Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Má boj proti plastom zmysel? Vyhodené potraviny ničia klímu oveľa viac

15.05.2019 | Peter Kapitán

Diskusia (11 reakcií) Pravidlá diskusie

15.05.2019 | al0

vidim ze obchodnici nevzdavaju boj proti zalohovaniu plastovych flias

16.05.2019 | martin33

Asi tak, tak.
A to bude este len frmol, ked klimaalarmisti pochopia, ze na CO2 a metan sa v konecnom dosledku premeni aj to jedlo, ktore ludia nevyhodia, ale zjedia.

15.05.2019 | Mati Hrnec

Len ten biologicky rozlozitelny odpad sa na rozdiel od plastu aj rozlozi...

16.05.2019 | mánička

Rozloží sa celkom jednoduchým spôsobom. Ak si nebudeme vedieť poradiť ani s tak jednoduchou vecou, ako je biologicky rozložiteľný odpad, čo vlastne zvládneme????

16.05.2019 | Roman Kanala

Biologicky rozložiteľný odpad je zároveň palivom. Síce s výhrevnosťou nižšou, ako papier a plasty, ale dá sa spáliť a vtedy je z neho CO2.

Až sa do krajiny právo vráti a čečva, červená čvarga, pôjde na smetisko dedín, bude treba riešiť aj smetiská. Životné prostredie by malo byť prioritou číslo jedna.

16.05.2019 | mánička

Biologicky rozložiteľný odpad môže byť krmivom pre chované zvieratá. Sliepky sú výborné "likvidátorky bioodpadu". Ďalšie uplatnenie je ako hnojivo - kompost. V každom prípade - naši predkovia by sa čudovali, že si nevieme poradiť, oni takéto problémy nemali....

16.05.2019 | al0

nasi predkovia nepoznali igelitove sacky a plastove flase

16.05.2019 | Brano L.

TO ma fascinuje, že vraj vyhodí každý obyvateľ ročne 111 kg jedla. Chcel by som naozaj vidieť podrobné údaje, ktoré stojí za týmto tvrdením. Chce niekto povedať, že doma denne vyhodí priemerne 304 gramov potravín? Viem, že je dosť takých z nás, ktorí plytváme jedlom. Lenže denne 300 gramov je naozaj dosť, priemerne.
Nie je to náhodou tak, že v týchto 111 kg je aj jedlo vyhodené zo supermarketov (ktoré sa nepredá) a jedlo z reštaurácií?

16.05.2019 | Roman Kanala

Tiež si myslím, že sa jednoducho podelilo množstvo odhadovaného odpadu počtom obyvateľov. Do odpadu boli zahrnuté aj nepredané zbytky v obchodoch.

Netreba zabúdať, že kým kedysi pomyje z kuchyne v reštauráciách a školských jedálňach boli druhotnou surovinou pre tých, čo doma chovali prasa (všetci kuchári), dnes je to odpad, ktorý musí byť likvidovaný za peniaze špecializovanou firmou. A bude treba znovu objaviť koleso a že vraj cirkulárna ekonómia a podobne.

16.05.2019 | Frederic Bastiat

No konkrétne na Slovensku sú veci, ktoré škodia životnému prostrediu oveľa viac. A dokonca aj priamo s požehnaním vlády. Konkrétne je to minimálne v prípade extrémne neekologickej ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre. To životnému prostrediu škodí viac ako keby sa nikdy žiadne plasty na Slovensku nevyhadzovali tam, kde nemajú: https://eurovolby20...

16.05.2019 | al0

To je pravda, na zastavenie tazby ale nie je "politicka vola". Na boj proti plastom je, tak aspon to treba vyuzit.

A ked raz bude snad normalna vlada, zastavi aj tazbu uhlia a uholne elektrarne.