Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Britská jadroenergetika cíti dobrý vietor

04.07.2001, 08:00 | Juraj Janoška | © 2001 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Britský premiér Tony Blair sa v závere júna postaral o rozruch, keď oznámil, že špeciálny vládny tím do konca roka vypracuje plán dlhodobej energetickej politiky krajiny. Svojím významom ide o najväčší projekt za ostatných dvadsať rokov. "Očakávame, že v budúcnosti budeme čoraz viac závislí od dovozu palív, a osobitne plynu. A z dlhodobého hľadiska musíme znížiť uhľovodíkové emisie, aby sme svojím dielom prispeli k riešeniu problému globálneho otepľovania," zdôvodnil kroky vlády minister energetiky Brian Wilson, ktorý šéfuje expertnému tímu.

Správa sa bude zaoberať úlohou uhlia, plynu, ropy, obnoviteľných a kombinovaných paroplynových zdrojov, ako aj otázkou zvýšenia energetickej efektívnosti, oznámil minister. Dodal však, že treba prehodnotiť aj prípadnú úlohu jadrovej energetiky v zabezpečovaní environmentálnych cieľov a riešení otázok bezpečnosti dodávok energie. Tu treba pripomenúť, že ešte v polovici poslednej dekády volebný program labouristov T. Blaira jadrovú energiu striktne odmietal.

Z vývozcu dovozca

Veľká Británia bola niekoľko desaťročí čistým exportérom tak ropy, ako aj plynu. Útlm ťažby spojený s rastom spotreby energie však medzičasom urobil z krajiny netto importéra plynu a v druhej polovici tejto dekády bude podľa vládnych prognóz aj čistý dovozca ropy.

Kým za posledných 20 rokov sa podiel uhlia na výrobe elektriny znížil na polovicu, podiel plynu sa zdvojnásobil, tvrdí správa vládneho kabinetu. Jadrová energetika sa na výrobe elektriny podieľa štvrtinou.

Pri zachovaní súčasnej dynamiky rastu spotreby ročne o pol percenta a tiež v dôsledku končiacej sa životnosti jadrových reaktorov by do roku 2020 klesol podiel jadra na tri percentá. Pritom až polovica výroby elektriny by bola odkázaná na zemný plyn. Šesť percent by pripadlo na jadro a štyri percentá na obnoviteľné zdroje. Zvyšok by musela vykryť ropa, a to v rastúcej miere importovaná zo zahraničia, varuje správa.

S hlavným energonosičom - plynom - súvisia aj najväčšie obavy. Osobitne v otázke vývoja jeho ceny. Tá sa za posledného pol druha roka zdvojnásobila. Kým Briti vlani pokryli dovozom len dve percentá potrieb zemného plynu, v roku 2006 by to podľa vládnych prognóz malo byť až 15 percent. "Bude to viac dovozné ako vývozné potrubie," citovali Financial Times sektretára spoločnosti Interconnector UK Tonyho Mulcarea. Časť deficitu síce vykryje Nórsko, Briti sa však z dlhodobého hľadiska obávajú závislosti od producentov plynu ako Alžírsko či Rusko.

Zvyšovanie životnosti

Britský jadrový priemysel preto cíti po takmer 15 rokoch stagnácie nástup renesancie. Robin Jeffrey - šéf British Energy, ktorá prevádzkuje takmer polovicu jadrových elektrární - žiada od politikov v otázke prístupu k energonosičom vyrovnanú dlhodobú stratégiu, ktorá nebude ako dosiaľ brzdiť jadrovú energetiku.

Priemyselníci však zatiaľ nerátajú s výstavbou nových reaktorov, skôr s predlžovaním životnosti existujúcich blokov. Niektoré zo siedmich najstarších reaktorov typu Magnox vo vlastníctve štátom kontrolovanej firmy BNFL však fungujú už 45 rokov, hoci ich životnosť bola projektovaná na štvrť storočia. Tieto bloky však vyrábajú iba pätinu elektriny v krajine a do ich odstavenia v roku 2010 budú podľa informácií operátora prenosovej sústavy viac ako nahradené novými plynovými elektrárňami.

Podľa priemyselníkov však treba o ďalších päť až desať rokov predĺžiť životnosť tlakovodných a plynom chladených reaktorov prevádzkovaných firmou British Energy, pretože tieto uspokojujú pätinu spotreby elektriny v krajine.

Až dlhodobejšie plány budú obsahovať úvahy o výstavbe nových jadrových elektrární. Podobne ako v prípade diskusií o návrate éry jadra v USA (TREND 23/2001), i vo Veľkej Británii bude kľúčovou debata o ekonomickej výhodnosti, a to nielen v súvislosti s vývojom ceny plynu.

Financial Times preto poukazujú na výskumy Svetovej jadrovej asociácie, podľa ktorej musia náklady výstavby jadrovej elektrárne pred započítaním úrokov klesnúť pod tisíc dolárov na jeden kilowatt inštalovanej kapacity, aby bola jadrová energia ekonomicky zaujímavá. Kombinované cykly stoja okolo 400 USD/kW, kým najnovšia britská jadrová elektráreň Sizewell B dokončená pred šiestimi rokmi vyšla na desaťnásobok. Americký Westinghouse, ktorý je dcérskou firmou BNFL, sa nechal počuť, že jeho projekt nového vodou chladeného reaktora spĺňa tisícdolárovú požiadavku.

Ochrancovia životného prostredia však vládu obviňujú z jadrového lobizmu. Denník Guardian citoval organizáciu Priatelia Zeme, podľa ktorej vláda sleduje v prvom rade záchranu BNFL pred bankrotom. Spoločnosť sa totiž v posledných rokoch ocitá vo víre korupčných a ekologických škandálov, čo sa prejavilo aj na zhoršení obchodných vzťahov s hlavnými dodávateľmi vyhoreného paliva určeného na prepracovanie - s Japonskom či Nemeckom.

Environmentalisti žiadajú od vlády väčší dôraz na obnoviteľné zdroje. Veľká Británia sa totiž zaviazala zabezpečiť do roku 2020 desať percent výroby elektriny na báze regeneratívnych nosičov, čo je podľa ochrancov životného prostredia nielenže iba polovičná ambícia v porovnaní s priemerom EÚ, ale vláda sa nesnaží splniť ani túto métu, dodáva Guardian.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo vo svete

Diskusia (0 reakcií)