Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako sa gazduje s majetkami SZM

03.08.2007, 15:01 | Gabriel Beer | © 2007 News and Media Holding

Zaujímavé nehnuteľnosti po rokoch začínajú prinášať prospech aj mládeži.

  • Tlačiť
  • 0

Majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže má slúžiť mladým. Predstava parlamentu zo začiatku deväťdesiatych rokov sa naplnila. Politici previedli majetok na Fond detí a mládeže. Lenže z najlukratívnejších hrozienok nakoniec fond nemal žiadne výnosy, ktoré by mládežníci mohli užívať. Zaujímavé hotely a budovy sa dostali za symbolické ceny do tridsaťročných prenájmov súkromných firiem. O opätovné nadobudnutie kontroly nad nimi sa začala viesť tvrdá a tichá vojna. Dodnes sa neskončila.

Noví gazdovia

Fond detí a mládeže si ešte v roku 1993 založil stopercentnú dcéru Hotely mládeže Slovakia (HMS). O rok neskôr jej štatutári René Bábela a Patrick Lutter podpísali bez verejného výberu zmluvy na prenájom piatich hotelov. So zaujímavými podmienkami: zmluva na tridsať rokov, predkupné právo, nízke nájomné, odpisy si mohli zarátavať nájomcovia.

K tomu sa pri niektorých zmluvách vyskytol záväzok, že všetko, čo nový nájomca stihne preinvestovať, mu po tridsiatich rokoch HMS, ak bude chcieť prevziať hotely späť, bude musieť zaplatiť. Podobne sa prenajímali i ďalšie nehnuteľnosti fondu. Silný vplyv na nakladanie s majetkom mal predseda rady fondu Miroslav Gábriš, blízky spolupracovník vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva školstva a neskoršieho poslanca za HZDS Jozef Tarčáka.

Príklady. Známu bratislavskú budovu Ymca blízko hlavnej železničnej stanice dostala na tri desaťročia firma podnikateľa Miloša Stopku, mimochodom švagra M. Gábriša. Za symbolické nájomné 350-tisíc ročne, v prepočte zhruba 75 korún za štvorcový meter plochy. V Euro-Buildingu, zoskupení firiem M. Stopku, skončila aj chata pri Martinských holiach na Piatrovej za 120-tisíc korún ročne. Ako aj jeden z dvoch ziskových hotelov z kolekcie HMS – trojhviezdičkový, približne 180-miestny Juniorhotel v Demänovej spolu s blízkou chatou Björnson.

00_szmHLAVNA.jpg

Nájomníkom druhého ziskového Juniorhotela v Bratislave pri Štrkoveckom jazere sa stala bratislavská eseročka Erpa patriaca bratom Diničivcom. Obaja neskôr zahynuli vo vojne slovenského podsvetia. Eduardovi v máji 1998 pri vstupe na tenisové kurty explodovalo pod nohami asi desať kilogramov trinitrotoluénu. Róberta v októbri v Bratislave našli guľky samopalu. Obaja bratia dokonca v roku 1999 stáli za zmienku šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Mitrovi v oficiálnej výročnej správe tajných: „Nerád, ale musím potvrdiť aj prepojenie SIS s organizovaným zločinom. Písomné vyjadrenia príslušníkov priamo potvrdzujú prepojenie vedenia služby prostredníctvom 52. oddelenia vnútorného spravodajstva SIS s osobami z prostredia organizovaného zločinu, ako boli napríklad bratia Eduard a Róbert D.“

Do kolekcie zaujímavých prenájmov sa zaradil i Juniorhotel Krpáčovo v Nízkych Tatrách. Ďalšie menšie ubytovacie zariadenia HMS prenajali v Tatranskej Štrbe a Hornom Smokovci. Za účtovnú ekvilibristiku možno označiť Juniorhotel v Banskej Bystrici. Akciová spoločnosť HMS ho bezodplatne previedla rektorátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Necítila pritom žiadnu potrebu znížiť si základné imanie firmy.

„Tieto zmluvy sú ekonomicky nevýhodné, sú zostavené amatérsky, dokonca ich možno označiť za úmyselne nevýhodné. Preto som odvolal predstavenstvo a vymenoval nové. Ak bude naďalej dochádzať k preberaniu tohto majetku zo strany nových neprávoplatných nájomcov, požiadam o riešenie ministerstvo vnútra,“ tvrdil ešte v roku 1994 vtedajší minister školstva Ľubomír Harach. Zmluvy však boli podpísané a noví majitelia brali nehnuteľnosti pod kontrolu.

Investori

Rada Fondu detí a mládeže, ktorá nastúpila začiatkom roka 1999, sa snažila dostať späť k majetku alebo aspoň dohodnúť štandardné trhové nájomné. Nedarilo sa. M. Stopka ako neformálny hovorca skupiny nájomcov v roku 1999 fondu odkázal, že sú v prípade nedohody s novým vedením fondu ochotní nehnuteľnosti vrátiť, „ale iba vtedy, ak nám fond vráti naše súkromné investície v úhrnnej hodnote 120 miliónov korún“. To fond schopný nebol. Jeho hospodárenie sa pred rokom 1999 stále blížilo nule.

Mládežníci pritom nemohli ovplyvniť, ako nájomcovia v ich nehnuteľnostiach investujú. „Tesne po parlamentných voľbách v roku 1998 predstavenstvo hotelov aj rada fondu do budúcnosti odsúhlasila niektorým nájomcom stavebné úpravy. V Jasnej sto miliónov korún a v Ymce 76 miliónov. Dopredu mali súhlas pre prípad, že by sa menilo vedenie fondu,“ hovorí Rastislav Dikant, riaditeľ nadácie Intenda, ktorá je nástupcom mládežníckeho fondu. Vedenie pomečiarovského fondu sa nevedelo dostať do zariadení, ktoré vlastnili. Nepodarilo sa to ani súdnym znalcom, ktorých si prizvali, aby investície deklarované nájomcami vyhodnotili. Podozrenia vo vedení fondu vzbudzovali napríklad faktúry za maľovanie rekreačného strediska za 2,8 milióna alebo vybudovanie tenisových dvorcov za päť miliónov.

„Naši predchodcovia podpisovali miliónové faktúry bez toho, aby si pozreli, čo za milióny korún malo byť urobené,“ spomína R. Dikant. Myslí si, že bola pripravovaná konštrukcia, že po tridsiatich rokoch budú musieť nehnuteľnosť zadarmo odovzdať a ešte aj doplácať. Fond podal približne dvadsiatku trestných oznámení. Väčšinu z nich polícia „uložila“.

Cez parlament

Keď sa fond nemohol dostať k vlastnému majetku dohodou, ostala len cesta cez parlament. Združenie poslancov všetkých politických strán okrem HZDS a SNS pripravilo v roku 2000 novelu zákona o Fonde detí a mládeže. Podľa nej sa majetok mohol prenajímať najviac na päť rokov. Na dlhšie obdobie bolo treba súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Zakotvilo sa aj ustanovenie, podľa ktorého v prípade chýbajúceho súhlasu ministerstva môže fond za šesť mesiacov nájomné zmluvy vypovedať. V takom prípade však musí uhradiť vynaložené náklady doterajším nájomcom. Zákon zakázal nájomcom dávať majetok do ďalšej výpožičky alebo prenájmu. Ak by sa vzťahy nedali do polroka do poriadku podľa predstáv zákona, zmluvy mali prestať platiť automaticky. Ak by nájomcovia naďalej ostali v budovách patriacich fondu alebo jeho hotelovej akciovky, mali platiť desaťnásobok nájomného každý mesiac.

Novela sa rodila ťažko a nemala dlhý život. Najprv ju zo stola zhodil prezident Rudolf Schuster. No v parlamente prešla aj druhý raz. Lenže potom sa našlo 31 opozičných poslancov, ktorí spolu s generálnym prokurátorom Milanom Hanzelom dali podnet na Ústavný súd SR.

Na pohnuté obdobie prípravy zákona spomínali v magazíne .týždeň viacerí poslanci. „Našiel som si odkaz, v ktorom bolo počuť idúci vlak. Na konci mi neznámy hlas oznámil, že keď s tým neprestanem, skončím pod jeho kolesami,“ spomínal Ľubomír Andrassy, exposlanec SDĽ. „Mojej rodine sa ktosi vyhrážal fyzickou likvidáciou, respektíve únosom dieťaťa. Syn bol niekoľko mesiacov sledovaný neznámymi ľuďmi,“ tvrdil Jirko Malchárek, v tom čase poslanec SOP. Vtedajší šéf fondu Martin Kugla v období, keď sa novela pripravovala, našiel v aute v jednu septembrovú noc v roku 1999 trinásťpercentný heroín v takmer dvestovke skladačiek. Človek, ktorý auto otváral, však spustil alarm, a tak M. Kugla pascu odhalil a ešte v noci rýchlo informoval políciu.

Vo fonde vznikla nervozita aj z toho, čo bude v prípade, ak sa nájomcovia rozhodnú okamžite rozviazať zmluvy a odísť. Fond či hotelová firma by museli platiť desiatky miliónov korún, ktoré nemali. Fondu by tak hrozil konkurz, pri ktorom by sa rozpredával lukratívny majetok a z výnosu by sa vyplácali nájomcovia, ktorých sa fond chcel zbaviť. O probléme rokovala vláda. Ak by nájomcovia chceli odstúpiť a žiadali si peniaze, kabinet pripravil pôžičku 50 miliónov korún. Fond mal za ňu ručiť majetkom. Lenže nájomcovia sa vzdať nechceli. Ako povedal pre denník Národná obroda v roku 2001 M. Stopka, ktorý podľa vlastných tvrdení v zariadeniach fondu dovtedy investoval približne 50 miliónov korún, „je nemysliteľné, aby nás mladíci z fondu vyháňali zo zariadení, ktoré majú nižšiu účtovnú hodnotu, ako sú naše investície“.

Úspešné predaje

Niektorí nájomcovia rešpektovali zákon a s fondom o odstúpení začali rokovať. Napríklad firma, ktorá vlastnila bratislavský Juniorhotel. S HMS si dohodli päťročný prenájom do roku 2006. Medzitým však v januári 2002 ústavný súd rozhodol, že ak by fond s niektorými nájomníkmi zrušil zmluvu, bolo by to protiústavné a celú novelu zákona tak zhodil zo stola. Aj nájomníci bratislavského Junioru sa tak chceli vrátiť k tridsaťročnej zmluve. Práva sa domáhali na súde a uspeli. Od HMS žiadali pre prípad odstúpenia od zmlúv preplatenie investícií asi za 50 miliónov korún.

„Spory sme urovnali a hotel predali,“ hovorí R. Dikant, ktorý je zároveň predsedom Predstavenstva HMS. Presnú sumu za transakciu uviesť nechce. Naznačuje, že predaj hotela priniesol mládežníkom približne 130 miliónov korún. Nový vlastník zároveň vyrovnal požiadavky firmy, ktorá hotel prenajímala. Junior na bratislavskom Štrkovci tak skončil v rukách podnikateľa Mariána Jančošeka, ktorý so svojou firmou Lake Buildings vstúpil do niekdajšej firmy bratov Diničovcov. HMS sú spokojné, znalecká cena hotela bola približne 180 miliónov korún.

HMS odpredali aj ďalší Junior v Krpáčove. Tiež sa ho podarilo predať za viac, ako určovala znalecká cena. Za približne 40 miliónov sa dostal do impéria Vladimíra Sotáka. Hotel v Tatranskej Štrbe odpredali približne za 35 miliónov korún. Nový nájomca však musí riešiť spory so štrbským urbárom o pozemky pod hotelom. „Bolo podstatne viac firiem, ktoré sa zaujímali o kúpu hotelov. Aj silné zahraničné reťazce. Ak si urobili právne analýzy, od zámeru ustúpili,“ tvrdí R. Dikant.

Ústavný súd zasahuje

Napriek tomu, že ústavný súd rozhodol o neplatnosti novely zákona o Fonde detí a mládeže z roku 2000, vedenie fondu tvrdilo, že približne dva roky bol stav, keď zákon platil. A tak tlačilo na nájomcov, ktorí neuzavreli nové dohody o vypratanie nehnuteľností.

S väčšinou nájomníkov sa mládežníci dohodli. Najväčší súboj však stále zvádzajú s M. Stopkom. Jeho firma Euro-Building sa na súdoch ohradila proti vysťahovaniu z hotela Junior v Jasnej a z chaty Björnson. Po vyše dva a pol roku Okresný súd v Liptovskom Mikuláši aj Krajský súd v Žiline Euro-Building podržali. Po prehratých sporoch sa HMS obrátili na Ústavný súd SR. Namietali, že rozhodnutím žilinského súdu bolo porušené právo hotelov vlastniť majetok v zmysle Ústavy SR a aj právo na spravodlivý proces.

Ústavný súd tak začal konanie proti Krajskému súdu v Žiline. A ústavní sudcovia sa v decembri minulého roka zhodli, že súd celý prípad zle viedol a aj zle rozhodol. Rozhodnutie žilinských sudcov označili ich kolegovia z ústavného súdu za neústavné. Verdikt ústavných sudcov bol jednoznačný. Rozhodovať sa musí podľa legislatívy, ktorá je platná v danej dobe. A v prípade fondu i HMS bol približne dva roky platný stav, podľa ktorého nájomcovia museli rokovať o skrátení zmlúv na päť rokov a celý dohodovací proces stihnúť za šesť mesiacov.

Spor sa tak vrátil do Žiliny. Tam sa tohto roku už rozhodlo podľa predstáv ústavných sudcov. Nehnuteľnosti sa musia vypratať. Ako bude Euro-Building postupovať, sa TREND nedozvedel. M. Stopka na viacero pokusov o rozhovor nereagoval.

Firma M. Stopku nebojuje iba o lukratívne ubytovacie zariadenia v Nízkych Tatrách a Piatrovej. Udržať si chce i zaujímavú Ymcu. Hospodáriť v nej mu dnes pomáha niekdajší predseda Rady Fondu detí a mládeže M. Gábriš. V spoločnej firme Y-Ex pomáha M. Stopkovi prenajímať priestory Ymcy. Ďalší človek, ktorý sa podpísal pod zmluvy o prenájme hotelov, niekdajší šéf Hnutia mládeže za demokratické Slovensko Patrick Lutter tiež v minulosti spoločne podnikal s najvyšším šéfom a spolumajiteľom Euro-Buildingu. Napríklad v spoločnosti Euro Mipa, ktorá prenajímala časť priestorov v Ymce. Dnes ho možno nájsť v družstve Greenfields, ktoré má podiel pri výstavbe sporného vežiaka na Šancovej ulici hneď za oknami budovy Ymcy.

Fond detí a mládeže v roku 2001 daroval väčšinu lukratívneho majetku – dvadsaťosem nehnuteľností a sto percent akcií HMS – Nadácii mládeže Slovenska. Jej zriaďovateľom bolo ministerstvo školstva, Rada mládeže Slovenska a Študentská rada vysokých škôl. „Prijali sme filozofiu, že nie sme podnikatelia v cestovnom ruchu. Ak by to fond podchytil hneď v osemdesiatom deviatom ako odborárska Sorea, možno by bola situácia iná,“ hovorí R. Dikant. Nadácia dnes hovorí, že sa snažili predať nehnuteľnosti, ktoré často stáli na nevysporiadaných pozemkoch v málo lukratívnych regiónoch.

Návrat k mládeži

Intenda dnes drží niekoľko nehnuteľností. Zaujímavú administratívnu budovu na Pražskej ulici v Bratislave, budovy s kanceláriami v Košiciach, Topoľčanoch, Trnave, Dubnici nad Váhom. O Ymcu bojuje nielen so spoločnosťou Y-Ex, ale hlási sa aj nástupca kresťanskej mládežníckej organizácie Ymca na Slovensku.

Hotely veľa rokov mládežníckym organizáciám neprinášali žiadne výhody. Firma vykazovala a hromadila straty. Tie jej vznikali najmä účtovnými operáciami. Polomŕtva spoločnosť dostala po roku 2001 šancu uplatňovať si odpisy zo svojho majetku. Tie však boli podstatne vyššie ako nájmy, ktoré od prenajímateľov dostávala. Podľa výročnej správy z roku 2005 mala Intenda majetok vo výške takmer 620 miliónov Sk. Väčšinu, majetok v hodnote pol miliardy, tvorili práve akcie Hotelov mládeže Slovakia. V roku 2005 sa nadácii podarilo dosiahnuť hospodársky výsledok 4,6 milióna Sk.

Nadácia zhruba pred tromi rokmi rozbehla grantové programy pre slovenské mládežnícke organizácie. V roku 2005 už rozdelila takmer štyri milióny korún a v minulom roku tridsiatim trom mládežníckym organizáciám prispela približne 4,6 milióna korún. „Myslím, že prvé efekty z prácneho usporiadavania majetkových vzťahov bude možné vidieť na budúci rok,“ tvrdí správca nadácie R. Dikant. Predpokladá, že mládežníckym organizáciám by mohli rozdeliť viac ako sedem miliónov korún. Cieľ je po konsolidácii dostať sa k ročnej sume asi 20 mil. Sk. K tomu možno prirátať ďalšie zdroje. Nadácia administrovala v roku 2005 program podpory participácie mladých ľudí na živote obce. Ministerstvo školstva naň vtedy prerozdelilo 850-tisíc korún.

Foto – Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)