržiavanie vlastných etických kódexov, aj keď im to odoberá z tržieb.

Foto - Andrej Balco, Pavel Danko

  • Tlačiť
  • 6