Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dobrá infraštruktúra: zatiaľ priveľa teórie

29.04.2004, 00:00

  • Tlačiť
  • 0

Investície do dopravnej infraštruktúry považujú za prioritu zástupcovia všetkých troch strán zlatého trojuholníka. Zároveň je to však finančne najnáročnejšia časť rozvoja regiónu. Aj preto zatiaľ viac hovoria o plánoch, než ich realizujú. Okrem notoricky spomínanej výstavby diaľnice z Viedne šéfovia samospráv hovoria o obnove mostov či spolupráci letísk. V rovine teórií sú zatiaľ spoločné projekty vo verejnej doprave či vysokorýchlostné železničné spojenie.

Téma diaľnice na rakúskej strane smerom na Slovensko rezonuje slovenskými médiami už niekoľko rokov. Ale aj v tejto investične náročnej oblasti sa ľady rozhýbali. Podľa dolnorakúskeho hajtmana Erwina Prölla je už diaľnica smerom na hraničný priechod v obci Kittsee vo výstavbe. „Diaľničný úsek z Viedne smerom na hraničný priechod Kittsee bude do roku 2007 plne funkčný a pojazdný. Prvé úseky však otvoríme už skôr,“ povedal E. Pröll.

Podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Ľuba Romana si urýchlenie výstavby diaľnice vyžiadali narastajúce ekonomické záujmy Rakúska na Slovensku. Bratislavský samosprávny kraj tlačí aj na urýchlené dobudovanie diaľničného úseku M15 smerom na Győr. Podľa šéfa župy Győr-Moson-Sopron Imreho Szakácsa by mal byť tento úsek dokončený do roku 2012. „Maďarskej vláde sme túto požiadavku tlmočili a naša župa tento projekt, samozrejme, tiež podporuje,“ povedal I. Szakács.


Obnova historických ciest


Pre pohraničné oblasti sú dôležité aj investične menej náročné dopravné projekty. Obnova mostov a ciest zablokovaných počas komunistického režimu v nových členských krajinách je nevyhnutná. Slobodná výmena tovaru a voľný pohyb osôb môže v hraničných regiónoch výrazným spôsobom stimulovať ekonomiku. Kým problémy s tovarom odpadnú po vstupe do EÚ, slobodný pohyb ľudí obmedzuje okrem prechodných období aj nedostatočná infraštruktúra.

„Doteraz bolo nevyhnutné používať oficiálne hraničné priechody. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby aj EÚ podporovala obnovu historických ciest cez Dunaj, mohol by sa vyvinúť podstatne bezprostrednejší vzťah v cezhraničných oblastiach,“ myslí si I. Szakács.

Okrem obyvateľov to obmedzuje aj podnikateľov. Príkladom je projekt výstavby dvoch mostov medzi Rakúskom a Slovenskom v Marcheggu a Hohenau. Tie by totiž výrazne uľahčili prípadným rakúskym subdodávateľom z plánovaného priemyselného parku v Marcheggu prístup k bratislavskému Volks-

wagenu. Výstavba mostov sa mala podľa pôvodných plánov ukončiť do konca tohto roka. Investičné náklady na jeden most odhaduje E. Pröll na milión eur, na rakúskej strane sa výstavba už začala.

„Slovenská strana robí také problémy, že v súčasnosti nikto nevie povedať, kedy budú mosty prechodné,“ tvrdí dolnorakúsky hajtman. S týmto názorom nesúhlasí Ľ. Roman. Po-

dľa neho brzdia výstavbu mostov na oboch stranách ochrancovia prírody. „Nemôžem si v Rakúsku vymyslieť, že postavíme most, kým na druhej strane chýba potrebná infraštruktúra, a okrem toho je to ešte aj v chránenej oblasti. A potom povedať, že to brzdíme my, je svojím spôsobom bezočivosť,“ hovorí Ľ. Roman a pripomína, že rakúska strana roky brzdila výstavbu diaľnice.

Projekt ďalšieho mosta cez Dunaj medzi Slovenskom a Maďarskom považuje za veľmi dôležitý aj I. Szakács. „Predovšetkým tranzitné cesty sú zúfalo preplnené. Bolo by dobré, ak by sa postavil ešte jeden most,“ dodal.


Spolupráca letísk


Región disponuje dvoma medzinárodnými letiskami v Bratislave a vo Schwechate. Rôzne medzivládne dohody medzi Slovenskom a Rakúskom však nemali podľa OECD relevantný efekt na ich prevádzku a leteckú dopravu. Lepšia spolupráca môže priniesť ďalšie výhody celému regiónu. Vzájomné prepojenie môže vyvíjať aj dodatočný tlak na regionálnu spoluprácu napríklad v oblasti ochrany životného prostredia. Spoluprácu alebo vzájomné prepojenie však opäť sťažuje nedostatočná infraštruktúra. Tento problém by mala čiastočne vyriešiť dostavaná diaľnica na rakúskej strane.

Záujem o privatizáciu bratislavského Letiska Milana Rastislava Štefánika deklaruje rakúska strana už niekoľko rokov. V samostatných konzorciách sa oň uchádzajú aj viedenské letisko Schwechat, ako aj rakúsky letecký dopravca Austrian Airlines. Spolková krajina Dolné Rakúsko je minoritným akcionárom letiska. Seriózny záujem o úzku spoluprácu s bratislavským letiskom potvrdil aj E. Pröll. „Zdôrazňujem predovšetkým spoluprácu,“ dodal.

Podľa neho totiž počuť na slovenskej strane argumenty, ktoré tvrdia opak a hovoria o snahe Rakúska blokovať rozvoj konkurencie. „Ako hajtman Dolného Rakúska a akcionár viedenského letiska chcem povedať, že máme najväčší záujem začať úzku spoluprácu s Bratislavou. Veríme totiž, že obidve letiská by sa výborne dopĺňali,“ potvrdzuje názor OECD dolnorakúsky hajtman. Po prípadnej spolupráci v tejto oblasti by bolo ďalším krokom urýchlené postavenie vysokorýchlostného železničného prepojenia medzi Viedňou a Bratislavou.

Poctivé zámery Rakúšanov s bratislavským letiskom má potvrdiť aj možnosť výmeny akcií samospráv v jednotlivých letiskách. Za spojenie oboch letísk je aj Ľ. Roman. „Vo výhľadových plánoch sa nám zdá výhodné mať v regióne dve spolupracujúce letiská,“ hovorí. Podľa neho však nestačia vyjadrenia, že rakúska strana letisko chce. Treba preto aj niečo urobiť. „So starostom Wolfsthalu o tom hovoríme veľmi vážne. Ten už napríklad skúpil časť pozemkov, kde bola kedysi stará električka, aby sme to oživili,“ hovorí Ľ. Roman. Podľa neho existujú aj plány regionálnej železnice, ktorá by mala napojiť Győr na bratislavské letisko. (ks)




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo vo svete

Diskusia (0 reakcií)