Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bieda slovenskej ekonómie

15.11.2006, 11:54 | Martin Filko

Dianie na Slovensku netrpí nedostatkom pozornosti novinárov a „expertov“. Analytici z médií a think tankov prezentujú názory ako ekonomickú vedu. Nesúhlas s konkrétnymi opatreniami môže byť oprávnený, no erudovanosť kritikov často neznesie denné svetlo.

  • Tlačiť
  • 396

Izolovanosť od svetového vývoja je obrovská. Namiesto ekonómie sa praktizuje kombinácia žurnalistiky, naivnej sociológie a anekdot z ekonomickej histórie. Verejnej diskusii o hospodárskej politike dominujú think tanky: od mainstreamového INEKO, cez konzervatívcov a hayekovcov až po anarchokapitalistické extrémy.

Nedávna debata o ekonómii Pod lampou, takmer úplne v réžii ľudí z inštitútov, ilustruje ich mediálnu všadeprítomnosť. Podľa riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Martina Chrena je jeden z dôvodov symbióza inštitútov s médiami.

Novinári vyhľadávajú jednoduché a jasné vyjadrenia. Ako protiváha insitným NEZESovským plánovačom zohrali think tanky pozitívnu úlohu, súčasnej ekonómii však väčšinou nerozumejú.

00ekonomia.jpg

Argumenty často nahrádzajú evanjelizátorským zápalom a ambíciami ovplyvňovať politiku. Obhajujú sa praktizovaním „politickej ekonómie“. Podľa jej rakúskeho variantu – na Slovensku najmä hayekovcov – na analýzu stačí prirodzený jazyk. Metódy tvrdých vied na ľudí neplatia, matematika a empíria sú zbytočné.

Martin Thomay, postgraduálny študent na Newyorskej univerzite a partner finančnej skupiny Across, spresňuje: „Sporadická verejná aktivita ekonómov schopných nedogmatického výskumu spôsobuje, že na získanie označenia ekonóm často postačuje práca na vlastnom PR a populárna diskusia.“

Priestor dostávajú prekonané alebo okrajové názory. Slovenské univerzity sú na tom podobne. Člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor najímal mnohých slovenských analytikov: „Úroveň absolventov ekonómie je nízka. V kvalite univerzít sme ďaleko nielen za svetom, ale aj za susedmi.“

Priblížiť prax ekonómie nie je jednoduché. Nobelovskému výskumu nerozumejú niekedy ani absolventi najlepších škôl. Na druhej strane, Journal of Economic Perspectives a Journal of Economic Literature sumarizujú diskusiu v profesii korektne a bez technického balastu.

Nemusí ísť o akademickú literatúru. The Economist ukazuje, že aj kvalitné noviny dokážu zachytiť trendy v ekonómii. Čo vlastne robia ekonómovia vo svete?

Robia to s modelkami

Adam Smith a David Ricardo by vlastné dieťa nespoznali. Ponurá veda prešla búrlivým vývojom. Preceňovaný John Maynard Keynes zanechal dedičstvo skôr v politike a tvorbe bonmotov, než v prevratnej teórii. Nebyť Johna Hicksa, dodnes nevieme, čo chcel vo Všeobecnej teórii povedať.

Od štyridsiatych rokov minulého storočia sa mainstreamová teória vďaka revolúcii vedenej Paulom Samuelsonom, Gerardom Debreuom a Kennethom Arrowom praktizuje ako aplikovaná matematika. Empirický výskum je kuriozita, politika prináša moc, burza peniaze, ale rešpektovaní akademici trávia život dokazovaním teorém.

Model a modelka sa v angličtine nazývajú rovnako. Odtiaľ vtip o ekonómoch, ktorí to robia s modelkami. Bohužiaľ, ekonomické modely majú málokedy atraktívne krivky. Sú to formalizované teórie, symbolmi vyjadrené vzťahy medzi premennými.

Vďaka matematickému tréningu je próza ekonómov neobvykle suchá. Ale posadnutosť teórie matematikou je často samoúčelná. Typický je tvrdohlavý odpor vzdať sa obľúbených teórií na základe odporujúcich zistení.

V ideálnom prípade sú matematické modely prvý krok. Samy nemajú cenu. Ich užitočným výstupom sú tvrdenia, ktoré sa dajú overiť pozorovaním sveta. Hoci testovanie nie je jednoduché, z autistickej ulity sa dá vyhrabať. Jeden zo spôsobov je kreatívna ekonometria. S ekonomikou sa totiž ťažko experimentuje, ale dobré dáta a dostupnosť štatistických programov umožňujú mnohé ťažkosti prekonať. Najväčšou zostáva odlíšenie kauzality od korelácie. Inými slovami, bolo skôr vajce, alebo sliepka? Pri troche šťastia sa dá nájsť prirodzený experiment – náhodný externý šok, ktorý ovplyvní skúmanú oblasť.

Zákaz reklamy na cigarety umožní napríklad preskúmať účinnosť tabakového marketingu. Ak nepomôže náhoda, k slovu sa dostanú ezoterickejšie techniky. Experimentovanie vo veľkom nie je ľahké, prečo teda nesledovať ľudí v laboratórnych podmienkach? No správanie sa v labáku nemusí zodpovedať rozhodnutiam v supermarkete.

Na presvedčenie konzervatívnejších ekonómov preto začali najbohatšie školy s miliónovými terénnymi experimentmi. Ich výsledky sú zatiaľ rozpačité. Podobne ako pokusy neuroekonómov, ktorí využívajú metódy zobrazovania mozgu na nahliadnutie do čiernej skrinky ekonomického rozhodovania.

Ďalší sa učia od psychológov. Tradičný svet ekonomickej teórie je obývaný zvláštnymi tvormi – racionálnymi, sebeckými, s dokonalým sebaovládaním. Ľudskú nedokonalosť pokladá hlavný prúd za náhodnú a nevýznamnú. Behaviorálni ekonómovia ukazujú, že omyly môžu mať dôležité následky. Ako príklad – hodnota tovaru by mala byť rovnaká bez ohľadu na to, či ho kupujem alebo predávam.

Coaseho teoréma – formalizácia tohto tvrdenia – si vyslúžila Nobelovu cenu. Prekvapivo, Daniel Kahneman, Jack Knetsch a Richard Thaler zistili, že rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenu môže byť v experimentálnej situácii trojnásobný. Cieľom behaviorálnej ekonómie je vysvetliť podobné paradoxy. Poľudšťuje ekonomického človeka – matematika však zostáva.

Inovácia v tradičnejších oblastiach priniesla počas posledných desaťročí úplne novú makroekonómiu, ktorá málo pripomína predchodkyňu. Pracuje takmer výlučne s pravdepodobnostnými – nie deterministickými – modelmi vychádzajúcimi z mikroekonomických základov. Hoci sa predpoklady o povahe trhov rôznia, keynesovské hľadanie vzťahov medzi „makroekonomickými agregátmi“ je prežitok. Kvantitatívne finančné modelovanie umožnilo zasa vznik biliónového odvetvia derivátov.

Ekonómia ako imperialistická veda často vstupuje na susediace územia. Neopisuje len hospodárske aktivity. Skúma aj rozhodovanie typu ako prežijem večer alebo koľko času strávim v posilňovni. Manželstvo je potom nekooperatívna hra, deti trvácne statky, politika vyjednávanie o vzácnych zdrojoch.

Kto chce niečo znamenať, musí publikovať často a v dobrých časopisoch. Články mimo „veľkej päťky“ majú radikálne nižší vplyv a Nobelovu cenu neprinesú. Na komunikáciu slúžia aj konferencie, kde sa akademici snažia rozbiť výskum ostatných a obrániť vlastný. Jadro teórie je obklopené poltuctom subdisciplín. Bezpochyby najdôležitejšia je ekonometria. Evolučná ekonómia, ekonofyzika či neuroekonómia sú už na pomedzí. Menšinové žánre zahŕňajú post- a neokeynesovcov, marxistov, bio- a ekoekonómiu, feministky a, čo ako kacírsky to na Slovensku znie, rakúsku ekonómiu.

Ponuré školstvo

Na Slovensku neexistuje tradícia ekonomického vzdelania a výskumu. Nič nesymbolizuje situáciu lepšie ako Ekonomická univerzita v Bratislave. Kolos na pravej strane Dunaja poskytuje domov takmer 13-tisíc študentom, 655 doktorandom a 625 učiteľom. Napriek tomu dokáže podľa správy ARRA vytvoriť len 0,3 citácie na jednu štúdiu. Inými slovami, len jedna z troch prác stojí kolegom za zmienku. Minulý rok vznikli na škole iba štyri články v zahraničných karentovaných časopisoch.

Nízka kvalita vzdelávania a výskumu je endemický problém vysokých škôl v postsocialistických krajinách. Zodpovední ukazujú na nedostatok peňazí. No rozdiel v rámci Slovenska by mal byť v prospech ekonómov, ktorí nepotrebujú drahé hračky fyzikov a chemikov. Finančná podvýživa nevysvetlí ani to, že Slovensko nemá ekvivalent pražského CERGE alebo budapeštianskej Stredoeurópskej univerzity.

Bolo by naivné porovnávať sa s MIT či Chicagom. No veda na Ekonomickej univerzite vyznieva zle aj oproti slovenským školám. Univerzita Komenského produkuje 5,2 citácií na publikáciu. Jej najlepšia fakulta, matematicko-fyzikálna, dokonca 8,3. Nie div, interný manuál Ekonomickej univerzity odporúča publikovať v treťotriednych lokálnych časopisoch.

Ak nie výskum, azda vzdelávanie? O učebniciach plných pravopisných chýb a frontálneho nasadenia vedecko-technického pokroku kolujú legendy. Predmety ako logika myslenia či balenie tovaru vznikli kvôli profesorom, nie študentom. Ak obsah náhodou korešponduje s názvom, väčšinou neprekročí úroveň úvodu do štúdia. Škola neučí analytické nástroje ani zručnosti pre trh. Matematika z prvého ročníka sa neskôr nepoužíva. Ak sa vôbec učí štatistika a ekonometria, viac na papieri ako na počítači.

Ekonomická univerzita je medzinárodne neviditeľná. Z lepších európskych škôl je partnerom len Rotterdam a Mannheim. Členstvo v medzinárodných združeniach biznis škôl je v nedohľadne. V Americkej ekonomickej asociácii a Ekonometrickej spoločnosti nie je členom nikto, v európskom združení jedna výskumníčka. Dobré školy učia z amerických kníh, na Ekonomickej univerzite hovorí cudzím jazykom zlomok učiteľov. Bez angličtiny sa pritom nedá publikovať ani sledovať vedecká diskusia. Ekonomická univerzita je obeť priveľmi ambiciózneho názvu. Ponúka zlepenec predmetov biznisu a podnikového hospodárstva, ekonómia sa na nej dokonca ani nedá študovať.

Pomohla by sebareflexia – nejde o výskumnú univerzitu. Je to veľká vyššia odborná škola, ktorej cieľom má byť príprava bakalárov pre hospodársku prax. Aj táto – legitímna – úloha by si vyžadovala významné zmeny v študijnom programe a personálnej oblasti. Marazmus je o to smutnejší, že empirická ekonómia je jedna z najužitočnejších aktivít pre úspech na trhu práce.

Existuje na Slovensku možnosť získať ekonomické vzdelanie? Áno, ak sa odvážite zamieriť na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Program ekonomickej a finančnej matematiky predstavuje slovenský ekvivalent západného štandardu. Nie div, že absolventi nemajú problém so štúdiom v zahraničí. Zakladateľ štúdia Pavol Brunovský hodnotí: „Kombinujeme štúdium ekonómie s kvantitatívnymi financiami na matematickom základe. O záujemcov nemáme núdzu. Absolventi si urobili dobré meno na zahraničných postgraduáloch aj v praxi.“

Čo nás čaká

Situácia na Slovensku sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezmení. Existujúce fakulty sú väčšinou spolok rentierskych profesorov a docentov, kde ruka ruku umýva a nulová produktivita je štandard. Nové súkromné školy sú na tom ešte horšie – vznikajú ako príspevok k penzii starších učiteľov. No nemusí to znamenať katastrofu, existujú dôvody na mierny optimizmus. Pracovný trh sa štandardizuje, rastie dopyt po kvalitných absolventoch. Najvýraznejšie v súkromnej sfére, verejný priestor zaostáva.

Štefan Kišš vysvetľuje, prečo prerušil kariéru na ministerstve financií kvôli štúdiu v Rotterdame: „Pred desiatimi rokmi by ma trh za vzdelanie neodmenil. V súčasnej situácii predstavuje urýchlenie kariéry.“ Dočká sa Slovensko ekonomického nobelovca? Andrej Svorenčík je doktorand na elitnom Kalifornskom technologickom inštitúte. K najlepším absolventom sa vyjadruje: „Čo sa týka doktorátov v ekonómii, je to so Slovákmi biedne. Hoci zopár študuje na výborných školách, najlepšia päťka je stále mimo dosahu.“

No niektorí predsa na najvyššie méty siahajú. Ľuboš Pástor sa stal v tridsiatke profesorom finančnej ekonómie v Chicagu. Ako ju študoval on? Na Slovensku po večeroch sám. Potom, ako hovorí, poriadne až na univerzitách v Spojených štátoch. Mať niekoľkých vrcholových vedcov je fajn, ale širšia špička schopná aplikovaného modelovania a empirického výskumu je dôležitejšia.

Ak sa vrátia na Slovensko, L. Pástor nevidí problém s ich štúdiom v zahraničí: „V globálnej spoločnosti sa niektoré krajiny špecializujú na vzdelávanie a iné na výrobu áut. Čoraz viac Slovákov študuje na dobrých zahraničných školách. Ak sa na Slovensku objaví potreba kvalitných ekonómov, trh im ponúkne dostatočne zaujímavé podmienky, aby sa vrátili.“

Prízemné starosti

Ekonómom sa nevyhýbajú ani prízemné starosti. Veľké egá spôsobujú veľké škandály. Larry Summers – vplyvný bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky – bol v júli nútený rezignovať ako prezident Harvardu. Zjavným dôvodom bolo sugestívne položenie otázky, či menšie zastúpenie žien v matematike a prírodných vedách nie je spôsobené vrodenými rozdielmi v schopnostiach. Zlé jazyky však hovoria aj o prepojení so sériou pochybných investícií Harvardu v Rusku v polovici deväťdesiatych rokov, kedy bol Summers zástupcom amerického ministra financií a jeho priateľ z harvardskej katedry ekonómie Andrei Shleifer viedol americký poradný tím Borisa Jeľcina.

Závažný vplyv majú vedecké chyby. Minuloročný úspech bestselleru Freakonomics bol založený aj na provokatívnej štúdii jedného z autorov, Stephena Levitta zo Chicagskej univerzity. Legalizácia potratov americkým najvyšším súdom v roku 1973 mala podľa nej pozitívny vplyv na zníženie zločinnosti o dve desaťročia neskôr. Deti, ktoré by sa stali zločincami, sa jednoducho nenarodili. Keď neskôr ďalší výskumníci našli chybu v programovaní Levittovej analýzy, mnohí z jeho kolegov sa škodoradostne pýtali, koľko z miliónov dolárov, ktoré kniha zarobila, hodlá vrátiť čitateľom.

Nie sú vylúčené ani úmyselné podvody. Na stretnutí Ekonometrickej spoločnosti obvinil Ariel Rubinstein z Newyorskej univerzity Uriho Gneezyho zo Chicaga a Alda Rustichiniho z Minnesoty, že ich známy výskum o vplyve zavedenia pokút za oneskorenie rodičov v izraelských škôlkach nespĺňa akademické štandardy. Typicky behaviorálna štúdia odporovala neoklasickej teórii – po zavedení pokút začali rodičia prichádzať neskôr. Zvýšenie ceny paradoxne zvýšilo dopyt. Rodičia cítili, že kvôli platbe bolo meškanie prijateľné. Rubinstein nesúhlasil a tvrdil, že autori odflákli zber dát. Po odmietnutí poskytnúť pôvodné záznamové hárky, a dokonca ani telefónne čísla a adresy zariadení, v ktorých sa robil výskum, dôveryhodnosť štúdie a jej autorov značne poklesla. Vyfabrikoval si Gneezy výsledky, lebo sa po štúdiu na vidieckych univerzitách v Haife a Tilburgu potreboval udržať v hyperkonkurenčnom Chicagu? Ak áno, nepomohlo mu to – po škandále sa musel presunúť do San Diega.

Autor pracuje ako výskumník v teórii rozhodovania na Erazmovej univerzite v Rotterdame a je hlavný analytik spoločnosti Sanigest International.

Foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 396