Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čudná súťaž o megaprojekt

04.02.2007, 23:52 | Gabriel Beer | © 2007 News and Media Holding

Len projektanti na rozvoji bratislavskej železničnej siete zarobia skoro miliardu korún.

  • Tlačiť
  • 1

Bola to čudná súťaž. Od začiatku ju sprevádzalo napätie. Projektantské kancelárie uzatvárali koalície a pripravovali taktiku. Napokon, hralo sa o najväčšiu projektovú objednávku v histórii Slovenska.

Víťaz mal získať právo dodať Železniciam SR (ŽSR) dokumentáciu k rozvoju a modernizácii železničnej siete v hlavnom meste. Vrátane grandiózneho zámeru vybudovať tunel popod Dunaj. Podklady si vybralo dvadsaťdeväť firiem. No nakoniec sa prihlásili iba tri združenia. Po splnení nevyhnutných kvalifikačných podmienok mala byť stopercentné kritérium pre vybratie víťaza cena. Vyhrala najdrahšia ponuka.

Vylúčili lacnejších

Predstavitelia ŽSR pripúšťajú, že požadované práce boli schopné urobiť všetky tri združenia: projektantská firma Prodex spolu so švajčiarskou spoločnosťou Basler&Hofmann, Reming Consulting v spolupráci s českou firmou Sudop a slovenským Terraprojektom, i Dopravoprojekt so stopercentnou dcérou Infraprojekt. No výberovej komisii sa postupne podarilo ponuky oboch spoločností s nižšími cenami zhodiť zo stola.

Prodex neprešiel pre chýbajúci „aktuálny doklad“. Čo to malo konkrétne byť, ŽSR uviesť nechceli. Nemali doklady pripravené tak, ako sme ich požadovali, povedal hovorkyňa železníc Martina Pavliková.

0_0_zeleznice.jpg

Prodex ponúkol cenu 649 miliónov korún bez DPH. Najlacnejšia bola koalícia Reming Consultingu – pýtala 641 miliónov. Túto cenu výberová komisia neakceptovala a aj Reming vylúčila zo súťaže. Zdôvodnenie? Vraj to bola neprimerane nízka cena. A neakceptovala vysvetlenie Remingu.

„Skutočne sme si dávali na cenu veľký pozor. Kalkulovali sme so ziskom niekde na úrovni desiatich percent. Myslím, že sme počítali dobre, keď druhá spoločnosť bola od nás vzdialená iba o niekoľko miliónov korún,“ hovorí šéf Remingu Slavomír Podmanický.

Lenže komisia očakávala cenu na úrovni miliardy korún. A tak železničiari nakoniec vyberali z jedinej ponuky. Víťazom sa stala koalícia DI Koridor, teda Dopravoprojekt a jeho dcéra. Zapýtali si sumu bližšiu predstavám ŽSR - 940,45 milióna korún bez DPH.

Zmätky v ŽSR

Projektová megasúťaž zastihla všetkých riaditeľov ŽSR, ktorí sa minulý rok menili v rýchlom slede. Prípravu súťaže a komunikáciu s Bruselom spustil Roman Veselka. Obálky sa otvárali za jeho nástupcu Milana Solárika – koncom augusta minulého roka. Ten dal pätnásť minút pred otváraním ponúk vymeniť výberovú komisiu.

Bolo to v právomoci generálneho riaditeľa, obhajuje tento krok hovorkyňa. S dôvetkom, že komisia nemohla byť ovplyvnená. No finálne rozhodnutie ostalo v rukách zatiaľ posledného šéfa Dalibora Zeleného, ktorý pochádza z kádrového rezervoáru Jiřího Paroubka – niekdajšieho českého premiéra a priateľa Roberta Fica. Víťaza oficiálne oznámili 15. decembra.

Porazeným firmám sa o súťaži veľmi hovoriť nechce. Sú obchodní partneri železníc a dostávajú od nich zákazky za desiatky miliónov korún. „My sme dali námietku aj zdôvodnenie ceny. Vedeli sme, že sme ju dali dobre, no naše zdôvodnenie komisia neakceptovala,“ hovorí S. Podmanický.

Ďalšie odvolávanie sa by podľa neho bolo zbytočné. Komisia by určite hľadala argumenty, ako rozhodnutie zdôvodniť. Pri argumentoch o údajne neprimerane nízkej cene sa nedá oprieť o žiadnu legislatívu. Neexistuje vzorec, akceptovateľné percentuálne odchýlky. Všetko stojí na uvážení výberovej komisie.

Informovanie o súťaži zo strany ŽSR bolo chaotické. Podľa oficiálneho vyhlásenia spoločnosti už 30. novembra bola podpísaná zmluva medzi ŽSR a víťazným združením. Lenže železnice ešte 11. decembra na otázky TRENDU odmietali odpovedať s odkazom, že až do kompletného uzavretia súťaže sa nebudú nijako vyjadrovať. Tlakom otázok podľahli o ďalšie štyri dni. No stále nechceli zverejniť, čo všetko od súťažiacich vyžadovali.

Rakúska pečiatka

Víťazné združenie nevedelo dodať komisii vlastné referencie o veľkých železničných stavbách. Na otázky TRENDU Železnice SR odpovedali vyhýbavo: „V zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ako aj súťažných podkladov predmetnej súťaže na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti môže uchádzač využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah, ktoré bude mať k dispozícii na plnenie zmluvy.“

Generálny riaditeľ Dopravoprojektu Gabriel Koczkáš na otázky o referenciách reagoval mierne podráždene. „Možno to bude znieť trocha neskromne, ale treba si uvedomiť, že niet komplexnejšie vybavenej projektovej spoločnosti na Slovensku na realizáciu takejto projektovej úlohy, ako je Dopravoprojekt,“ napísal v e-maili. Ako príklad skúseností s podobnými projektmi z minulosti uvádza projekt nosného systému MHD v Bratislave – metra. No pripustil, že pečiatku o referencii z veľkej železničnej stavby dala Dopravoprojektu renomovaná rakúska spoločnosť ILF Consulting Engineers so skúsenosťami pri výstavbe tunelov.

Súťaž sprevádzala ďalšia zaujímavá udalosť. V čase najväčšieho súťažného vrenia Dopravoprojekt vymenil majiteľov. Takmer celý balík akcií najväčšej slovenskej projekčnej firmy získala koncom októbra česká skupina Sudop Group, tradičný projekčný partner českých železníc.

Podobné zázemie má súčasný šéf ŽSR D. Zelený. TREND sa ho chcel spýtať na možný súvis a vzťahy s českou projektantskou skupinou. „Je to blbosť, pán generálny riaditeľ určite nie je nijako akcionársky prepojený so spoločnosťou Sudop Group,“ odkázal po hovorkyni.

Pražský Sudop šiel pôvodne do súťaže s Remingom, kde mal 49-percentný podiel. Rokovania medzi firmami sa dlho uberali práve týmto smerom. Situácia sa zmenila po výmene akcionárov v Dopravoprojekte. Boli sme zaskočení a dodnes celkom neviem, čo si mám o tom myslieť, hovorí za Reming jeho šéf S. Podmanický.

Paradoxne aj firma Terraprojekt, ktorá súťažila v koalícii s Remingom, patrí do skupiny rakúskej projekčnej firmy ILF Consulting Engineer. Firmy, ktorá referenciami nakoniec pomohla konkurenčnej, drahšej ponuke DI Koridoru.

Tunel

TREND sa nedozvedel, ako si firmy vo víťaznom konzorciu podelia prácu na projekte. Od šéfa Dopravoprojektu dostal odporúčanie: „Na tému tohto projektu by som z vašej strany ocenil trochu iný okruh otázok, ktoré by Bratislavčanov a širokú verejnosť určite viac zaujímali, ako to, koľko práce tenktorý člen víťaznej skupiny, prípadne jeho poddodávatelia budú na výkonoch projektových prác robiť.“

Víťaz s podpísanou zmluvou dostal možnosť realizovať objednávku do polovice budúceho desaťročia. Od zámeru, cez projektovú dokumentáciu, celý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, inžiniersku činnosť až po autorský dozor. Samo projektovanie by malo trvať do roku 2010. Vtedy by sa mala vypísať súťaž na firmu, ktorá najväčšiu časť projektu postaví. A stavať by sa mala ďalších päť rokov.

Dielo je rozdelené na tri časti. Prvá je elektrifikácia päťkilometrového úseku medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskym Marcheggom za približne sto miliónov korún. V tomto prípade by mali byť projekty hotové už na budúci rok. Ďalšia časť je napojenie letiska na železničný systém Bratislavy. Pritom sa ráta aj so zdvojkoľajnením úsekov Petržalka – Kittsee a Bratislava Hlavná stanica – Bratislava Nové Mesto. Tieto stavby si vyžiadajú zhruba dve miliardy korún a mali by sa začať v roku 2010. Zatiaľ sa dá hovoriť o potrebných stavbách s jasnou logikou.

Najväčší zákusok pre projektantov aj stavbárov je takzvané prepojenie koridorov na území Bratislavy. Hrubý finančný odhad stavby – vyše pätnásť miliárd korún. „Koľko to bude stáť presne, je ťažké povedať. Nevieme, čo nás čaká šestnásť metrov pod povrchom, kadiaľ by mala trasa prebiehať,“ hovorí šéfstratég ŽSR Daniel Maruniak.

Nie je jasné ani to, za koľko sa budú vykupovať potrebné pozemky. Stavba by mala mať približne sedem kilometrov tunelov popod zastavanú časť Bratislavy, aj pod Dunajom. Na trase by mali vzniknúť tri podzemné železničné zastávky: Bratislava-Filiálka, zastávka medzi Medickou záhradou a Karadžičovou ulicou a v priestore Dostojevského radu. Nové železničné prepojenie by malo vyústiť v Petržalke, pri obchodnom centre Atrium. Celá trasa by sa mala využívať iba na osobnú dopravu. Slúžiť bude najmä ľuďom cestujúcim vlakom od Trnavy a Galanty.

Otázny efekt

K projektu na území Bratislavy sa zatiaľ zdržanlivo stavajú sami predstavitelia mesta. Samozrejme, podporíme všetko, čo pomôže zlepšiť dopravu na území mesta, diplomaticky odkazuje hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. No bližšie debatovať o projekte môže len primátor Andrej Ďurkovský.

0_0_zelezniceBENED.jpg

Dalibor Zelený po hovorkyni odkázal, že nemá žiadne väzby na víťaza súťaže.

A ten nechce skôr, ako sa stretne s ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym. Zo stretnutia plánovaného na tento pondelok napokon zišlo pre ochorenie ministra.

Debatovať sa malo najmä o prínose železničného projektu pre Bratislavu. Pre mesto, ktoré zápasí s problémami dopravy a ktorému chýba reálny projekt modernej hromadnej dopravy. Aj optimistické alternatívy hovoria len o miernom odľahčení záťaže. Iba ťažko sa dá očakávať, že by obyvatelia Petržalky hojne využívali tento systém na dopravu do mesta. Určite ho nemožno akceptovať ako náhradu za plánovaný nosný dopravný systém.

Samy ŽSR tvrdia, že do budúcnosti si môže vlakové súpravy kúpiť aj bratislavský dopravný podnik a môže skúsiť podnikať na trase medzi Bratislavou a Trnavou. Zatiaľ neexistuje ani jednoznačné vyčíslenie ekonomických prínosov stavby na území mesta. Vnútornú návratnosť bude musieť tiež vypracovať projektant pri ekonomickom zhodnotení stavby. Ako mu to vyjde, dnes nevedno.

Pre lobistov presadzujúcich tento megaprojekt je potešujúce, že v územnom pláne Bratislavy sa s priestorom pre železničné prepojenie cez mesto ráta. Čo ich môže znepokojovať, je, že územný plán hlavného mesta stále nie je schválený. „Sme na začiatku a času je veľmi málo. Pre nás je dôležitá zhoda všetkých zúčastnených, že projekt ozaj chcú,“ hovorí Viktória Chomová, ktorá má v Dopravoprojekte na starosti komunikáciu tejto objednávky.

Európska únia zatiaľ podporí tvorbu projektovej dokumentácie päťdesiatimi percentami z potrebnej sumy. Či únia podporí samu stavbu, nie je isté. Čaká sa na odpoveď z Bruselu. Ak sa aj Európska komisia rozhodne projekt finančne podporiť, nie je jasné, o akú sumu by mohlo ísť a koľko bude musieť priložiť slovenský štátny rozpočet. Nemožno tak vylúčiť ani scenár podobný bratislavskému metru. Že zo zámeru budú mať úžitok najmä a iba silné projektantské firmy.

Foto - SITA, Tomáš Benedikovič

Ilustračné foto – Andrej Balco

  • Tlačiť
  • 1