Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čaplovič kupuje predražené didaktické pomôcky. Až do vyčerpania

17.12.2013, 05:28 | Pavel Sibyla | © 2013 News and Media Holding

Tento príbeh sa začal ešte v minulom roku. Moc v krajine prevzala strana Smer, ministrom školstva sa stal Dušan Čaplovič. Po svojom predchodcovi našiel plnú kasu eurofondov. Až príliš plnú. Ku koncu marca 2012 bolo zo 618 miliónov eur vyčlenených na vzdelávanie, vyčerpaných necelých 15 percent.

  • Tlačiť
  • 0

Nový minister ohlasoval prepúšťanie, ale úradníkov zbehlých v čerpaní peňazí z Bruselu sa týkať nemalo. „Pokiaľ ide o eurofondy, tam by som nechcel šetriť, tam potrebujeme odborníkov,“ vyhlásil D. Čaplovič. A odborníci ani šéf rezortu školstva v nasledujúcich mesiacoch nelenili, ani nešetrili. Vznikli tri projekty, ktorých rozpočty sa dokopy v starej mene šplhajú k závratným 2,6 miliardám korún.

Sme výnimočná krajina

Najväčšia časť z tejto sumy – 44 miliónov eur, bola vyčlenená na projekt s názvom Rozvoj stredného odborného vzdelávania (RSOV). Hlavná myšlienka: Slovenský školáci nemajú záujem o odborné školy, vymierajú majstri, ktorí by ich dobre pripravili do praxe a mnohé stroje v dielňach už dávno prekročili prah životnosti.

Socialistami vedené ministerstvo sa to rozhodlo riešiť aj spomenutým projektom. A „bitka“ o jeho rozpočet už spoznala prvého víťaza. Stala sa ním spoločnosť Atos IT Solutions and Services, ktorá sa pred zmenou majiteľa v roku 2011 nazývala Siemens IT Solutions and Services. Tá mala v čase prvej vlády Roberta Fica s rezortom školstva pomerne čulé obchodné vzťahy.

Slovo bitka nie je v úvodzovkách náhodou. Súťažné podklady si síce po vyhlásení obstarávania na „Dodávku didaktických pomôcok zameraných na modernizáciu obsahu a metód vzdelávania pre žiakov odborného vzdelávania a prípravy“ prevzalo až 13 firiem.

Ponuku však nakoniec predložil len spomínaný Atos. „V tomto sme výnimočná krajina. Pokiaľ vo zvyšku Európy v priemere súťaží vo verejných súťažiach päť až sedem firiem, u nás sú to sotva dve,“ hovorí Jiří Vlach z Aliancie za transparentnosť a boj proti korupcii.

Vedenie projektu si nepripúšťa, že by niečo pri vyhlásení obstarávania pochybilo, keď nakoniec žiadna skutočná súťaž neprebehla a Atosu k výhre stačilo ponúknuť 22,508 milióna eur s DPH. Čo bolo len 0,05 percenta menej ako bola predpokladaná hodnota zákazky. „To nie je otázka na mňa, ale na spoločnosti, ktoré si prevzali súťažné podklady,“ hovorí projektový manažér RSOV Vladimír Vajdák.

TREND sa opýtal štyroch firiem, u ktorých sa vzhľadom k predošlým skúsenostiam dalo očakávať, že sa o dvadsaťdva miliónov od štátu budú uchádzať.

DITEC, Asseco, DATALAN si po telefonickom oslovení vyžiadali otázku mailom, ale ani po troch týždňoch neodpovedali. Vyjadrila sa len eseročka InterWay, podľa zástupcu ktorej kombinácia požiadaviek vyhlasovateľa obstarávania, kapacít firmy a rozsahu projektu rozhodla, že sa InterWay o zákazku uchádzať nebude.

Keď viete, že ste sám

Otázka znie, či Atos vedel, že žiaden z konkurentov ponuku nepredloží a teda si mohol dovoliť uchádzať sa o biznis s cenou takmer identickou s predpokladanou hodnotou zákazky.

„To sa bežne deje,“ reaguje riaditeľ systémovej integrácie v Atose Emil Fitoš na otázku, či si ľudia zo slovenských IT firiem volajú a debatujú, kto sa ktorej súťaže zúčastní. V Atose vedeli, že vážny záujem má len InterWay. No v čase, keď ŠIOV vyzval na predloženie ponúk, v Atose už mali informáciu, že tento konkurent ponuku nepredloží.

Do úvahy ešte prichádzala košická Education Training & Consulting company (ETCC, kedysi VSŽ vzdelávacie a poradenské centrum), no hoci sa aj táto firma prebrala súťažné podklady, ponuku nedala.

„Ale s tými sme si od začiatku vytvorili taký koaličný vzťah,“ hovorí E. Fitoš s dadatkom, že Košičania budú v tomto projekte subdodávateľom Atosu. „ETCC bude pre nás dodávať niečo, čo my nerobíme,“ hovorí a na mysli má koordináciu tvorby časti vzdelávacieho obsahu.

Zaujímavosťou pri tomto verejnom obstarávaní je aj predpokladaná hodnota zákazky. Čo je podľa J. Vlacha údaj, ktorý by obstarávateľovi nemal slúžiť na nič iné, iba na zvolenie správneho postupu obstarávania.

Keď štát obstaráva dodanie didaktických pomôcok, čo už robil v minulosti niekoľkokrát, J. Vlach by očakával, že úradníci ŠIOV-u dokážu určiť predpokladanú hodnotu aj sami.

V tomto prípade si na to netrúfli. A to aj napriek tomu, že v marci schválenom projekte RSOV, v rámci ktorého sa pomôcky obstarávajú, bola už suma vyčlenená na didaktické pomôcky uvedená – 22,518 milióna eur. Pre istotu urobili u troch firiem prieskum trhu.

Oslovený bol Agemsoft – partner Atosu v konzorciu, od ktorého Čaplovičovo ministerstvo kúpilo školám digitálny obsah menom Planéta vedomostí.

Ďalšou oslovenou firmou bol „koaličný partner“ Atosu spoločnosť ETCC. A tretím samotný Atos. Prvé dve spomenuté firmy si akoby neprečítali zmluvu o RSOV, ktorá už v tom čase dávno visela na internete. A predpokladanú hodnotu zákazky, nevedno prečo, odhadli na vyššiu sumu, aká bola uvedená v projekte.

Atos zjavne stránku crz.sk pozná a zákazku „odhadol“ na presne rovnakú cifru, aká je uvedená v zmluve o RSOV. Tú ŠIOV použil ako predpokladanú hodnotu zákazky a s takmer identickou ponukou Atos v novembri obstarávanie ako jediný účastník aj vyhral.

O koľko preplatíme

O spomenutej Planéte vedomostí sa pred rokom pomerne čulo písalo. Diskutabilná bola na tejto digitálnej verzii učiva pre päť predmetov miera chýb a nepresností v obsahu, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý bývalý minister školstva Eugen Jurzyca tento produkt školám nekúpil.

Pochybnosti boli aj o cene. Exminister pre časopis .týždeň uviedol, že firma Agemsoft prichádzala na rokovania s rôznymi cenovými ponukami.

Jeho nástupca D. Čaplovič pochybnosti o kvalite produktu ani o jeho cene nemal a školám pod stromček kúpil Planétu za zdanených 10,4 milióna eur.

Je 22,5 milióna eur za vzdelávací obsah pre stredné odborné školy, ktoré teraz štát kupuje od Atosu, dobrá cena, alebo predražená?

Porovnanie Planéty vedomostí a didaktických pomôcok od Atosu

Planéta Atos
Počet lekcií 1 090 min. 1 050
Trvanie zmluvy v mesiacoch 36 20
Počet licencií 580 000 35 000
Cena za licencie s DPH v mil. eur 8 22,5
Cena za služby s DPH v mil. eur 2,4 n
Cena za jednu lekciu v eur* 7 339 19 143
* bez započítania ceny za služby. V prípade Atosu, v zmluve s ktorým cena za služby uvedená nie je, sa rátalo s rovnakou sumou za služby ako v prípade Planéty vedomostí

Keď TREND.sk v lete o tomto projekte pre stredné odborné školy písal prvý raz, citoval poslanca Miroslava Beblavého, ktorý zákazku na didaktické pomôcky v rámci RSOV označil za predraženú už vtedy.

S kúpou Planéty vedomostí ju porovnal výpočtom ceny za jednu licenciu daného produktu a vyšlo mu, že produkt pre odborné školy bude stáť päťdesiatnásobne viac. „Porovnávanie licencií je zavádzajúce. Ide o dva celkom odlišné obsahy," oponoval vtedy ŠIOV.

No ani iné porovnanie sa daňovníkom nebude páčiť. V oboch prípadoch (Planéta vedomostí a didaktické pomôcky od Atosu) štát v princípe nakupuje licenciu na používanie digitálneho obsahu a k tomu nejaké služby.

Určujúcim okrem kvality obsahu by mal byť rozsah a na prvý pohľad sa zdá, že porovnať Planétu a didaktické pomôcky od Atosu je nemožné: Planéta zahŕňa iba päť predmetov (matematika, fyzika, chémia, biológia a prírodoveda), zatiaľ čo Atos má dodať učivo pre osem nie predmetov, ale odborov (hutníctvo, strojárstvo, elektrotechnika, spracúvanie dreva, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, technická chémia a potravinárstvo).

No digitálne spracované učivo matematiky pre žiakov základných aj stredných škôl môže byť oveľa rozsiahlejšie ako digitálne spracovateľné poznatky z hutníctva.

A pri bližšom pohľade do zmlúv vidieť, že oba produkty by mali byť rozsahom zhruba to isté. Planéta zahŕňa 1 090 interaktívnych lekcií, učivo od Atosu by malo obsahovať minimálne 1 050 lekcií. Ak sa od ceny za Planétu odčíta 2,4 milióna eur, ktoré štát zaplatí za služby help-desku, systémovej podpory a školenia, za jednu lekciu zaplatili daňovníci 7 376 eur.

Zmluva s Atosom tiež zahŕňa služby (ale bez školení pre používateľov), no ich cena nie je presne definovaná. V prípade, že by stáli rovnako ako pri zavádzaní Planéty, jedna lekcia pre odborné školy vyjde na 19 143 eur. To je o 160 percent viac oproti cene za lekciu v Planéte.

Mačku vo vreci testovať netreba

Aj keby hore uvedený hrubý prepočet bol príliš hrubý, je zjavné, že ŠIOV je v tomto biznise veľmi štedrý pri rozhadzovaní peňazí.

V prvom rade, ŠIOV ešte presne nevie, čo kupuje. Planéta vedomostí bola v čase, keď za ňu D. Čaplovič platil, hotový produkt, ktorý si predtým bolo možné vyskúšať. To o didaktických pomôckach od Atosu neplatí. Známe sú len obsahové a technické požiadavky, ktoré sa spolu s rôznymi náčrtmi dostali zo súťažných podmienok aj do zmluvy.

Ukážka mentálnej mapy zo súťažných podkladov

No napriek tomu, že ŠIOV kupuje takpovediac rodiacu sa mačku vo vreci, v zmluve sa vôbec neráta s testovacou prevádzkou ani v polovičnej miere, ako tomu bolo pri Planéte vedomostí.

Pri tej bol dodávateľ zaviazaný k deväťmesačnej testovacej prevádzke. V prípade zákazky pre Atos zmluva požaduje iba odovzdávací test technologickej platformy (v zmluve chýba definícia, čo sa pod týmto pojmom myslí), na ktorej budú pomôcky bežať.

Ich kvalita sa bude hodnotiť iba počas tohto testu a gestori zo ŠIOV-u budú mať na vydanie rozhodnutia o vyhovujúcej kvalite pomôcok „až“ 10 dní.

Ďalšie rozdiely, ktoré hovoria o tom, že štát kupuje zatiaľ neexistujúci digitálny obsah od Atosu pridraho:

na rozdiel od Planéty bude len v slovenčine a nie aj v angličtine či v jazykoch národnostných menšín; nebude sa dať využívať off-line a bez záruky sú aj služby help-desku.

Pokým pri kúpe Planéty bolo jasne definované, v ktorých hodinách bude učiteľom a žiakom pomoc dispozícii (od 8.00 do 16.00 hod.) a ako rýchlo musia pracovníci help-desku spracovať požiadavku používateľa (najneskôr do dvoch hodín), nároky na Atos nemal štát v tomto prípade žiadne.

Hlavne to vyčerpať

Vyše dvadsať miliónov eur štát nezaplatí len za interaktívne didaktické pomôcky, ale aj za klasické pracovné zošity a učebné texty na 3 350 stranách.

Uvedená suma nie je konečná. „Očakávame, že po skončení platnosti tejto zmluvy (júl 2015, pozn. red.) bude ministerstvo školstva riešiť rutinnú prevádzku servisnou zmluvou,“ hovorí E. Fitoš. Takáto zmluva nemôže byť hradená z peňazí EÚ a účet bude musieť potiahnuť štátny rozpočet.

Premrštenosť čiastky, ktorú daňovníci zaplatia za digitálne pomôcky od Atosu, by niekto mohol obhajovať tým, že na rozdiel od Planéty vedomostí sa jedná o celkom nový produkt, ktorý sa bude musieť vyvíjať od prvej nuly a jednotky.

No E. Fitoš priznáva, že zhruba polovicu sumy využijú na nákup digitálnych pomôcok zo zahraničia. Druhá polovica sa použije na tvorbu pomôcok domácou výrobou a to využitím zhruba dvoch stoviek „kreatívnych angažovaných učiteľov.“

Ako pri všetkých podobných projektoch, aj pri tomto sa štát uspokojil s merateľnými ukazovateľmi typu 35-tisíc zapojených študentov.

Či digitálne pomôcky, za ktoré štát zaplatí mastnú čiastku, zvýšili úroveň v praxi využiteľných vedomostí študentov, akoby nikoho nezaujímalo.

Až sa potom zdá, že hlavným účelom podobných projektov je minúť peniaze. Súdiac podľa ostatných štatistík sa to súčasnej vláde darí. Podiel vyčerpaných peňazí z Bruselu sa v prípade operačného programu Vzdelávanie zvýšil od volieb dvojnásobne na aktuálnych 32 percent.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Čaplovič, ministerstvo školstva

Diskusia (0 reakcií)