Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Odporcov zákazu hazardu spojil Rafaj, varujú pred nelegálnymi stávkami a mafiou

10.10.2016, 22:32 | |

Odhaduje sa, že v zábavnom priemysle Slováci nechajú ročne až 6 miliárd eur. Do štátneho rozpočtu priamo z prevádzkovania hazardných hier v roku 2015 išlo 169 miliónov eur, čo je o 23 miliónov eur viac ako v roku 2014.

  • Tlačiť
  • 0

Mnohým sa ale nepáči a najradšej by ho zakázali. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že jeho zákaz prináša viac škody ako osohu. Aj tieto slová odzneli na konferencii Ako ďalej hazardné hry? Legislatíva, perspektíva, regulácia, ktorú v pondelok organizovalo Občianske združenie Aliancia za čistú hru. Jeho riaditeľ Rafael Rafaj, bývalý podpredseda SNS, vyzdvihol najmä to, že sa vôbec prvýkrát podarilo dostať za jeden stôl na diskusiu o hazardných hrách podnikateľov z tejto oblasti, občianskych aktivistov a tiež ľudí, ktorí sa téme regulácie hazardu venujú v zahraničí.

Neprehliadnite

Cieľom bolo naštartovať diskusiu o tejto téme. Aj keď – diskutovať sa začína „o päť minút dvanásť,“ keďže na najbližšej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína v utorok, sa bude rokovať aj o návrhu novely zákona o hazardných hrách, ktorý schválila v septembri vláda. Okrem toho sa v Bratislave stále hlasnejšie hovorí o úplnom zákaze hazardných hier v hlavnom meste.

Kam zmizli tisíce podpisov ostáva záhadou

V prípade schválenia parlamentom by novela zákona umožňovala obecným zastupiteľstvám zakázať prevádzkovanie hazardných hier aj bez toho, aby 30 percent obyvateľov obce starších ako 18 rokov podpísalo petíciu, ktorou sa sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier.

Opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) sa rozhodol pre predloženie tohto návrhu novely po tom, čo v Bratislave z magistrátu zmizli podpisové hárky z petície za zákaz hazardu, na ktorých bolo približne 50-tisíc mien. J. Budaj to považuje za útok na petičné právo, podľa neho po tejto krádeži bude pre aktivistov kdekoľvek na Slovensku ťažšie nájsť občanov ochotných podpísať sa pod petíciu.

Z bratislavského magistrátu zmizlo 3 039 petičných hárkov, pričom na jednom hárku je 16 - 17 podpisov, v druhej polovici augusta. Petičnému výboru sa podarilo vyzbierať 136 139 podpisov Bratislavčanov na 8 018 hárkoch. Na to, aby bola petícia úspešná, samosprávy potrebovali vyzbierať aspoň 106-tisíc podpisov od oprávnených voličov. Po vyše mesiaci stále nie je jasné, kto je zodpovedný za stratu hárkov.

Iniciatíva Zastavme hazard vidí do budúcnosti riešenie v zrušení petície ako zákonnej podmienky pre prijatie VZN o regulácii hazardu v Bratislave. Iniciatíve sa nepáči, že vládna novela zákona, ktorá ma regulovať hazard, nerieši situáciu, ktorá sa v auguste stala v Bratislave.

„Poslanci parlamentu, ktorí už čoskoro budú rokovať o novele zákona o hazardných hrách z dielne ministerstva financií, by mali využiť nielen odborné výstupy na konferencii, objektívne údaje expertov, ale aj negatívne skúsenosti a varovania z Českej republiky či ďalších európskych krajín, ktoré namiesto odborných a objektívnych kritérií pri regulácii hazardu zvolili cestu populizmu a neúmerné reštrikcie. Aj preto vítame, že novela chce riešiť najväčšie problémy týkajúce sa hazardu, napríklad obmedzenie počtu herní, zákaz prevádzok výherných automatov v krčmách či zákaz prístupu mladistvých, patologických hráčov a sociálne odkázaných občanov k hazardným hrám. Samozrejme, legislatíva z dielne rezortu financií vo viacerých oblastiach má aj určité nedostatky,“ tvrdí Rafael Rafaj.

Polovica gamblerov si siahne na život, zákaz vraj nepomôže

Podľa Jany Žemličkovej z bratislavského sanatória AT, ktoré lieči aj gamblerov, je gamblerstvo síce pomerne novo definovaná závislosť (na ich zoznam sa dostala až v roku 1994), ale s o to horšími následkami. Polovica gamblerov sa totiž pokúsi o samovraždu a polovici z nich sa aj „podarí“. Napriek tomu si myslí, že riešiť tento problém tak, že sa hazardné hry zakážu, nie je správne a ani účinné riešenie.

Tento názor zdieľajú aj Jan Řehola, bývalý šéf Štátneho dozoru ČR nad sazkovými hrami a lotériami a senátor Ivo Valenta zo spoločnosti Synot, ktorá podniká v „lotériovom priemysle“ v 20 krajinách sveta. V Česku majú s úplným zákazom hazardných hier skúsenosti a podľa obidvoch to viedlo len k rozmachu nelegálneho stávkovania a hracích automatov. To až do takej miery, že podiel legálnych a nelegálnych stávok a herní je už jedna k jednej.

Za hlavné problémy v Česku považuje Jan Řehola príliš vysoké zdanenie, ktoré legálnych prevádzkovateľov odrádza od podnikania v tomto biznise a najmä právnu neistotu, kedy je síce hazard v ČR povolený, ale obec alebo mesto ho môže na svojom území vyhláškou zakázať.

„To viedlo k tomu, že na mieste každej zatvorenej legálnej herne vznikla nelegálna, a tie sa skrývajú pod novými názvami. Sú to napríklad kvízomaty alebo fungujú ako súkromné kluby či pod hlavičkami rôznych združení,“ konštatoval J. Řehola.

Podľa I. Valentu tak dochádzajú o peniaze štát aj obce, trh obsadzujú mafiánske skupiny. Ľudia hrajú ďalej, len nelegálne a zvyšuje sa nebezpečenstvo rizikového hrania.

„Zo skúseností, ktoré máme z dvadsiatky krajín, kde pôsobíme, jednoznačne vyplýva, že tam, kde začali hazard príliš regulovať, to viedlo k rozmachu nelegálnych stávok a hier, ktorých prevádzkovatelia samozrejme neplatia dane. Výsledkom bolo, že sa vrátili k pôvodnému stavu, napríklad v Grécku pre podnikateľov v tomto segmente podmienky dokonca zlepšili. Podobne prehodnocujú svoje nariadenia aj niektoré mestá a obce v Českej republike, ktoré hazard na svojich územiach úplne zakázali,“ vysvetľoval.

Úspešní Dáni

Jednou z krajín, kde sa darí hazard regulovať tak, že má z neho peniaze aj štát a nezvyšuje sa počet gamblerov, je Dánsko. To patrí medzi krajiny s najnižším podielom čierneho stávkovania a hrania. Podľa dánskeho experta Mortena Rondeho sú ročné príjmy štátu z online hazardných hier cca 90 miliónov eur, pričom na Slovensku je to 20 miliónov, pri cca rovnakom počte obyvateľov. Počet závislých je pritom 0,4 percenta z celkovej populácie. Na porovnanie - v susednom Nórsku, kde je hazard regulovaný prísnejšie, je to 0,9 percenta.

Podľa M. Rondeho je kľúčovým dobré nastavenie regulácie hazardu. Preto sa treba pozrieť, ako to robia v krajinách, ktoré majú nízky podiel čierneho hrania a stávkovania – okrem Dánska, je to napríklad Španielsko, Taliansko či Veľká Británia.

Podľa Petra Papánka z Asociácie stávkových spoločností je čierny online hazard stále väčším problémom – o to viac, že tento segment v Európe ročne rastie o 15 percent. V už spomínanom Dánsku sa už viac stávkuje online ako offline. Podľa neho na Slovensku je každé štvrté euro stavené nelegálne najmä u spoločností, ktoré sídlia v zahraničí. Ich tržby sa odhadujú za rok 2015 na 210 miliónov eur. Štát tak prichádza o daňové príjmy, podľa odhadov P. Papánka v rokoch 2011 – 2015 to bolo vyše 94 miliónov eur. Odhad na roky 2016 a 2017 je ďalších 56 miliónov eur.

V zahraničí sa s trendom presunu hazardu na internet a pôsobením nelegálnych spoločností vyrovnali tak, že o. i. motivovali prevádzkovateľov podnikať legálne. Na Slovensku sa podľa novely zákona o hazarde počíta len s blokáciou prístupu a platieb nelicencovaných prevádzkovateľov hazardu zo zahraničia. Tvrdá blokácia by mala byť podľa P. Papánka jedným z opatrení, ale nie jediným. Myslí si, že treba urobiť štyri kroky, a to zmeniť obratovú daň na daň z výhry, vytvoriť podmienky pre vznik legálnych online kasín, zaviesť spätnú daň a blokovať nelegálnych operátorov.

Skúsenosti z európskych krajín podľa neho ukazujú, že je možné vytvoriť prosperujúcu a napriek tomu spoločensky zodpovednú ponuku hazardných hier.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy hazard, hazardné hry

Diskusia (0 reakcií)