Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čína drží svet v šachu

01.10.2010, 00:01 | Milan Debnár | © 2010 News and Media Holding

Vyspelé technológie Západu fungujú na základe dovozu komodít z krajiny draka

  • Tlačiť
  • 0

Keď sa hovorí o ktorejkoľvek komodite, takmer vždy je rozhodujúcim impulzom rastu či poklesu ceny jej spotreba v Číne. Nedávno zverejnené údaje o raste HDP ukázali, že krajina draka predbehla Japonsko a dostala sa na pozíciu druhej najväčšej ekonomiky sveta. V súčasnosti je aj na prvej priečke v spotrebe ropy, predstavuje najväčší automobilový trh a stala sa lídrom v ťažbe zlata. Menej známe je, že má takmer monopol na ťažbu a spracovanie surovín, bez ktorých nie je možný vedecko-technický pokrok.

Unáhlený krok

Ide o skupinu štrnástich kovov označovaných aj ako lantanoidy. V periodickej tabuľke prvkov nasledujú za lantánom a majú atómové čísla od 57 do 71. Vyskytujú sa len v zlúčeninách. Veľké ložiská rúd, v ktorých sa nachádzajú, sú v Škandinávii, USA, Číne a vo Vietname. Ďalšie v Kanade, Austrálii, Južnej Afrike, v Grónsku. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny – apatity na polostrove Kola v Rusku. Problém je, že tieto prvky sa vyskytujú v malej koncentrácii a čo ešte viac komplikuje situáciu, často s rádioaktívnym tóriom. Z rudy ich treba prácne a draho separovať. Konkurovať lacnej pracovnej sile v Číne v baniach a v spracovateľských závodoch na Západe nevydržali. Postupne ich zatvorili.

Využitie lantanoidov verejnosť takmer nepozná. Iba neodým je známy vďaka neodýmovým magnetom. V súčasnosti sú u spotrebiteľov obľúbené napríklad magnetické darčeky (WiKi Multi-Coloured M-Cube, NeoCube hlavolam). Tieto magnety sú schopné uniesť viac než tisícnásobok vlastnej hmotnosti a magnet veľký ako dvojeurová minca môže udržať desaťkilogramový železný predmet. Tieto magnety sa používajú v záznamových hlavách pevných diskov, CD-ROM mechanikách, ale aj pri výrobe malých mikrofónov a kvalitných reproduktorov v slúchadlách. Samozrejmosťou pre ich nízku cenu je široké využitie v strojárstve.

Chuťovka

Menej známe je samárium, terbium, dysprózium, túlium, lutécium, európium, cér či lantán. Bez dysprózia, európia a terbia by napríklad nefungovali klasické farebné obrazovky – luminofor v nich obsahuje práve tieto prvky. Tieto obrazovky sú však na ústupe a nahrádzajú ich LCD a plazmové monitory.

V jadrových elektrárňach by sme zasa našli gadolínium a dysprózium – v moderátorových tyčiach. Lode amerického námorníctva by sa bez týchto prvkov nepohli z miesta, lebo sú súčasťou navigačných systémov aj motorov. Aj také pokrokové vojenské technológie ako americké tanky Abrams či radary Aegis, ktoré patria medzi dobre utajované projekty, sú závislé od samária.

Vzácne prvky potrebujú aj riadené strely Hell Fire, satelity, letecké prístroje, prístroje na nočné videnie, lasery, iPody, plazmové TV, vodné filtre a desiatky či stovky ďalších produktov high-tech revolúcie. Vo výrobkoch sa nachádzajú v minimálnom množstve, ale bez nich by vôbec nefungovali. Sú akýmsi šafranom v delikatese. Sú dokonca aj v takom skvoste automobilizmu, akými sú hybridné motory.

Niektoré nízkoenergetické žiarovky, ktoré presadzujú vlády na šetrenie elektrickej energie, potrebujú terbium. Aj na Slovensku vyrábajú v novozámockom Osrame metalhalogénové vysokotlakové výbojky, v ktorých horákoch sa nachádza tento kov. Komponent, ktorého súčasťou je terbium, však dovážajú z Nemecka, kde podľa informácií, ktoré TRENDU poskytol Osram, zatiaľ nedostatok suroviny nepocítili, lebo majú zásoby. Svetelné výbojky plnené halogenidmi dysprózia sú zdrojom veľmi intenzívneho svetelného žiarenia a nachádzajú uplatnenie najmä vo filmárskom priemysle a ďalších špeciálnych aplikáciách. Lantán a cér sú súčasťou katalyzátorov používaných v petrochémii pri krakovaní ropy.

Rafinérky katalyzátory odoberajú od výrobcov, ktorí majú vytvorené určité zásoby. V súčasnosti nikto nevie povedať, odkiaľ budú v budúcnosti tieto prvky dovážať. Najpravdepodobnejšie je, že Čína bude dodávať už hotové výrobky, v tomto prípade katalyzátory.

Bez terbia a gadolínia nie je možné vyrábať ani optické disky – CD a DVD. Zlúčeniny týchto dvoch prvkov sú základnou súčasťou záznamovej vrstvy, do ktorej sa zapisujú dáta. Cér zasa nachádza široké uplatnenie v metalurgii a lantán v sklárskom priemysle. Sklo, ktoré obsahuje tento kov, získava vysoký index lomu a vykazuje nízky svetelný rozptyl. Preto sa používa na výrobu šošoviek do objektívov filmových kamier, fotografických prístrojov a ďalekohľadov.

Takmer úplná závislosť

Nie je problém, že lantanoidy sú pre pokrok nevyhnutné. Ale to, že až 97 percent ich produkcie v súčasnosti pochádza z Číny, ktorá pred niekoľkými týždňami oznámila, že znižuje v druhej polovici roka o 72 percent exportné kvóty na tieto kovy. Priemysel Číny totiž sám spotrebuje v najbližších troch rokoch väčšinu produkcie lantanoidov. Jediný, kto s tým rátal, bolo Japonsko, ktoré v posledných rokoch horúčkovito vzácne kovy nakupovalo v snahe predzásobiť sa.

Európske aj americké firmy ostali väčšinou zaskočené. Mnohí výrobcovia vrátane slovenských si vážnosť situácie zatiaľ neuvedomujú. Berú to ako problém, ktorý majú riešiť ich dodávatelia.

Dlho po druhej svetovej vojne boli napríklad USA v produkcii vzácnych kovov sebestačné. Kilogram európia však stál 7 500 dolárov, dysprózia 300 dolárov, túlia až 50-tisíc dolárov. Lenže Mountain Pass, kľúčovú baňu v Kalifornii, zatvorili v 90. rokoch, keď Čína zaplavila trh svojím exportom a nižšími cenami prakticky zlikvidovala všetky západné bane. Americké spracovateľské závody sa presťahovali k zdroju – do Číny. V USA neostal ani jediný.

Všetko fungovalo. Až doteraz. Politici sú zdesení. Americký Kongres žiada dodatok k zákonu o národnej bezpečnosti. Odborníci chystajú projekty na znovuotvorenie zaplavených baní – aj tej v Mountain Pass – na vybudovanie metalurgického priemyslu, ktorý by produkoval vzácne kovy nezávisle od Číny. To však bude, podľa optimistických predpokladov, trvať minimálne 15 rokov. Firmám, ktorých produkcia bez vzácnych kovov nie je možná, sa núka riešenie, ktoré radových zamestnancov nepoteší. Presťahovať továrne do Číny. Globalizačná úloha Číny sa tak môže výrazne upevniť.

Foto na titulke - SITA / AP

Článok vyšiel v ročenke TREND TOP v priemysle, ktorá je prílohou aktuálneho TRENDU č. 39.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Čína, komodity

Diskusia (0 reakcií)