Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čo má spoločné Žitňanskej protischránkový zákon a Miklošova rovná daň?

15.12.2016, 00:00 | PR

PR Servis | Slovensko zaviedlo rovnú daň v roku 2004 ako prvý zo stredoeurópskych štátov ako odpoveď na klesajúcu motiváciu priznávať a platiť dane. Napriek tomu, že tento unikátny daňový model neskôr nasledovali viaceré krajiny v regióne, Slovensko zostalo v očiach zahraničných investorov priekopníkom a zaslúžilo si medzinárodné uznanie pre svoju progresívnosť. Ohromná mediálna publicita tohto opatrenia výrazne zvýšila atraktivitu krajiny pre zahraničné investície. Z tejto „pozitívnej reputácie“ profituje Slovensko dodnes.

  • Tlačiť

Protischránkovým zákonom sa Slovensko o viac ako desať rokov neskôr pokúsilo ponúknuť Európe inovatívne a progresívne riešenie zložitého a desiatky rokov pretrvávajúcemu problému prania špinavých peňazí cez tzv. daňové raje. Unikátnosť zvoleného riešenia spočíva v tom, že do odkrývania skutočných vlastníkov musia byť zaangažovaní tí, ktorí sa podieľajú na vytváraní schránkových firiem a daňovo-optimalizačných schém. Tým, že Slovensko, ako prvá krajina na svete začala uplatňovať najvyšší štandard boja proti praniu špinavých peňazí na svoj vlastný aparát a pri vynakladaní svojich verejných financií, vytvorilo nový „role model“ a môže slúžiť ako „compliance“ vzor pre ostatné krajiny, ako aj pre svojich vlastných podnikateľov. Zvýšenie transparentnosti podnikateľského prostredia tým, aby bolo verejne známe, kto a prečo obchoduje so štátom, bude mať jednoznačne pozitívny dopad na zlepšenie hospodárskej súťaže. Odstránenie trhových deformácií spôsobených tým, že niektorí podnikatelia si vedeli vybaviť štátne zákazky nekalým spôsobom, vyváži zvýšené administratívne náklady spojené s registráciou a overovaním konečných užívateľov. Dôležitejšie ako odhalenie konkrétnych „podvodníkov“ je zmena paradigmy; štát bude odteraz obchodovať iba s podnikateľmi, ktorý majú transparentnú vlastnícku štruktúru.

Cestu vydláždili „praktické skúsenosti“

Cesta k vyššej transparentnosti nakladania s verejnými financiami začala už za vlády Ivety Radičovej povinným zverejňovaním zmlúv verejných subjektov v centrálnom registri zmlúv. Verejnosť sa tak už dnes môže na internete dozvedieť, ktoré spoločnosti a za akých podmienok „obchodujú so štátom“. Vo väčšine prípadov však nie je jasné, ktoré fyzické osoby „ukryté“ za takýmito spoločnosťami nakoniec z obchodov profitujú.

Pri škandáloch typu „nástenkový tender“, „kauza CT“, „diaľničné mýto“ či „Váhostav“ sa začali objavovať konkrétne indície o tom, že za spoločnosťami obchodujúcimi so štátom sú rôzni politici, úradníci, sponzori politických strán či finančné skupiny. Podozrenia z masívneho konfliktu záujmov, korupcie a uprednostňovania veriteľov vytvorili politickú vôľu požadovať odhalenie vlastníckeho pozadia spoločností, ktoré nakladajú s verejnými financiami.

Zdroj: ISA.

Prvotné legislatívne pokusy upraviť transparentnosť vlastníckych štruktúr cez predpisy o verejnom obstarávaní neboli úspešné, keďže nerešpektovali základné európske a ústavné princípy nediskriminácie podnikateľov z ostatných členských štátov EU a  nedovoleným spôsobom obmedzovali prístup k verejným zákazkám. Neskoršia úprava, ktorá zaviedla register konečných užívateľov výhod pre podnikateľov vo verejnom obstarávaní naopak nespĺňala požiadavku na plošnosť, efektivitu kontroly a vynútiteľnosť sankcií.

Autori tohto článku v spolupráci s Nadáciou zastavme korupciu upozorňovali na uvedené legislatívne  nedostatky. Pre mimovládnu iniciatívu Štrngáme za zmenu pripravili úplne nový legislatívny zámer zákonnej úpravy obchodovania štátu a súkromného sektora, ktorý sa podarilo presadiť do Programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020. Následne boli prizvaní do pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti, ktorá na základe pôvodného legislatívneho zámeru pripravila a v legislatívnom procese „sprevádzala“ vznik tzv. protischránkového zákona. Po rozsiahlej verejnej a odbornej diskusii a po zapracovaní drvivej väčšiny odborných pripomienok a pozmeňovacích návrhov opozície bol zákon schválený „ústavnou väčšinou“ 25. októbra 2016.

Protischránkový zákon má síce oporu v tzv. štvrtej smernici proti praniu špinavých peňazí, nepredstavuje však jej implementáciu. Smernica predstavuje minimálny štandard pre odkrývanie konečného vlastníka (vyžaduje neverejný register konečných užívateľov výhod iba pre podnikateľov), ktorý však slovenský protischránkový zákon vysoko prekračuje.

Zákon je postavený na princípe, že so štátom (v najširšom slova zmysle) môže obchodovať iba ten, kto dobrovoľne a dôveryhodne odkryje svojho konečného vlastníka, ktorým je jedna alebo viacero fyzických osôb. To znamená, že prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenia od verejnej sféry môžu len tie subjekty súkromnej sféry, ktoré zverejnia svojich konečných vlastníkov v registri. Na zápis konečného vlastníka do registra už nepostačuje „iba“ čestné vyhlásenie, ale zapisovaný údaj bude  overovaný pred zápisom, priebežne, ako aj na základe podnetu. Overovanie budú vykonávať tzv. „profesisti“, register bude viesť a údaje na základe podnetov preverovať Okresný súd v Žiline. Register bude verejne prístupný na internete. Sankciami za porušenie zákona budú odstúpenie od zmluvy, pozastavenie plnenia zo zmluvy, pokuty, ručenie za pokuty, odňatie hospodárskeho prospechu, vyškrtnutie z registra, ako aj zápis do registra diskvalifikovaných osôb. Tieto zásady posúvajú verejnú kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami v európskom kontexte legislatívne na najvyššiu úroveň.

JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing
JUDr. Radovan Pala, Ph.D., LL.M., partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing
Spoločnosť je členom Združenia pre rozvoj investícií (ISA)

ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje ako „think-tank“ alebo „support base“ pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Združenie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.

pr_seesame_03

  • Tlačiť

Tagy ISA, korupcia, Nadácia Zastavme korupciu, protischránkový zákon, Zahraničné investície