Má boj proti plastom zmysel? Vyhodené potraviny ničia klímu oveľa viac

Ohryzok od jablka, šupky zo zemiakov či zvyšky večere. Vo väčšine domácností na Slovensku je to bežná súčasť odpadkového koša, ktorého obsah končí zväčša na skládke. Jedlo sa tam spolu s ďalším takzvaným biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom kopí a hnije na obrovských hromadách bez prísunu vzduchu a vznikajú ideálne podmienky na tvorbu metánu.

Práve metán je pritom jeden z najnebezpečnejších plynov zodpovedných za skleníkový efekt a globálne otepľovanie. Každá skládka, nielen na Slovensku, je v podstate malá chemická továreň. Okrem metánu tam totiž vďaka dažďovej vode vzniká aj amoniak, ktorý sa potom dostáva do podzemných vôd.

Podľa posledných odhadov neziskoviek Priatelia zeme a Inštitútu cirkulárnej ekonomiky tvorí biologicky rozložiteľný komunálny odpad viac akoq 46 percent všetkého vyprodukovaného odpadu na Slovensku. Ak sa k tomu pridajú aj nepoužité potraviny, polovica odpadkového koša každej slovenskej domácnosti je tvorená zložkami, ktoré by mali končiť úplne inde a nie na skládke.

Obrovská záťaž pre planétu

Presné údaje, ktoré by hovorili o tom, koľko zeleného a potravinového odpadu končí na Slovensku na skládkach, neexistujú. Poznáme len odhad toho, koľko takéhoto odpadu sa podarilo vytriediť. Neziskovky venujúce sa tejto problematike odhadujú, že v roku 2016 to bolo celkovo 165-tisíc ton, z čoho bolo viac ako 27-tisíc ton kuchynského odpadu. Najväčší podiel má takzvaný zelený odpad, teda napríklad pokosená tráva či lístie zo záhrad.

V Škótsku, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, vládna organizácia Zero Waste Scotland zrátala, že za rok 2016 v krajine zozbierajú

Pošlite SMS s textom na číslo . Alebo kliknite sem a odošlite predvyplnenú SMS:

Poslať SMS

Vítame vás medzi predplatiteľmi TRENDU!

Týždenné predplatné TREND Digital cez SMS za úvodnú cenu 1,90 € sa obnovuje automaticky každých sedem dní. Môžete ho kedykoľvek zrušiť. Viac informácií nájdete tu.