Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Čo sa Druckerovi podarilo a čo chystá pre pacientov

21.04.2017 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding

Napriek tomu, že do zdravotníctva za rok natečie 4,4 miliardy eur a prevažne z vreciek pracujúcich, podmienky, v akých sa liečia pacienti tomu nezodpovedajú. Ministerstvo zdravotníctva už dávnejšie predstavilo 26 projektov, ktoré by mali túto situáciu zvrátiť. V piatok minister zdravotníctva Tomáš Drucker s novinármi bilancoval, ktoré sa mu za zhruba rok svojho pôsobenia podarilo dotiahnuť do konca. Záverom je, že viac má toho rezort ešte pred sebou ako za sebou.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Najprospešnejšia zmena v očiach pacientov, ktorá sa doteraz T. Druckerovi podarila presadiť, je obmedzenie reexportu liekov. Vďaka novým pravidlám a vysokým sankciám pre výrobcov či distribútorov liekov v súčasnosti evidujú 95-krát menej hlásení o chýbajúcich liekoch. Vlani v októbri ich ešte bolo 3 986, v apríli tohto roka mali 42 hlásení.

Za hotové považuje minister aj nastavenie nových procesov starostlivosti o pacientov na urgentných príjmoch. Zadefinovali sa štandardy personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia urgentov.

Rezort určil aj 32 konkrétnych nemocníc, ktoré sú oprávnené čerpať európske prostriedky. Od júna budú mať na obnovu urgentných príjmov k dispozícii dokopy 150 až 170 miliónov eur. Z týchto peňazí sa má vybudovať aj šesť traumacentier, ktoré doteraz na Slovensku chýbajú. Konkrétne v Bratislave, Martine, Nitre, Banskej Bystrici, Košiciach a Poprade.

Neprehliadnite

T. Drucker sa tiež pochválil novým transplantačným zákonom, ktorý bol prijatý minulý rok. Snahou novej legislatívy bolo obmedziť neetické obchodovanie s niektorými tkanivami. Spomenul aj nové dozorné orgány v nemocniciach, záchrankách a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni či zavedenie centrálneho obstarávania CT prístrojov, za ktoré Medzinárodný menový fond označil Slovensko ako „best practise“.

Centrálny nákup pre nemocnice sa má tento rok realizovať aj pri lineárnych urýchľovačoch, RTG prístrojoch či nemocničných posteliach. Ušetriť peniaze v systéme sa podľa ministra podarilo aj znížením neprimerane vysokých marží pri nákupe špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Celkový odhad úspor za rok je 35 miliónov eur.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je aktuálne novela zákona o pracovnej zdravotnej službe, ktorá má znížiť administratívne a finančné zaťaženie zamestnávateľov. Zdá sa, že realitou sa stane aj roky žiadaný detenčný ústav. Vláda schválila jeho výstavbu, stáť by mal 15 miliónov eur. Ústav by mal vyrásť v Hronovciach vedľa psychiatrickej nemocnice, v blízkosti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach.

Zmien a projektov, ktoré majú ešte ministerské tímy pred sebou, je však oveľa viac. TREND.sk prináša prehľad tých, ktoré by sa mali najviac dotknúť pacienta.

Skrátenie ordinačných hodín pohotovostí

Ohľadne nového režimu fungovania lekárskej služby prvej pomoci už dlhšie prebiehala diskusia. Pôvodne chcelo ministerstvo určiť pevnú sieť, v ktorej by bolo 51 pohotovostí pre dospelých a 45 pre deti a dorast. V priebehu budúceho týždňa chce rezort predložiť do medzirezortného pripomienkového konania nový návrh ambulantnej pohotovosti.

Podľa neho by mali byť pohotovosti v každom okresnom meste, ktorých je 79. Fungovať majú v pracovných dňoch od 16. hodiny do 23. hodiny a ostatné dni od 7. do 23.hodiny. Vyšší územný celok si však bude môcť zazmluvniť poskytovateľa ambulantnej pohotovosti aj po 23. hodine. Ak o to nebude záujem, pacienti budú mať k dispozícii ústavnú pohotovostnú službu v nemocniciach a záchranky. Zmeny by sa mali v praxi odraziť v polovici budúceho roka.

Nariadenie o ordinačných hodinách

Zákonom chce ministerstvo po prvýkrát definovať ordinačné hodiny aj nariadiť ich minimálny počet pre všeobecných lekárov. Cieľom je zvýšiť dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Obvodní lekári budú musieť povinne odrobiť týždenne 30 hodín a minimálne dvakrát do týždňa by mali byť dostupní v ordinácii do 14. hodiny.

„Viem, že vyššie územné celky nariaďujú až 40-hodinové ordinačné hodiny, ale prax je taká, že keď prídete na obed do ambulancie, lekári nie sú k dispozícii, lebo robia napríklad nejakú administratívu. Nechceme zmenami tlačiť na lekárov, musíme ale definovať záujem štátu dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ zdôvodnil T. Drucker.

Poplatky za objednávanie u lekára

Ministerstvo úplne pozastavilo projekt doplnkových ordinačných hodín. Predstavou bolo, že v rámci nich sa budú môcť objednávať na konkrétne termíny pacienti, ktorí nemajú čas celé dni sedieť v čakárni. Ošetrenie u lekára si po klasických ordinačných hodinách mali platiť sami.

Lekári však nesúhlasili s navrhovaným cenovým stropom a aj časť pacientov by mala zrejme s takouto úpravou problém. Rezort preto od svojich plánov upustil. T. Drucker si však stojí za tým, že podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti platbami nie je správne.

Do zákona chce preto zakotviť, že tomu, kto bude podmieňovať objednanie či vyšetrenie pacienta akýmkoľvek spôsobom, bude udelená pokuta minimálne 2-tisíc eur a maximálne 10-tisíc eur. Pri treťom rovnakom porušení až 20-tisíc eur. Skrývať poplatky za objednanie podľa ministrových slov nebude možné ani v zmluvách o takzvanom manažmente pacienta.

Nemocnica KramáreZdroj: SITA

Obnova nemocníc

V priebehu troch rokov chce ministerstvo za 55 miliónov eur zrekonštruovať niektoré štátne nemocnice. V Detskej Fakultnej nemocnici Bratislava sa má dobudovať urgentný príjem, chirurgicko-intenzivistický pavilón, ubytovanie pre rodičov, centrum jednodňovej chirurgie a vymeniť okná a výťahy.

Vo Fakultnej Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici má prebehnúť kompletná rekonštrukcia tepelného hospodárstva, vnútorných priestorov a obvodového opláštenia. V troch zdravotníckych zariadeniach Univerzitnej nemocnici Bratislava - na Kramároch, Antolskej a v Ružinove - sa majú vybudovať urgentné príjmy. Podľa ministra sú tieto investície nevyhnutné aj napriek tomu, že do piatich rokov má stáť na Rázsochách nová bratislavská Univerzitná nemocnica.

Investovať sa má aj do zdravotníckej techniky. Regionálne úrady verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva by mali dostať nové laboratóriá a Národný onkologický ústav nový lineárny urýchľovač a CT prístroj.

Široká obnova techniky sa plánuje aj v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, žilinská Fakultná nemocnica by mala dostať CT-čko, RTG prístroj či operačný mikroskop a Fakultná nemocnica s poliklinikou v Prešove CT prístroj.

Centrá zdravotnej starostlivosti

Ministerstvo opäť oživuje aj tému integrovaných centier zdravotnej starostlivosti, voči ktorým v minulosti brojili samotní lekári. Má ísť o obnovu infraštruktúry zdravotnej starostlivosti v ambulantnej sfére. Rezort chce v jednotlivých regiónoch Slovenska vybudovať akési zdravotné strediská, kde budú sídliť minimálne dvaja všeobecní lekári a špecialisti podľa potreby daného regiónu.

Budované majú byť z eurofondov, oprávnenými žiadateľmi budú môcť byť samosprávy spolu s konkrétnymi poskytovateľmi. Z projektu budú vylúčené okresné a krajské mestá, keďže je zameraný hlavne na oblasti, kde je nedostatok praktických a odborných lekárov.

Doplniť lekárov by mal aj rezidentský program, ktorý tiež ministerstvo inovuje. Absolvent, ktorý do šiestich mesiacov nenastúpi do ambulancie a päť rokov nebude vykonávať prax ako praktický lekár, bude musieť vrátiť prostriedky, ktoré do neho boli investované. Rezidentský program sa má rozšíriť aj na špecialistov.

Podpora domáceho ošetrovateľstva

Ešte predošlé vedenie rezortu zdravotníctva presadilo, že zdravotné poisťovne sú povinné hradiť niektoré výkony v domovoch sociálnych služieb. Zadefinovalo ich však len deväť, čo považuje súčasný minister za nedostatočné.

Preplácanie starostlivosti v rámci domáceho ošetrovateľstva chce preto nastaviť tak, že by domovy dostávali paušálne úhrady podľa počtu klientov a ich stupňa odkázanosti a podľa materiálno-technického vybavenia. Zároveň chce agentúry domáceho ošetrovateľstva priamo napojiť na nemocnice. To znamená, že pacient, ktorý by mal byť doliečovaný na lôžku pre dlhodobo chorých, bude presunutý do domáceho liečenia, ktoré zabezpečia tieto agentúry.

Zdroj: SITA/Diana Černáková

Definovanie štandardov a nadštandardov

Vypracovanie guidelinov, ako efektívne liečiť pacientov, považuje minister T. Drucker za jeden z kľúčových projektov. V prvej fáze bolo vypracovaných 13 špecializačných odborov po desať diagnostických oblastí, kde boli zadefinované pravidlá liečby a nárok pacienta na ňu. Ešte tento rok by mali byť kategorizované, v ďalšej fáze sa rezort pozrie na ďalších deväť odborov.

Cieľom rezortu je podľa T. Druckera vytvoriť jasné pravidlá, na akú liečbu a zdravotnú starostlivosť má pacient nárok, čo musia zdravotné poisťovne hradiť a ktoré veci sú nad rámec verejného zdravotného poistenia a môžu byť produktmi pre doplnkové zdravotné poistenie.

Sieť špecialistov

Legislatíva v súčasnosti určuje, koľko a ktorých odborných lekárov musí zdravotná poisťovňa v jednotlivých krajoch zazmluvniť. Stanovuje takzvanú minimálnu sieť ambulantných špecialistov. Rezort v súčasnosti pripravuje návrh jej optimalizácie, ktorej cieľom je zamerať sa na okresy.

Návrh riešenia bude obsahovať umiestnenie jednotlivých špecializovaných ambulancií v rámci regiónov s dôrazom na spádovú oblasť. O pozitívach a rizikách týchto plánov už písal týždenník TREND (12/2017).

Zisk zdravotných poisťovní

Zisk zdravotných poisťovní by sa mal odvíjať od ich efektivity a akcionári poisťovní by si nemali vyplácať dividendy z peňazí, ktoré sú primárne určené na zdravotnú starostlivosť. Taký je názor T. Druckera, ktorý chystá zmeny aj pre zdravotné poisťovne. Tie zrejme budú môcť tvoriť zisky iba z prostriedkov, ktoré sú určené na ich vlastnú prevádzku.

Aj samotná výška správneho fondu sa má pritom upravovať. V súčasnosti ho definuje počet poistencov, o ktorých sa poisťovňa stará. Po novom sa má správny fond odvíjať od viacerých parametrov. Ak napríklad poisťovňa bude mať pacientov na čakačkách alebo nebude mať naplnenú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bude musieť časť peňazí pôvodne určených na jej prevádzku presunúť na zdravotnú starostlivosť. Tak sa automaticky zníži aj objem balíka, z ktorého bude môcť vytvárať zisky.

Poznámka: TREND.sk spadá do vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí aj so zdravotnou poisťovňou Dôvera do portfólia finančnej skupiny Penta.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Tagy Drucker, zdravotníctvo