Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Budúcnosť irackého ropného priemyslu je nejasná

20.02.2003, 00:00 | Roman Schönwiesner | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0



Profilujú sa medzi nimi dva hlavné záujmové tábory. Americké ropné spoločnosti, ktorých expanziu zastavilo desať rokov trvajúce embargo, sa pripravujú na veľký rozmach svojich aktivít v Iraku. Európska konkurencia zase nemieni dopustiť, aby bola vynechaná z prípadného delenia prístupu k irackému ropnému bohatstvu.



Veľká hra



Potvrdené zásoby ropy v Iraku dosahujú 115 miliárd barelov. Je to druhý najväčší objem na svete hneď po Saudskej Arábii. Na druhej strane stoja Spojené štáty, ktoré ako najväčší spotrebiteľ ropy na svete každoročne skonzumujú viac čierneho zlata, ako samy vyťažia. Vzhľadom na rastúcu spotrebu sa stávajú čoraz závislejšími od dovozu ropy zo zahraničia.

Podľa Amerického ropného inštitútu American Petroleum Institute si USA vlani zabezpečili z dovozu až 55 percent spotreby ropy, pričom do roku 2020 tento ukazovateľ vzrastie až na 70 percent. USA si potrebujú zabezpečiť stabilné zdroje ropy a v ideálnom prípade aj spoľahlivú vlastnícku štruktúru, ktorá ich bude kontrolovať.

Prípadná americká vojenská ofenzíva v Iraku otvorí aj cestu amerických nadnárodných spoločností k irackej rope. Najlepšie perspektívy čeliť zvýšenej konkurencii majú z európskych výrobcov najmä francúzska spoločnosť TotalFinaElf a ruskí producenti. V súčasnosti majú totiž zo zahraničných hráčov v Iraku najsilnejšie pozície.



Ruské kontrakty



Ruské spoločnosti získali v Iraku viaceré kontrakty. V januári 2003 získala štátna spoločnosť Strojtransgaz zmluvu na rozpracovanie ložiska v západnom Iraku. Podobnú dohodu uzavrela aj ropná spoločnosť Tatnefť a ďalší štátny podnik Sojuzneftegaz podpísal zmluvu o ťažbe 200-tisíc barelov denne z ložiska Rafidain na juhu krajiny. Irak zároveň rokuje s ďalším štátnym podnikom Zarubežnefť o využití ropného poľa Bin Umar.

Rusko podľa denníka The Moscow Times v súčasnosti s Irakom rokuje o 67 projektoch, z ktorých sedemnásť sa týka ropného sektora. Iracký minister obchodu Mohammad Mehdi Saleh minulý týždeň podľa agentúry Prime–Tass potvrdil, že Irak by chcel s Ruskom uzavrieť desaťročnú dohodu o spolupráci v ropnom sektore, ktorej hodnota by mala dosiahnuť 40 miliárd dolárov (1,57 bil. Sk).



Krehká výhoda



Vzťahy oboch krajín sa však výrazne zhoršili po tom, čo Bagdad začiatkom februára potvrdil, že definitívne vypovie kontrakt so spoločnosťou Lukoil v hodnote 3,7 miliardy dolárov, týkajúci sa rozvoja ropného poľa West Qurna. „Kontrakt Lukoilu je ukončený a neplatný. Neexistuje priestor na ďalšie diskusie,“ uviedol iracký minister ropného priemyslu Samir Abdulaziz al-Najem. Spoločnosť podľa neho nesplnila svoje záväzky. K termínu vypršania pôvodnej zmluvy v polovici decembra minulého roku totiž nezačala práce na poli.

Podľa Lukoilu zdržanie ovplyvnili sankcie OSN proti Iraku. Lukoil má na platnosť zmluvy iný názor a je odhodlaný pokračovať v projekte na poli, ktorého využiteľné rezervy sa odhadujú na 1,1 miliardy ton ropy. „Náš kontrakt stále platí,“ uviedol pre agentúru Interfax prezident Lukoilu Vagit Alekperov.

Podľa Lukoilu Irak firmu doteraz neinformoval o žiadnych zmenách. „Keby aj nejaké boli, stali by sa predmetom arbitrážneho súdu v Ženeve,“ upozornil hovorca Lukoilu Dmitrij Dolgov. Pôvodné rozhodnutie Iraku ukončiť kontrakt prišlo v decembri minulého roka a časovo sa zhodovalo so zostrením tónu Moskvy o odzbrojení Iraku.

S. A. al–Najem uviedol, že ruské firmy majú napriek zrušeniu zmluvy s Lukoilom v Iraku „naďalej dobré perspektívy investovať do ropných polí a ložísk zemného plynu“. Podľa jeho informácií Irak v rámci programu OSN „ropa za potraviny“ doteraz kúpil od Ruska ropnú technológiu za 1,2 miliardy dolárov.

Aj francúzsky koncern TotalFinaElf súdne bojuje o uznanie svojich práv na kontrakty v Iraku. Ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia rokovali spoločnosti Total a Elf v Iraku o zmluvách o spoločnej ťažbe. Sedemročné rozhovory vyústili do dvoch kontraktov v celkovej hodnote osem miliárd dolárov. Doteraz sa však nerealizovali.



Nevyhnutné investície



Ani v prípade zmeny režimu v Iraku americké ropné koncerny nemôžu podľa denníka Le Figaro počítať s okamžitým pozitívnym finančným efektom. Iracké ťažobné kapacity sú po dvoch vojnových konfliktoch – najprv s Iránom a potom s medzinárodnou koalíciou po invázii do Kuvajtu – zničené alebo v zlom technickom stave. Ich nábeh na plnú kapacitu si vyžiada niekoľko rokov. Bagdad – v porovnaní so siedmimi miliónmi barelov Saudskej Arábie – ťaží len dva milióny barelov ropy denne.

Americké firmy sú v Iraku aktívne aj v súčasnosti. Robia tak cez sprostredkovateľov, najmä ruské firmy. Takýmto spôsobom sa na trh USA dostáva iracká ropa, ktorú Bagdad vyváža v rámci programu „ropa za potraviny“.

Svoje slovo chce pri obnove irackého ropného priemyslu mať aj Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). V prípade, že by ropa z Iraku začala bez konzultácií s OPEC prúdiť na svetové trhy v oveľa väčších množstvách, mohla by podľa kartelu skolabovať rovnováha na trhu s ropou. OPEC sa preto bude aktívne angažovať v reintegrácii Iraku do svojich radov, čo by ho zaväzovalo dodržiavať produkčné kvóty.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo vo svete

Diskusia (0 reakcií)