Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bratislava sa neplánuje ďalej zadlžovať

03.01.2001, 00:00 | Peter Kremský | © 2001 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rozpočet hlavného mesta na rok 2001 ukazuje, že magistrát už svoje zadlženie prevyšujúce päť miliárd korún neplánuje zvyšovať. Hospodárenie mesta preto nebude ovplyvnené ani čerpaním, ani odloženým splácaním pôžičiek. Rozpočet navrhnutý bratislavským magistrátom mestské zastupiteľstvo prerokuje v druhej polovici januára. "Uvidíme, čo s ním ešte poslanci urobia," ostáva pri zemi prvý námestník primátora Pavol Minárik.


Celkové príjmy Bratislavy sa rozpočtujú na úrovni 2,59 mld. Sk vrátane výnosu z predaja kapitálových aktív vo výške 390 mil. Sk. Bez neho budú príjmy bežného obdobia nižšie oproti vlaňajšiemu rozpočtu o 11,3 %. Celkové výdavky sa plánujú na úrovni 2,65 mld. Sk vrátane obstarania kapitálových aktív. Bez neho dosiahnu výdavky bežného roka 2,45 mld. Sk a v porovnaní s minuloročným rozpočtom poklesnú o 12 %. Mesto si tak pripravilo na prvý rok nového milénia rozpočet s fiškálnym deficitom prevyšujúcim štvrť miliardy korún.


V oblasti príjmov sa Bratislave spolu s Košicami podarilo dosiahnuť posilnenie podielu na cestnej dani z 30 na 40 %. Daňové príjmy by sa mali zvýšiť o 22 percent, z toho príjmy z cestnej dane až o 130 %. Takmer na polovicu v porovnaní s vlaňajším rozpočtom sa znížia nedaňové príjmy. Tentoraz ich už totiž nepodrží prevod z rezervného fondu. Slabší bude aj predaj majetku.


Do tohtoročného rozpočtu sa nedostal ani predaj podielov v obchodných spoločnostiach ešte vlani rozpočtovaný na štvrť miliardy korún. Ani akcie Istrobanky či spoločného podniku Matador Obnova sa nepodarilo speňažiť minimálne na úrovni nominálnej hodnoty. "Otázka je, či sú vôbec predateľné," pochybuje viceprimátor.


Na druhej strane tlačia nižšie príjmy na zníženie bežných výdavkov takmer o 14 %. "Znižujeme stavy mestskej polície, úradníkov, ušetríme na prevádzke magistrátu. O pätinu menej dostanú mestské príspevkové organizácie, ako STARZ, múzeum, Bratislavská informačná služba, zoologická záhrada alebo Park kultúry a oddychu (PKO)," hovorí viceprimátor. Tieto organizácie budú podľa neho musieť obmedziť činnosť, zlepšiť efektivitu a hľadať možnosti ekonomických aktivít a využitia vlastných areálov. V prípade PKO sa pripravuje jeho prenajatie s tým, že zameranie ostane zachované.


Dotácie na MHD zo štátneho rozpočtu stúpnu o 7,2 %. Dotácie z rozpočtu mesta naopak klesnú o 17 %. "Je to ťažká dilema, či im dať viac alebo nie. Ja však neuznávam teóriu, že MHD je čierna diera. Napríklad súčasné vedenie dokázalo za 20 mesiacov znížiť priemernú spotrebu nafty o päť až sedem percent," pochvaľuje si P. Minárik. "Je to aj vďaka novým palubným počítačom, ktoré umožňujú lepšiu kontrolu vozidla."


Prvý raz po mnohých rokoch sa v rozpočte neobjavuje dotácia pre Metro, a.s., Bratislava na údržbu budúcej trasy metra. Potrebnú sumu si firma musí zarobiť z iných činností. P. Minárik považuje za veľmi dôležitú zmenu prerozdeľovania daňových príjmov medzi Bratislavou a jej mestskými časťami. "Hlavné mesto zabezpečuje všetky potrebné funkcie, a preto sa zadlžilo. Mestské časti majú pritom vyrovnané rozpočty a takmer žiadne dlhy. Nám ide o to, aby sa viac podieľali na výdavkoch, ktoré sa ich dotýkajú," vysvetľuje viceprimátor. Sú to napríklad náklady na mestskú políciu, domovy dôchodcov, čistenie ciest a verejných priestorov alebo na zeleň. "Zistili sme, že keď by mali mestské časti prispievať na mestskú políciu, zrazu ju nepotrebujú," hovorí P. Minárik.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)