Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

5 vecí, ktoré by mal Fico urobiť, aby jeho „boj s korupciou“ brali ľudia vážne

18.04.2017 | Zuzana Petková | © 2017 News and Media Holding

Názor | Premiér Robert Fico nedávno vyhlásil, že pre Slovensko je veľkou výzvou boj proti korupcii. Ponechajme bokom premiérovu motiváciu, prečo chce odrazu riešiť korupciu, ktorá donedávna ešte na najvyšších poschodiach politiky podľa jeho ministra vnútra neexistovala. Pri príležitosti utorkového Veľkého protikorupčného pochodu TREND premiérovi ponúka zopár rád, čo by mal urobiť, aby mu ľudia uverili.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

1. Zmeny na polícii a prokuratúre

Aj keď premiér nemá priamy dosah na vedenie polície či prokuratúry, môže pritlačiť na ministrov a inštitúcie, aby prijali zmeny, ktoré zefektívnia činnosť zložiek zodpovedných za vyšetrovanie korupcie.

Vedenie polície vrátane policajného prezidenta Tibora Gašpara a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik by mali abdikovať na svoje funkcie už len preto, lebo im verejnosť neverí, že dokážu aj iné ako zametať korupčné kauzy pod koberec. Vláda by sa mala zamyslieť nad monokratickou štruktúrou prokuratúry, ktorá kopíruje sovietsky model a prijať také zákony, ktoré by rozviazali ruky jednotlivým prokurátorom.

Policajní šéfovia by sa nemali meniť po každých voľbách a s každým ministrom vnútra. Elitná policajná zložka, ktorá rieši korupciu, by mala byť nezávislá od ministerstva vnútra, mala by disponovať vlastnou rozpočtovou kapitolou a šéfovať by jej mal nezávislý človek. Podobne ako je to v Rumunsku, kde stíhajú za korupciu členov vlády a ďalších vysokopostavených predstaviteľov.

Neprehliadnite

2. Posilniť whistleblowing

Schváliť vyššiu ochranu pre oznamovateľov korupcie. Slovenský zákon ich chráni len dovnútra inštitúcie, nie vtedy, keď korupciu oznámia médiám alebo zverejnia informácie o podozrivých obchodoch. Pritom sú prípady, keď whistleblower inú možnosť nemá, ak nedôveruje úradu, v ktorom pracuje a kde sa stretol s korupčným konaním.

Štátni úradníci by mali povinne prechádzať školeniami, ako postupovať, ak majú podozrenia z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, prípadne čelia požiadavkám na nekalé konanie.

V prípade, ak úradník upozorní na korupciu alebo predraženú zákazku, ako to nedávno spravila bývalá referentka ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková, štát by to mal oceniť a postarať sa, aby takáto osoba zostala v jeho službách. Premiérovi ľudia vo vedeniach ministerstiev a v úradoch by mali ísť v tomto príkladom a podobné oznámenia preverovať, nie whistleblowerov zosmiešňovať.

3. Zverejňovať vratky DPH

Štát sa stále borí s vysokými únikmi DPH a sú známe podozrenia, že nadmerné odpočty v minulosti neoprávnene čerpali ľudia blízki politickým špičkám. Aj preto by mala Finančná správa pre zvýšenie transparentnosti nájsť spôsob, ako zverejňovať „vratky“ DPH tak, aby neporušila daňové tajomstvo.

Ak môže publikovať menný zoznam firiem, ktoré sú najväčšími platcami daní na Slovensku, pokojne by to mohla robiť aj pri tých, čo sú najväčšími žiadateľmi o nadmerné odpočty DPH. Nielen novinári, ale aj verejnosť by si mohla porovnať, či majú skutočne biznis, ktorý ich na podobné žiadosti o vrátanie DPH oprávňuje alebo robia kšefty s tichým súhlasom daniarov.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 2
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

Tagy Názory, Robert Fico