Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zabudnite na rozpočtovú šarádu. Dlh Slovenska vzrástol o 200 percent HDP

15.10.2019, 09:00 | Ronald Ižip | © 2019 News and Media Holding

Podľa mnohých ekonómov je nezodpovedné, aby v rokoch najlepšej ekonomickej výkonnosti za poslednú dekádu vláda končila svoje hospodárenie v strate. Avšak kombinácia sociálne ladenej vlády spolu so slabými predvolebnými preferenciami je najlepším receptom na deficitné financovanie. To však nie je najväčšia rozpočtová tragédia roka 2019.

  • Tlačiť
  • 25

Verejné organizácie sa prebiehajú v odhadoch ako vysoký bude deficit verejných financií v tomto roku. Ministerstvo financií očakáva, že to bude 0,68 percenta a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 1,1 percentách. 

Viesť debaty o tom, či sa dalo ušetriť sto miliónov tu alebo tam, strácajú váhu v kontexte bezprecedentného zadlženia sa Slovenska v tomto roku. Jeho dlh vzrástol o neuveriteľných dvesto percent HDP.

Dlhové cunami

Samozrejme, ministerstvo financií vykazuje pokračovanie poklesu dlhu verejnej správy, a to na úroveň 47,8 percenta HDP. Sú to peniaze, ktorá krajina dlží svojim veriteľom. Okrem tohto historického však existuje aj budúci dlh, ktorý krajina sľúbila svojim občanom. Ten sa nazýva nefundované záväzky alebo v terminológii zákona o rozpočtovej zodpovednosti implicitné záväzky.

Implicitné záväzky sú definované ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy“.

V reáliách Slovenskej republiky ide primárne o budúce záväzky dôchodkového systému. Tie za jeden rok vzrástli o obrovských 206,4 percenta HDP. Čo spôsobilo ich rast? Zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Týmto stropom sa bude automaticky dosahovať každoročný deficit dôchodkového systému, pričom v roku 2060 narastie na takmer päť percent HDP.

Neprehliadnite

Slovenský skokan

Nefundované záväzky sú strašiakom mnohých krajín, najmä tých so zlou demografickou štruktúrou.

Keď v roku 2016 prišla Citi s reportom „Prichádzajúca penzijná kríza“, Slovensko na tom nebolo v odhadovaných záväzkoch až tak zle, keď sa pohybovalo na úrovni zhruba 160 percent HDP. Priemerný implicitný dlh krajín OECD tvoril totižto až 190 percent HDP.

 

Implicitné záväzky OECDZdroj: Citi

Prešli tri roky a Slovensko vo svojich budúcich záväzkoch preskočilo aj krajiny s najvyšším dlhom: Poľsko, Rakúsko a Francúzsko, ktoré dosahovali implicitný dlh v okolí 350 percent HDP. Implicitný dlh Slovenska sa totižto po zavedení stropu dostal na úroveň 389 percent HDP.

 

Implicitné záväzky SlovenskoZdroj: MFSR

Aktuálne čísla nepoznáme, no je možné, že Slovensko je krajinou s najväčšími záväzkami na svoje budúce penzijné výdavky na svete.  

Čo robiť?

Citi odporúča: naviažte vek odchodu do dôchodku na dĺžku dožitia. Čiže presne to, čo vláda tento rok zrušila. Druhé odporúčanie: redefinujte sociálne poistenie iba na záchrannú sieť. „Myšlienka, že by vláda mala garantovať príjmy dôchodcom, ktorí môžu v dôchodcovskom veku stráviť až štvrťstoročie, je neudržateľná,“ tvrdí report.

Je zrejmé, že niekomu na konci hry ostane na ruke čierny Peter. Kto to bude?

  • Tlačiť
  • 25

Tagy dlh, komentár, rozpočet