Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Chaos v energiách: V každej civilizovanej krajine by prišlo nezávislé vyšetrovanie

01.02.2017, 12:15 | Zuzana Kollárová | © 2017 News and Media Holding

Regulačná politika štátu v energetike je podľa Rastislava Hanuláka, partnera advokátskej kancelárie Capitol Legal Group, spolitizovaná a absolútne nesystémová. Regulačná prax potrebuje podľa neho v prvom rade nezávislosť od politických a podnikateľských vplyvov, to sú aj základné požiadavky smerníc EÚ.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Dá sa jednoznačne povedať, čo sa stalo od januára na trhu s energiami?

Od 1. januára sa začalo nové päťročné regulačné obdobie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa pre toto nové regulačné obdobie rozhodol zmeniť doteraz zaužívaný tarifný systém distribúcie elektriny a plynu, pričom oficiálnym dôvodom je odstránenie diskriminácie podnikateľov v porovnaní s domácnosťami.

Doposiaľ boli tarify určené pre domácnosti výhodnejšie. Tento dôvod je logický, pretože čo sa distribúcie elektriny a plynu týka, ide o rovnakú službu bez ohľadu na to, či ju na konci využíva domácnosť alebo podnikateľ.

Neprehliadnite

Na začiatku leta 2016 ÚRSO predložilo do medzirezortného pripomienkového konania nové vyhlášky. Tie nastavili nové tarifné skupiny. Zlúčili sa pôvodne diferencované tarifné skupiny pre domácnosti a podnikateľov, pre distribúciu plynu úrad vytvoril namiesto doterajších 14 skupín až 26 skupín. Úrad zároveň umožnil presunúť do fixnej zložky ceny za distribúciu elektriny až 80 percent celkových nákladov distribučnej spoločnosti a do fixnej zložky ceny za distribúciu plynu až 85 percent nákladov, čo je oproti 60 percentám platným v predchádzajúcom období veľký nárast.

To samozrejme tiež nemusí byť v rozpore s logikou, keďže prevažná väčšina nákladov distribučných spoločností súvisí s infraštruktúrou a má preto fixný charakter. Na druhej strane, presun nákladov do fixnej zložky až v takomto vysokom podiele nekorešponduje s politikou energetickej efektívnosti a tvorby úspor. Znížením váhy variabilnej zložky závislej od spotrebovanej energie sa totiž stráca podstatný motivačný prvok na dosahovanie úspor. Takáto veľká zmena sa musela zákonite prejaviť.

Navyše, distribučné spoločnosti v elektroenergetike sa rozhodli, že od januára opustia doterajší systém priraďovania odberateľov v domácnosti do tarifných skupín v závislosti od ich ročného odberu a prejdú na členenie podľa typu pripojenia (1 x 25A, 3 x 25A a podobne). Aj keď na pravdepodobné dôsledky v podobe zvýšenia cien upozorňovali odborné médiá a Združenie dodávateľov energií už v novembri a decembri, reálny dopad nebolo možné poznať až do vystavenia prvých zálohových faktúr na rok 2017. Do kuchyne distribučiek vidí naozaj len ÚRSO.

Dôvod zmien má podľa vás logiku. Výsledkom je ale chaos v cenách energií, aký sme tu od vzniku regulačného úradu ešte nezažili.

Je fakt, že dopady zmien neboli vopred riadne analyzované, úrad vec dôsledne neposúdil ani dodatočne, hoci ho na to vyzývala Republiková únia zamestnávateľov, Združenie dodávateľov energií, ministerstvo hospodárstva či ministerstvo práce. ÚRSO opakovane trvalo na tom, že zmena regulácie nebude mať žiadne dopady.

Hanulák Rastislav, CLGZdroj: Miroslava Spodniaková

Odborná verejnosť nemá prístup k detailom vykonávania cenovej regulácie a nevidí do oprávnených nákladov distribučných spoločností. Je však verejným tajomstvom, že distribučné spoločnosti v elektroenergetike hospodária už niekoľko rokov s veľkým deficitom, ktorý vznikol v dôsledku toho, že tieto spoločnosti musia od roku 2010 zabezpečovať výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou elektriny a tepla. Sťažujú sa, že ÚRSO im v cenovej regulácii odmieta uznávať všetky s tým súvisiace náklady.

Len samotná SSE-D zverejnila, že u nich ide o sumu 230 miliónov eur. Ďalší balík dodatočných nákladov pre distribučné spoločnosti predstavuje odvod z regulovaných činností, ktorý musia od 1. januára platiť v dvojnásobnej výške. Je preto absolútne legitímne trvať na dôslednom posudzovaní oprávnených nákladov distribučných spoločností z dôvodu hrozby umelého navyšovania taríf o takéto náklady. Išlo by totiž o priamy rozpor so zákonom.

Netreba zabudnúť, že ÚRSO si v roku 2015 vyžiadalo dodatočné peniaze zo štátneho rozpočtu na vykonanie veľkých kontrol v distribučných spoločnostiach (približne 1,8 milióna eur). Všeobecne sa teda očakávalo, že dôjde skôr k poklesu nákladov na distribúciu zohľadňovaných v cenách či aspoň k nejakej ich optimalizácii.

ÚRSO si však nedalo ani tú námahu, aby odbornú verejnosť plnohodnotne informovalo o výsledkoch kontrol, ktoré typy nákladov sa preverovali, čo sa zistilo, aké konkrétne dôsledky to bude mať. Nedivme sa potom, že dôvera v demokratické inštitúcie klesá, keď sa správajú tak ako sa správajú.

Hanulák Rastislav, CLGZdroj: Miroslava Spodniaková

Premiér podľa jeho vyjadrenia „šetrí“, kto je za vysoký nárast ceny energií zodpovedný. V čom zlyhal regulačný úrad, v čom  distribučky?  Nie je problém už v tom, ako regulačný úrad nastavil vyhlášku, zvýšil neprimerane váhu fixnej platby za distribúciu a pomenil tarify a neinformoval odberateľov, ktorí sa na zmeny vôbec nemohli pripraviť?

Áno, presne v tom je problém. Ak sme chceli odstrániť diskrimináciu firiem na úkor domácností, zvýšiť podiel fixnej zložky v tarife za distribúciu a súčasne optimalizovať pripojenia (ističe), malo sa to robiť postupne, krok za krokom. Súčasne sa mala pripraviť informačná kampaň, ktorá by odberateľom umožnila pokojne, s časovou rezervou optimalizovať svoje pripojenia a samozrejme, výlučne na náklady distribučných spoločností (následne uznaných v rámci cenovej regulácie). Nejde totiž o ľubovôľu odberateľov zmeniť si ističe a ani distribučná infraštruktúra netrpí žiadnym nedostatkom kapacity, ktorá by nevyhnutne vyžadovala okamžité a radikálne zníženie súčasných odberových kapacít.

V každej civilizovanej krajine by po takomto škandále nasledovalo nezávislé vyšetrovanie, ktorého úlohou by bolo preveriť, či si distribučné spoločnosti neuplatnili oprávnené náklady vo vyššej miere ako je prípustné (či krížovo nedotovali svoje iné stratové činnosti) a tiež to, či podružným zámerom distribučných spoločností nebolo inkasovať od odberateľov dodatočné prostriedky z titulu vynútenej optimalizácie pripojenia do sústavy. Vyšetrovanie by však nemal robiť úrad a už vôbec nie pod jeho súčasným vedením. To by nemalo s nezávislosťou a objektívnosťou nič spoločné.

Vyrieši podľa vás cenové opatrenie ÚRSO chaos s cenami energií? Už sa objavujú podnety, že problém v elektrine je rovnako veľký aj na východnom Slovensku. ÚRSO možno niečo vyriešil na strednom Slovensku pre niektoré skupiny odberateľov, iné si však na strednom Slovensku pohoršia.

Tarify sa v nových rozhodnutiach nastavili tak, aby nevznikali extrémne situácie. Osobne si myslím, že problém je rovnako vypuklý aj na východnom Slovensku, avšak Východoslovenská distribučná koná obozretnejšie (menej vystavených zálohových predpisov, komunikácia s odberateľmi). Nedávno som čítal rozhovor so šéfom odboru regulácie tejto spoločnosti, ktorý avizoval, že v individuálnych prípadoch zvýšenej fakturácie budú postupovať tak, že odberateľom sami zoptimalizujú ističe a uplatnia ceny zodpovedajúce upravenému pripojeniu spätne od 1. januára. Jedine čo nevieme, či to urobia bezplatne.

Čo sa týka plynu, naozaj tu platí, že sa vraciame v cenách do roku 2016?

To teraz neviem povedať, bude si potrebné počkať na opravené faktúry alebo aspoň na prvé prepočty dodávateľov, ktoré očakávam v týždni po 30. januári. Tu by som však rád upozornil na to, že ÚRSO zmenilo len prvých 6 tarifných skupín a zvyšných 20 ponechalo v sumách podľa pôvodného rozhodnutia. A do týchto nezmenených tarifných skupín patria väčší odberatelia plynu nad 100-tisíc kWh, medzi nimi napríklad aj odberatelia plynu na účely výroby tepla v domových kotolniach alebo výrobcovia tepla v centralizovanom zásobovaní využívajúci zemný plyn. Tí zvýšené náklady logicky „preklopia“ do ceny tepla.

Ako hodnotíte súčasnú regulačnú politiku štátu v energiách?

Ako spolitizovanú, absolútne nesystémovú a v posledných rokoch len ad hoc reagujúcu na zlé politické a regulačné rozhodnutia z minulosti. Príkladom sú premrštené výkupné ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby, podpora baníctva na Hornej Nitre, veľký investičný dlh z minulosti. Netreba zabúdať, že do monopolných činností v energetike vstúpili nedávno finanční investori, ktorí očakávajú návratnosť svojich investícií a majú pravdepodobne aj silný politický výtlak.

V predchádzajúcich rokoch ÚRSO pri regulácii cien v elektroenergetike ťažil jednak z rapídneho poklesu ceny komodity na trhu, čo umožňovalo prenášať uvedené náklady do regulovaných zložiek, predovšetkým do tarify za prevádzkovanie systému. Len tá od roku 2010 do roku 2017 stúpla z pôvodných 6,30 eura na 26,20 eura. Ďalej sa uplatňovali rôzne sporné opatrenia, ktoré prenášali záťaž na iných účastníkov trhu ako odberateľov. Napríklad v roku 2014 sa zaviedol poplatok pre výrobcov elektriny (G-komponent), ktorý v júni 2016 označil ústavný súd za neústavný. V roku 2015, v dôsledku nenápadnej úpravy zákona, prišiel veľký počet nezávislých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov o podporu. Aj táto kauza je v súčasnosti na ústavnom súde. 

Hanulák Rastislav, CLGZdroj: Miroslava Spodniaková

V plynárenstve na jeseň minulého roka ÚRSO schválilo nenápadnú zmenu prevádzkového poriadku pre spoločnosť eustream, ktorá zabezpečuje prepravu plynu. Zmena mala mať za následok nemožnosť obstarania prepravnej kapacity na ročnej báze (od 1.1.2017 do 31.12.2017). Následkom toho si dodávatelia mohli počas roka 2017 obstarať prepravnú kapacitu len na mesačnej báze, ktorá však bola niekoľkonásobne drahšia ako ročná kapacita. Pod tlakom dodávateľov však eustream ustúpil a vrátil sa k pôvodnej praxi. Prvýkrát sa však až v tomto roku objavuje prax, ktorá má dopady priamo na koncových odberateľov.

Ako by sa mala zmeniť regulácia v energetike?

Regulačná prax potrebuje v prvom rade nezávislosť od politických a podnikateľských vplyvov, to sú základné požiadavky smerníc EÚ. Čiže v prvom rade rekonštrukcia ÚRSO ako národného regulačného orgánu, kolektívne riadenie odborníkmi, nezávislý odvolací orgán a zmena štýlu práce (komunikácia s odbornou verejnosťou, rovnaké zaobchádzanie so všetkými podnikateľmi v energetike).

Z hľadiska energetickej politiky ako celku sa žiada výrazné zníženie nákladov politických rozhodnutí vstupujúcich do ceny elektriny, ktoré spôsobili, že cena elektriny pre slovenský priemysel je jedna z najvyšších v EÚ. Väčšina ostatných vstupných nákladov je pritom na porovnateľnej cenovej úrovni so zahraničím, pričom práve významný pokles ceny elektriny by mohol vytvoriť dostatočný priestor pre rast miezd zamestnancov bez poklesu ziskovosti. Zníženie cien energií teda ja osobne považujem za najlepší nástroj na zvýšenie miezd v národnom hospodárstve.

Žiadalo by sa však prehodnotiť všetky štátne podpory kompenzované cez niektorú zo zložiek ceny elektriny, ako napríklad výrobu elektriny z domáceho uhlia či prehodnotenie súčasnej miery podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou. Nevyhnutnú časť týchto nákladov by mali znášať aj verejné rozpočty, keďže ide zjavne o štátnu pomoc. V dôsledku selektívnej podpory niektorých podnikateľov sú ukrátení nielen ostatní podnikatelia ale aj ich zamestnanci.

Segment dodávky elektriny a plynu je v súčasnosti extrémne preregulovaný, a to nielen z hľadiska regulácie ceny. Sú vytvorené legislatívne a regulačné bariéry pre prechod zákazníka od dodávateľa k dodávateľovi, navyše pravidlá dodávky elektriny a plynu sú unifikované, čo jednotlivým dodávateľom neumožňuje reálne sa navzájom odlišovať napríklad pri ponuke rôznych produktov. Slobodnej súťaži dodávateľov, ktorá by priniesla úspory ale aj inovácie však prekáža najmä neúmerne vysoký podiel regulovanej zložky ceny v koncovej cene elektriny, ktorá je rovnaká pre všetkých. Tým je veľmi zúžený priestor pre akúkoľvek rozumnú cenovú politiku dodávateľov.

Zníženie nákladov politických rozhodnutí by teda malo pozitívny vplyv aj na ceny pre koncových odberateľov. Regulácia však musí zákonite zostať relatívne prísna v tých činnostiach, ktoré sú monopolné (najmä prevádzka infraštruktúry, čiže preprava a distribúcia elektriny a plynu). Podnikatelia, ktorí v tomto segmente podnikajú, nemôžu logicky očakávať rýchlu návratnosť investícií.

Neodpustím si však ešte jednu poznámku. V súčasnosti je regulačný úrad orientovaný na spoluprácu smerom na východ, organizuje twinningové projekty s Ukrajinou, Moldavskom, Srbskom, najnovšie predseda avizoval spoluprácu s Kubou. Popri tom je známe, že slovenský regulátor pravidelne nevysiela svojich zástupcov na rokovania Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov EÚ. To je platforma zriadená smernicami o vnútornom trhu s elektrinou a plynom, ktorá sa zaoberá zlepšovaním regulačnej praxe v EÚ a rieši aj budúcnosť. Európska komisia predložila v decembri návrh zimného balíčka, ktorý obsahuje veľké množstvo zmien, ktoré sa zásadne dotknú regulačnej praxe a celej ekonomiky.

Diplomaticky povedané, mám obavu, že vedenie úradu absolútne zaspalo dobu, čo pokladám za jednu z príčin značného zaostávania slovenského trhu s energiami z hľadiska úrovne hospodárskej súťaže a tým pádom aj príliš vysokej koncovej ceny elektriny v porovnaní s partnermi v EÚ. O absencii inovácií radšej pomlčím. Slovensko sa fakticky nepodieľa na tvorbe politík EÚ, len mechanicky preberá v Bruseli schválené akty, čo nie je chyba Bruselu, ale naša. 

Štát tvrdí, že napráva chyby a cena energií by mala byť primeraná. Regulačný úrad odstraňuje problém na strednom Slovensku, v plyne na celom Slovensku. Ibaže takéto riešenie poškodzuje mnohých iných odberateľov, ktorým mali platby od januára klesnúť a teraz im stúpnu. Je toto vôbec v súlade s energetickou politikou EÚ, so smernicami únie? Uspel by spotrebiteľ so sťažnosťou na EK?  

Právny základ takáto sťažnosť samozrejme má. V zmysle smerníc o vnútornom trhu s elektrinou a vnútornom trhu s plynom musia byť tarify týkajúce sa distribúcie elektriny objektívne, transparentné a nediskriminačné a musia odzrkadľovať náklady súvisiace s distribúciou elektriny. Domnievam sa, že to čo predviedli distribučné spoločnosti spolu s regulačným úradom v súvislosti s cenotvorbou distribúcie na rok 2017 nezodpovedá uvedeným princípom, preto podanie adresované Európskej komisii môže byť na mieste.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Tagy energie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Súvisiace články

Ficove rošády s cenami energií

Ficove rošády s cenami energií

Premiér, ktorý na netrhovej politike nízkych cien bez ohľadu na okolnosti zbiera politické body, verejne a bez škrupúľ začal robiť poriadky so šéfom „nezávislého“ úradu. 7

Kde urobili súdruhovia (strážcovia energií) chybu

Kto môže za chaos s cenami energií

Martin Ondko: Holjenčík nové ceny nedomyslel

Nemocnica sv. Michala porušila zákon, konštatuje ÚVO