Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Cestám chýbajú nielen peniaze, ale aj moderné technológie

25.09.2003, 10:38 | Katarína Začková | © 2003 News and Media Holding

Slovenským cestám chýbajú peniaze aj technológie. Prednosť má asfalt s krátkou životnosťou.

  • Tlačiť
  • 0

Aj keby malo Slovensko na výstavbu diaľnic a opravy ciest trojnásobok dostupných zdrojov, ani tak by nestačili. Vyhlásil to minister dopravy Pavol Prokopovič. Slovenské cesty sú pritom pokryté asfaltom. Ten je síce lacnejší, ale zďaleka nevydrží toľko ako moderné betónovo-cementové povrchy.

V prípade používania tejto o niečo drahšej technológie by Slovensko dokázalo ušetriť peniaze na údržbu a opravy ciest.


Domáce stavebné firmy však na takúto zmenu nie sú pripravené a štátny investor o nej uvažuje len ako o vzdialenej alternatíve. V susednom Česku už výhody betónovo-cementového povrchu objavili, na Slovensku je asfalt v jednoznačnej prevahe.

Nekvalitné cesty

Podľa medzinárodného indexu kvality ciest (IRI) je na Slovensku desať percent diaľnic a ciest v nevyhovujúcom stave a zhruba ôsmim percentám ciest sa prisudzuje havarijný stav.

Hlavným dôvodom je vysoký nárast dopravy od začiatku 90. rokov. Cesty na Slovensku neboli na takú záťaž zvyknuté a ani stavané.

Asfaltový povrch ciest nemá dlhšiu životnosť než dvanásť rokov. Zástupcovia štátneho investora v Česku – Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD) – uvádzajú, že cesty pokryté betónovým povrchom by mali bez opráv vydržať 35 rokov.

Majú vysokú tvrdosť a hodia sa najmä tam, kde je vysoká intenzita dopravy.

Tým, že sa na nich ani v horúčavách netvoria koľaje a rolety, zvyšuje sa bezpečnosť premávky. Betónové kryty sa používajú aj v tuneloch, a nielen pre vysokú životnosť. Ich svetlý povrch totiž ušetrí tretinu elektrickej energie na osvetlenie.

Vedúca oddelenia ŘSD v brnianskom závode Marie Birnbaumová poznamenáva, že betónovo-cementové povrchy sú síce v obstarávacích nákladoch o desať percent drahšie, ale sú trvácnejšie. Dosahujú nižšie prevádzkové náklady, teda vlastne šetria zdroje na údržbu,“ vysvetľuje vedúca oddelenia ŘSD v brnianskom závode Marie Birnbaumová.

Oprava a údržba si vyžaduje dlhší čas, takže opravovaný úsek cesty môže byť dlhšie uzavretý. No vytvárajú sa zároveň predpoklady, že vozovky o to dlhšie vydržia. V Českej republike sa betónové povrchy použili pri výstavbe šiestich úsekov diaľnic a ciest. Okrem toho sa osvedčili najmä na letiskách a na obchvatoch miest, ako aj priamo v mestách.

Nie sú peniaze

V súčasnosti sa v Česku percento využitia tejto technológie zvyšuje, aj keď nedosahuje priemer vo vyspelých krajinách. USA majú betónovo-cementovým povrchom pokrytých 34 percent ciest, Nemecko 31 percent, Belgicko 41 percent. Na Slovensku sa tento povrch použil na výstavbe tunelov Branisko a Horelica pri Čadci a na hraničných priechodoch v Rusovciach a Kútoch. To netvorí ani jedno percento ciest a diaľnic v krajine.

Zástupcovia slovenského štátneho investora – Slovenskej správy ciest (SSC) tvrdia, že Slovensko nie je na širšie použitie nových technológií ukladania betónovo-cementového povrchu ciest a diaľnic pripravené.

Diaľničný program na Slovensku vo svojich základných cieľoch, napríklad spojenie západu s východom Slovenska, potrebuje viac ako dvesto miliárd korún. Náklady na údržbu a opravy ciest nedosahujú v priemere ročne ani dvadsať percent výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Diaľnice síce majú „tú nevyhnutnú opravu a údržbu“, ale podľa vedúceho odboru správy a prevádzky diaľnic ministerstva dopravy Štefana Töröka celkový stav ciest sa neustále zhoršuje už prinajmenšom 15 rokov. „No peňazí viac nebude,“ konštatuje riaditeľ odboru cestného hospodárstva ministerstva dopravy Gejza Végh. Podľa neho sa ani z tohtoročného rozpočtu 2,3 miliardy korún na opravy a údržbu nedá vyskakovať.

Údržba a oprava ciest a diaľnic v SR (náklady, mil. Sk)

PRAMEŇ: Slovenská správa ciest

Cesty vo vyspelých krajinách podľa Š. Töröka žijú v pravidelných cykloch opráv, „my také čosi nepoznáme“. Podľa neho by pomohla poriadna injekcia peňazí, aby sa rast úsekov v nevyhovujúcom a havarijnom stave zastavil. Oželel by aj výstavbu jedného z plánovaných úsekov diaľnic, len aby sa zhoršovanie stavu ciest zastavilo.

Raz to príde

Námestník generálneho riaditeľa pre úsek investičnej prípravy a výstavby SSC Peter Gandl pripomína, že prioritou je čo najrýchlejšie spojenie západu s východom: „Chýbajú zdroje, preto je ťažšie investovať do nových technológií, ktoré by výstavbu ešte viac predražili.“ Na otázku TRENDU, či by sa už pri výstavbe nemali brať do úvahy prevádzkové náklady, reaguje: „Raz na to budeme myslieť.“ Kedy? „Keď na to slovenská ekonomika bude mať,“ odpovedá

Takisto čaká na viac skúseností. Cesty s betónovým krytom sa v bývalom Česko-Slovensku začali stavať koncom 70. rokov. Boli však hlučné a pre veľké škáry aj nekvalitné. Historicky sa preto Slovensko sústredilo na asfaltové povrchy, na ktoré je zvyknutá aj údržba.

A meniť to bude ťažké. „Vlastne také firmy ani nemáme,“ upozorňuje G. Végh. Predpokladá však, že betónové kryty vozovky sa budú používať pri všetkých tuneloch a estakádach.

V Česku sa však s využívaním betónu pokračovalo. „A prvé výsledky po viac ako dvadsaťročnom vyhodnocovaní ukázali, že právom,“ hovorí M. Birnbaumová. Prevádzkové náklady na údržbu vozoviek nedosiahli v priemere ani 40 percent nákladov na údržbu asfaltových ciest.

 Zároveň zdôrazňuje, že technológie sa postupne zdokonaľovali a zbavili sa aj niekdajšej hlučnosti či nerovnosti povrchu. Česko využilo najmä nemecké a rakúske technológie, kde sú podobné klimatické podmienky.

Nie sú pripravení

Slovensko má na využitie betónovo-cementových povrchov ciest predpoklady. Má dostatok prírodných surovín – štrku, kameniva či cementu. P. Gandl si však nevie predstaviť, že by slovenské diaľničné firmy začali zrazu používať práve tieto technológie.

Problémom je aj vysoká rozostavanosť diaľnic a rýchlostných ciest – takmer sedem desiatok stavieb. Dokumentácie k uzatvoreným zmluvám totiž stanovujú aj konštrukčné riešenie povrchov.

Vedúci oddelenia stavebných hmôt na Ministerstve priemyslu a obchodu ČR Václav Knor firmy neľutuje: „Ak chcú v konkurenčnom prostredí prežiť, zrejme budú musieť investovať do nových technológií.“ Myslí si, že ak spoločnosti nemajú na finančne náročné technológie, mali by sa pri niektorých projektoch združiť, tak ako to bolo aj v Česku.

Obchodný riaditeľ Doprastavu, a.s., Bratislava, jedného z najväčších dodávateľov výstavby diaľnic a ciest na Slovensku, Karol Hlaváč pripúšťa, že ani ich firma s týmito technológiami nerátala.

A z vlastných zdrojov si ich momentálne ani nezabezpečí. Podľa neho ani ostatné firmy na betónové povrchy nie sú pripravené. Nevylučuje však, že s takýmto spôsobom stavby a opravy ciest budú musieť rátať. „Myslím si, že by s týmito novými technológiami mala rátať aj nová koncepcia výstavba diaľnic a rýchlostných ciest,“ hovorí K. Hlaváč.

Ako na to

M. Birnbaumová podotýka, že o nových technológiách v Česku prebieha diskusia dodnes. Boj firiem o štátne zákazky poznačil aj rozhodovanie o betónových krytoch. A nebol vždy korektný. Išlo o to, aby firma dala za každú cenu výhodnejšiu ponuku a zvíťazila. „Stalo sa nám, že asfaltové firmy pri výpočte nákladov navrhovali nižšiu vrstvu asfaltu, čo znížilo kvalitu, a teda aj životnosť vozovky,“ spomína si M. Birnbaumová.

V súčasnosti sa ŘSD bráni tak, že prevzalo do rúk rozhodovanie pri výbere druhu vozoviek. „Ak preukážeme, že betónová vozovka má oveľa väčšie opodstatnenie, tak už v zadaní pri výbere firiem si kladieme ako podmienku tento druh povrchu,“ dodáva M. Birnbaumová.

    V Bratislave sa betónové povrchy osvedčujú

    Betónovo-cementové povrchy vozoviek podobne ako v Česku oceňujú aj zástupcovia Magistrátu hlavného mesta Bratislavy – najmä na zastávkach mestskej hromadnej dopravy, na križovatkách a mestských obchvatoch.

    Eva Uhliariková: Bratislava nadviaže na európsky trend. Najviac dopravou zaťažené mesto na Slovensku trpí nedostatkom peňazí, „no to neznamená, že betónové povrchy nepoužívame. Vieme, že s nimi mesto v budúcnosti ušetrí,“ poznamenáva vedúca cestného hospodárstva Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy Eva Uhliariková.

    Podľa nej sa však betónový kryt nedá používať všade. Na cesty, ktoré kopírujú inžinierske siete, je asfaltový povrch lepší, lebo sa ním pri opravách ľahšie manipuluje. Výhodou asfaltu je takisto krátkodobejšia uzávierka ciest. Asfaltové vozovky by sa mali opravovať v minimálne 15-ročných cykloch, čo je však pre bratislavský rozpočet nereálne.

    Mesto vyčlenilo na tento rok na údržbu a opravu ciest 54 miliónov korún, minimálnu reálnu potrebu však oddelenie cestného hospodárstva vyčíslilo na tristo miliónov korún. Náklady na údržbu by sa mohli podľa E. Uhliarikovej znížiť, keby sa aspoň na exponovaných miestach – zastávkach autobusov a križovatkách – požíval betónovo-cementový povrch.

    Prax ukazuje, že asfaltové povrchy nezvládajú vyššiu nosnosť áut ako desať ton. Toľko však má však len prázdny trolejbus, ktorý cestujúci zaťažujú ďalšími zhruba šiestimi tonami.

    Od roku 1999 do 2001 vzrástla zaťaženosť dopravy v Bratislave o 74 percent. „Doteraz zrekonštruované zástavky na Ružinovskej ceste s betónovým povrchom nám dávajú za pravdu – sú trvácnejšie,“ poznamenáva E. Uhliariková.

    Vstupné náklady sú však vyššie. A niekedy aj tento fakt rozhodne, podobne ako dĺžka opravy, ktorá pri uložení betónového povrchu trvá aj tri týždne. E. Uhliariková odhaduje, že aj Bratislava nadviaže na európsky trend - na vozovkách, ktoré sú vystavené veľkým nápravovým tlakom, sa používa betónovo-cementový povrch. Ten v konečnom dôsledku mestské rozpočty šetrí.


Foto – Miro Nôta, Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Lacný tovar objednaný na dlhé roky dopredu

Názor | Investor hovorí o spôsobe výstavby diaľnic ako o jazde zaoceánskym parníkom. Má pravdu, svet pozná aj modernejšie postupy

Od januára sa zvýšia ceny diaľničných nálepiek

Diaľnica Viedeň-Bratislava bude do konca roku 2006

Diaľničné kompromisy neznamenajú výrazné zmeny

Manipulácia okolo diaľnic pokračuje

Diskusia (0 reakcií)