Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Démon menom cukor: Fakty a mýty o heroíne potravinárskeho biznisu

11.11.2014, 00:01 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Americký dokument Fed Up démonizuje cukor ako najvážnejšiu epidémiu ľudstva súčasnosti. TREND.sk sa snažil dohľadať dôkazy, ktoré by mohli niektoré tvrdenia a mýty o cukre potvrdiť alebo vyvrátiť.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

cukor

Ulice, obchody, školy či parky v Spojených štátoch sú plné obéznych ľudí. Štatistiky OECD hovoria jasne: počet obyvateľov USA, ktorí trpia obezitou, sa približuje 35 percentám. Ide takmer o 80 miliónov Američanov, ich počet sa od sedemdesiatych rokov strojnásobil.  

Spôsobujú to veľké porcie, nadbytok tukov, cukrov aj bielej múky v strave. Podľa nedávneho výskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) priemerný Američan denne skonzumuje jedlo s energetickou hodnotou takmer 2 600 kalórií. To je o 500 kalórií viac než pred 30 rokmi (celá analýza), pričom denný energetický príjem priemerného muža je okolo dvetisíc kalórií (v závislosti od výšky, veku, fyzickej aktivity).

Najnovšie odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť o obéznych pacientov predstavujú 210 miliárd dolárov. Ide o 50 miliónov dolárov viac ako v roku 2008. Na porovnanie, ide o pätinu rozpočtu, ktorý je určený pre americké zdravotníctvo.  

Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych klientov sú v priemere o 1 500 dolárov vyššie ako u Američanov s normálnou váhou. Tieto náklady nezapočítavajú náklady zamestnávateľov, ktoré sa spájajú s obezitou - na práceneschopnosť, ktorú obézni ľudia strávili doma kvôli zdravotným problémom, alebo kvôli nižšej výkonnosti v zamestnaní.

Obezita siahne do peňaženky. Obézni ľudia platia priemerne za zdravotnú poistku o 22 percent viac ako poistenci bez obezity. Poisťovne sa tak bránia, pretože obézni pacienti častejšie trpia cukrovkou, vysokým tlakom alebo srdcovými chorobami.

Na celom svete zomrie ročne 2,8 milióna ľudí v súvislosti s obezitou a liečba jej následkov oberá zdravotníctvu z rozpočtu sedem percent. 

Aj keď ľudia tlstnú aj na Slovensku, realite z USA sú vzdialení. Zatiaľ. Podľa dát OECD trpí obezitou ani nie každý piaty Slovák (štatistiky uvádzame v grafe na konci článku). Problém s nadváhou má však mierne stúpajúcu tendenciu, tvrdí pre TREND.sk lekárka Alžbeta Béderová. 

Obezitu spôsobuje podľa nej nedostatok pohybu a nedostatočne vyvážená strava. Do popredia sa derú fastfoodové jedlá a cukor, na ktorý sa čoraz viac zameriava pozornosť politikov a rôznych organizácií.

Konzumácia cukru na Slovensku

Konzumácia cukru na SlovenskuZdroj: ÚVZ SR

Ako sa stravujeme?

Podľa najnovších dát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré robilo meranie v Bratislavskom kraji, trpí obezitou 17,5 percenta stredoškolákov, v prípade stredoškoláčok do 18 rokov ide o 10,3 percenta. 

"Deti cukor milujú a ten je ukrytý všade. Problémy s nadváhou sa však začínajú už tým, že dieťa vynecháva obedy v škole, pretože mu nechutí. A potom sa nárazovo naje," hovorí lekárka A. Béderová. Stretáva sa s prípadmi obezity každý deň - u detí aj dospelých.

Naopak u dievčat a mladých chlapcov, ktorí chcú dobre vyzerať, pozoruje opačný trend - ide o takzvanú ortorexiu, čo je posadnutosť zdravým životným štýlom, ktorý sa môže skončiť až anorexiou. 

Potraviny lekárka rozdeľuje podľa takzvaného glykemického indexu. To znamená, ako rýchlo potravina ovplyvní hladinu cukru v krvi, čím organizmus reaguje vypustením inzulínu. Ak človek vynechá jedlo a príjem potravín nedostatočne dávkuje počas dňa, organizmus sa správa stresovo. "Vyplaví inzulín a robí si zásoby vo forme tuku, pretože nevie, kedy dostane ďalšie jedlo. Následne obrovský výkyv spôsobí akoby vlčí hlad," vysvetľuje lekárka. 

Zelenina na rozdiel od sladkostí má nízky glykemický index, čím sa hladina cukru v krvi nerozkýve, ale udržuje hladinu cukru na vyrovnanej úrovni. Je to výhodné pre organizmus, pretože je dostatočne a rovnomerne zásobovaný príjmom energie a nerozhodí celý metabolizmus. 

Rady, koľko cukru konzumovať

Keďže niekedy tvrdenie "jesť rozumne" nestačí, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci tohto roku na základe vedeckých výskumov zverejnila nové odporúčania, kde to vysvetlila polopate: dospelý človek by mal vo forme cukru prijímať len päť percent svojich denných kalórií. Teda nie desať, ako sa tvrdilo doteraz. Nová ideálna životospráva má jeden háčik - je veľmi ťažké ju dodržiavať.

Cukor sa v súčasnosti kvôli zlepšeniu chuti pridáva vo veľkom do radu potravín, kde by sme ho možno ani nehľadali. Je súčasťou prakticky všetkých spracovaných jedál, ako sú jogurty, rôzne omáčky, chlieb či kečup. Jedna lyžica kečupu napríklad vyčerpá desatinu odporúčanej dennej dávky a jedna plechovka sladkej limonády ju obsiahne celú.

Z piatich chutí, ktoré vie ľudský jazyk rozoznávať, je sladká chuť najdominantnejšia a potravinári ho postupne začali pridávať do jedla ako skryté lákadlo. Pre metabolizmus je to obrovská záťaž, keďže ľudské telo je stavané na sezónny prísun sladkostí v podobe sladkého ovocia, ale nie na 32 kilogramov priemyselne vyrábaného cukru, ktoré zje ročne priemerný Slovák.

Obsah cukru je síce na obaloch označený, ale v gramoch, ktoré si ľudia nevedia predstaviť. Aj preto dokumenty alebo prezentácie o účinkoch cukru na organizmus človeka používajú na ilustráciu čajové lyžičky cukru.

A. Béderová tvrdí, že denný príjem potravín by mali tvoriť bielkoviny v objeme asi 12 percent, tuky do 25 percent a zvyšok cukor, kde patria aj dôležitá zelenina a ovocie. "V rámci cukrov existuje podzložka sacharóza, teda čistý cukor a ten by sa mal konzumovať len do 10 percent celkového príjmu potravín," vysvetľuje lekárka.

Výživové dávky sú však individuálne a berú ohľad na váhu a vek človeka, pohlavia, ale aj zamestnania - je rozdiel medzi sedavým zamestnaním a murárom na stavbe. Napríklad muž vo veku do 34 rokov, ktorý vykonáva fyzicky ľahkú prácu, by mal podľa odporúčaní lekárov skonzumovať denne 442 gramov sacharidov, 66 gramov bielkovín a 80 gramov tukov. Robotník na stavbe môže zjesť aj o 40 percent viac cukrov ako úradník, a tiež o tretinu viac tukov a o 15 percent viac bielkovín. 

Ako cukor ovplyvňuje naše zdravie?

Ak sa to s cukrom preženie, výsledkom nemusí byť len pneumatika na bruchu, ale môže mať zásadný vplyv na srdcové ochorenia či niektoré druhy rakovín.

Americká vedkyňa Kimber Stanhope skúmala vplyv cukru na srdcovocievne ochorenia. Pri pokuse skúmaným osobám najprv niekoľko dní podávala stravu s nízkym obsahom pridaných cukrov, a potom niekoľko dní sladené nápoje. Krvné testy dokázali, že pridané cukry v organizme zvyšovali hladinu nebezpečného LDL cholesterolu a ďalších rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenie.

Konzumáciou príliš veľa cukrov si tak podľa nej môže človek preťažiť pečeň fruktózou. Časť z nej sa potom premení na tuk a pomáha vytvoriť LDL cholesterol, ktorý upcháva cievy.

"Cukor ani tuky nie sú úhlavným nepriateľom, ak si človek dostatočne uvedomuje, v akom množstve ich jesť a že jedenie má byť pravidelné, aby sa nespomaľoval metabolizmus," dodala.  

Základom zdravej výživy je teda dostatočný príjem vyváženej potravy viackrát denne, čo postupne zrýchľuje metabolizmus. Vyprážaný rezeň alebo tabuľka čokolády by tak raz za čas nemali byť problém. Najesť sa ráno je mimoriadne dôležité, lebo práve vtedy začína fungovať metabolizmus. 

Zmiasť spotrebiteľa

„Verejnosť je zmätená, čo má vlastne jesť. Vymyli nám mozgy. Je to všetko premyslene konštruované veľkými potravinárskymi firmami. Je to takmer ako vo vojne. A podstatou vojny je pokúsiť sa nás zmiasť, aby vyhrali,“ napísal novinár The New York Times venujúci sa potravinám Mark Bittman.

Lifestylové média a vedecké štúdie sú preplnené rôznymi radami a dôkazmi, ktoré zlepšujú životosprávu. Spleť informácií a článkov môže pôsobiť až zmätočne. Nie je potom problém vpašovať štúdie, ktoré nemajú žiaden vedecký základ. Dôkazom manipulácie môže byť vedecká analýza, ktorá vyšla na mnohých spravodajských serveroch v máji tohto roku. Vyznela na prvý pohľad ako hoax: Diétne nápoje sú na chudnutie lepšie ako voda, viselo na stránke CNN

V skutočnosti tento výskum priamo financovala American Beverage Association. Výskumníci z University of Colorado rozdelili 300 dobrovoľníkov do dvoch skupín. Jedna skupina pila len vodu a vyhýbala sa pitiu sladených nápojov, druhá skupina ich kombinovala.

Po troch mesiacoch obe skupiny odvážili a zistili, že skupina, ktorá pila sladené nápoje a vodu, schudla v priemere 5,9 kilogramu, kým skupina, ktorá pila len vodu, schudla len o štyri kilá. Vedec John Peters, ktorý bol za výskum zodpovedný, povedal, že síce vedecké dôkazy nemajú, ale že skupina, ktorá pila aj sladké vody, nepociťovala taký hlad ako partia dobrovoľníkov, ktorí pili len vodu. Dodal, že ide skôr o dohady. „Nemôžeme určiť mechanizmus tohto procesu,“ povedal J. Peters.

Štúdia sa jednoducho snažila nahlodať dôkazy, ku ktorým prišlo 83,3 percenta nezávislých vedeckých štúdii, ktoré dokázali, že existuje priama spojitosť medzi spotrebou sladených nápojov a obezitou alebo aspoň nadváhou.

Fed Up: Cukor je všade

Fenoménu obezity sa zaoberá aj tento rok zverejnený americký dokument Fed Up (tu si ho môžete pozrieť celý), za ktorým stojí producent Laurie Davies. Ide o toho istého človeka, ktorý stál v roku 2006 za vznikom kritizovaného dokumentu o globálnom otepľovaní Inconvenient Truth. Tak ako v prípade dokumentov Michalea Moorea, ktoré občas sugestívne pretláčajú polopravdy, aj tento dokument brať s istou dávkou nadhľadu.

Za nadváhu môže len cukor

„Tlačilo sa na nás, že to, že sme obézni, je naša chyba. Zabudnite na to,“ odkazuje v dokumente lekár Mark Hyman z Inštitútu funkčnej medicíny. Za hlavný dôvod celosvetovej obezity odborníci oslovení v dokumente nepovažujú fastfoodové jedlo alebo nedostatok pohybu detí a dospelých, ale cukor.

Na pultoch amerických obchodov je podľa dokumentu 600-tisíc druhov potravín, pritom až v 80 percentách v nejakej forme obsahujú cukor. Škodlivosť cukru je vraj taká závažná, že podľa bývalého komisára Úradu pre potraviny a liečivá (FDA) Davida Kesslera sa cukor stane pre verejné zdravotníctvo „jednou z najväčších epidémii našej doby“.

Dokument Fed Up je nakrútený svižným tempom, prepája sociálne prípady obéznych detí, ale mieša niektoré mýty, ktoré nemá dostatočne vedecky podložené. Tak napríklad, že tento rok zomrie na následky obezity po prvýkrát v histórii viac ľudí ako na následky podvýživy.

Nie je to celkom pravda. Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie na následky chorobnej nadváhy 2,8 milióna ľudí. Na následky nedostatku jedla podľa dát z roku 2009 zomrie každý deň 24-tisíc ľudí, teda 8,8 milióna ľudí ročne. Vedec Mark Gregory Robson z americkej Rutgers University tento rok vydal analýzu, podľa ktorej na podvýživu zomrie ročne až 10 miliónov ľudí a podľa World Food Program ročne zomrie nedostatkom jedla 3,1 milióna detí do piatich rokov.

Epidémia obezity do roku 2050?

Dokument varuje, že do roku 2050 bude tretina dospelých trpieť cukrovkou a v priebehu dvoch desaťročí bude trpieť obezitou alebo aspoň nadváhou 95 percent Američanov. Ako k tomu pesimistickému číslu tvorcovia dokumentu prišli, nie je celkom jasné.

Portál foodinsight.org cituje prieskumy národného zdravia a výživy, ktoré skepsu brzdia. Analýzy dokazujú spomalenie nárastov obezity od roku 2003.

V kategórii detí od dvoch do piatich rokov magazín Journal of the American Medical Association zverejnil začiatkom roka analýzu, podľa ktorej došlo u týchto detí dokonca k prudkému poklesu nadváhy. Kým v rokoch 2003 až 2004 trpelo obezitou 14 percent detí, v období rokov 2011 až 2012 podiel klesol na osem percent detí.

Dokumentaristi filmu Fed Up sa oháňajú mimoriadne závažným tvrdením, že súčasná generácia detí sa po prvýkrát za posledných 200 rokov dožije nižšieho priemerného veku ako ich rodičia. A to napriek tomu, že vývoj v zdravotníctve - minimálne čo sa týka udržiavania ľudí pri živote - postupuje míľovými krokmi.

Americký štatistický úrad teda túto teóriu popiera, pretože očakáva, že priemerná dĺžka života Američanov sa bude kontinuálne zvyšovať minimálne až do roku 2020 – dôvodom je klesajúci počet fajčiarov. Navyše tvrdenie, že len cukor a nadváha môžu za nárast úmrtnosti, je minimálne pritiahnuté za vlasy.

Pred troma rokmi vyšla štúdia, ktorá potvrdila, že korelácia medzi obezitou a úmrtnosťou je stále menšia vďaka pokroku vo výskume. „Medzi rokmi 1946 až 2006 sme našli výrazný pokles vzťahu medzi obezitou a úmrtnosťou a v niektorých prípadoch kardiovaskulárnych ochorení,“ napísali lekári.

Dokument spochybňuje aj základnú rovnicu priberania či chudnutia, podľa ktorej ak prijmeme viac kalórií, ako spotrebujeme, priberieme, v opačnom garde zas človek schudne. Film ponúka ako dôkaz, že to neplatí, príbehy troch amerických detí, ktoré neustále cvičia, ale lekári im pri každej prehliadky odpovedia, že pribrali pár kíl navyše.

Fed Up tvrdí, že nezáleží na tom, koľko cvičíme, pretože potraviny a nápoje sú konštruované tak, aby sme boli na nich závislí. Aj keď výrobcovia deklarujú výrobky „s nízkym obsahom tuku“, chuť kompenzujú vyšším obsahom cukru. Odborníci tak v 1,5-hodinovom filme podsúvajú názor, že človek je bezbrannou obeťou potravinárskeho priemyslu a môže len tlstnúť.

Výskumy: nezávislé a tie, ktoré financuje potravinársky biznis

Tvorcovia dokumentu však majú aj svetlé chvíľky. Ponúkajú tvrdenie, že medzi rokmi 1980 až 2000 vzrástol počet členov rôznych fitness klubov dvojnásobne, ale napriek tomu sa za ten istý čas obezita zdvojnásobila. Ide síce o zamieňanie korelácie za automatickú kauzalitu, ale k téme oslovili známeho štatistika University of Alabama v Birminghame a experta na obezitu Davida Allisona.

Ten ešte v roku 2011 vypracoval 108-stranovú analýzu, v ktorej otvorene kritizoval vedecké štúdie, ktoré dospeli k zjednodušenému záveru, keď porovnali dva trendy a vyvodili populárne závery, ktoré prebrali médiá aj politici. Konkrétne sa zameral na vyššiu spotrebu sladkých nápojov, ktorá podľa vedcov vedie k obezite.

D. Allison tvrdil, že tento fakt nie je dostatočne dokázaný, keďže paralela existuje napríklad aj medzi rastúcou spotrebou vody a rastom obezity. V skutočnosti mu za túto analýzu mali podľa televízie ABC zaplatiť 2,5 milióna dolárov spoločnosti ako Coca-Cola, Pepsi a rovnako aj America Beverage Association, ktoré štúdiu neskôr citovali.

„Otázku by sme mohli položiť tak, či sladké nápoje zvyšujú príjem kalórií oveľa viac ako bežné potraviny,“ povedal v dokumente D. Allison. Dôkaz o „neškodnosti“ sladených nápojov však nenašiel ani on, ale aspoň efektívne nahlodal vierohodnosť výskumov.

V roku 2013 obhajoval potravinárske firmy jeho kolega z univerzity Andrew W. Brown. Ten v analýze tvrdil, že človek má mať slobodnú vôľu výberu potravín a všetky preventívne opatrenia (vrátane možného zdaňovania sladených nápojov a tučných jedál) nastavené proti potravinárskym firmám budú situáciu s obezitou len zhoršovať. Jeho názor by bol v poriadku, ak by jeho výskum pre zmenu nefinancovala Nadácia Coca-Coly

Najviac obéznych je v rozvojových krajinách: Cukor je potravou chudobných

Obezita netrápi len Američanov a problém netreba podceňovať. Od roku 1980 sa počet obéznych ľudí zvýšil medzi dospelými o 27 percent, medzi deťmi dokonca o 47 percent. Vyššiu ako odporúčanú váhu má celkom 2,1 miliardy ľudí, teda tretina svetovej populácie, tvrdí odborný magazín The Lancet.

Dvaja z troch „objemnejších“ ľudí pochádzajú z rozvinutých krajín. Vôbec najviac obéznych žije v spomínaných Spojených štátoch, nasledujú Čína, India a Rusko. Ak však odhliadneme od absolútnych čísel, dajú sa považovať za najproblémovejšie krajiny ako Kuvajt, Kiribati, Mikronézia, Katar či Samoa, kde je obéznych viac ako polovica mužov či žien.

Na porovnanie: na Slovensku je obéznych 17,1 percenta mužov a 16,7 percenta žien, u detí je to v rámci OECD jedno z najnižších čísel – 15 percent. V USA je obézne každé tretie dieťa od piatich do 17 rokov, v Grécku je to až 44 percent detí.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy cukor